Účet za ignorovanie reforiem vystavila inflácia. Slovensko na európske pomery výrazne chudobnie
22. 3. 2023
Slovensko má našliapnuté stať sa najchudobnejšou krajinou Európskej únie. Spôsobia to vysoké cena a slabý rast miezd
Domáca ekonomika prestala s nástupom finančnej krízy dobiehať životnú úroveň bohatých západných štátov. Inflačná kríza zasa spôsobila, že rast slovenských mzdových nákladov nestíha držať tempo s oveľa chudobnejším Bulharskom. Podľa prepočtu hrubého domáceho produktu na obyvateľa v parite kúpnej sily dosiahlo Slovensko ku koncu roka 2021 len 68 percent priemeru Európskej únie. Horšie tom boli obyvatelia Grécka so 65 percentami a Bulharska s 55 percentami. O pár rokov však už o nelichotivý titul najchudobnejšej európskej krajiny bude bojovať aj Slovensko.
Takéto nepríjemné varovanie ukázali najnovšie dáta Európskeho štatistického úradu. Inflácia na Slovensku patrí medzi najvyššie v Európe, zatiaľ čo v raste mzdových nákladov je krajina na chvoste rebríčka. S prudkým rastom cien rozpadnutá koalícia však veľa nespraví. Tento boj prehral aj nekompromisný regulátor voľného trhu Viktor Orbán. Maďarsko totiž v súčasnosti čelí najprudšiemu zdražovaniu v EÚ, inflácia tam vo februári dosiahla 25,8 percenta. Slovenský rast cien v tom istom období skončil na úrovni 15,4 percenta.
Nízke dane, vysoké mzdy
Politici však dokážu prostredníctvom reforiem tlačiť smerom nahor mzdy. Maďarsku sa to darí. Hodinové náklady práce v poslednom vlaňajšom kvartáli medziročne vzrástli o 14,9 percenta. Bol to tretí najlepší výsledok v rámci jednotného trhu. Slovenským firmám v tom istom období vzrástli mzdové náklady len o 3,9 percenta. Úspech maďarskej ekonomiky stojí na nízkych firemných daniach. Deväťpercentná sadzba patrí k najnižším v Európskej únii. Budapešť zároveň podnikateľov zaťažila relatívne vysokou daňou z dividend. Tej sa však nadnárodné koncerny môžu vyhnúť vďaka medzinárodným zmluvám zakazujúcim dvojité zdanenie. Takto nastavený systém láka do krajiny zahraničné investície a výsledkom je nízka nezamestnanosť. Firmy tak musia o nových zamestnancov bojovať razantnejším zvyšovaním miezd.
B
(Zdroj: www.trend.sk/ekonomika)
Firmy majú najdrahšie energie v regióne
6. 9. 2017
Ceny energií sú pre slovenské podniky na rozdiel od ich konkurentov v cudzine privysoké a brzdia ich v ďalšom rozvoji. Ceny sú zaťažené rôznymi dotáciami, ktoré vláda zvažuje presunúť. V prípade, že by sa začlenili pod štátny rozpočet, zaťažilo by to pre zmenu všetkých daňovníkov. Podniky však žiadajú zmenu.
Situácia pri cenách energií sa síce za posledné roky mierne zlepšila, ale domáce fabriky za elektrinu a plyn stále platia najviac spomedzi okolitých krajín. Podniky ešte pred šiestimi rokmi mali druhú najdrahšiu elektrinu v EÚ a teraz sú ceny na úrovni priemeru celej únie. Podľa údajov Eurostatu boli vlani priemerné ceny elektriny za 100 kilowatthodín v rámci európskej dvadsaťosmičky na úrovni 11,40 eura. Na Slovensku podniky zaplatili len o čosi menej, 11,10 eura za 100 kilowatthodín. Pri plyne sme sa dostali nielen na čelo krajín V4, ale aj nad európsky priemer. Kým priemerná cena za 100 kilowatthodín plynu v EÚ bola 3 eurá, slovenské podniky platili 3,10 eura. O nič lepšie na tom nie sú s cenami energií ani slovenské domácnosti. Rovnako ako podniky platia za elektrinu najviac z krajín V4. V európskom porovnaní sme na 10. mieste. Priemerná cena za 100 kWh bola v krajinách únie v druhej polovici minulého roka 20,50 eura. Na Slovensku to bolo niečo vyše 15 eur za 100 kWh. Pri plyne sme v cenách pre domácnosti medzi krajinami V4 na druhom mieste. O kúsok nás predbehli len Česi.
Presunú sa dotácie do štátneho rozpočtu?
Na privysoké ceny sa podniky sťažujú už dlho. Cenu komodity máme totiž porovnateľnú s krajinami EÚ, no konečné ceny tlačia u nás hore rôzne poplatky za distribúciu či prevádzku siete, ale aj dotácie pre slnečné elektrárne, baníkov či poplatky do jadrového fondu.Dotácie mnohí ľudia v posledných rokoch príliš neriešili, keďže celková cena klesala vďaka zlacňovaniu komodity na burze. Komodita však aktuálne dražie, čo sa môže prejaviť na budúcoročných cenách.
zdroj: pravda
Opatrenia NBS otupili rast hypoték
4. 9. 2017
Opatrenia na sprísnenie hypoték prispeli k spomaleniu ich rastu. Ide však len o kozmetickú úpravu, lebo ich nárast je v medziročnom porovnaní stále dvojciferný. V diskusnej relácii na TABLET.TV to povedal Maroš Ovčarik z portálu Finančný kompas.
„Stále ide o číslo vyššie ako 13 percent. Sprísnenie pravidiel poskytovania hypoték k tomu prispelo, no to nebol ich hlavný cieľ. Primárnym cieľom Národnej banky Slovenska (NBS) nebolo zastaviť rast počtu hypoték. Išlo o to, aby boli bezpečnejšie a pripravené aj na ťažšie časy,“ zdôraznil Ovčarik s tým, že pokiaľ rastú úvery v bankách dvojciferným tempom, niekoľkonásobne prevyšuje rast ekonomiky, z dlhodobého hľadiska to vytvára riziko pre banky aj samotných ľudí. „Ešte by som nepovedal, že majú problém so splácaním úverov, hoci v niektorých mesiacoch bolo vidieť mierny nárast miery delikvencie pri spotrebných úveroch. V tomto roku mierne vyskočil, nie sú to zásadné problémové úvery. NBS sa snaží myslieť na budúcnosť v dobrých časoch, aby si brali len to, čo dokážu splácať nielen dnes, ale aj v budúcnosti,“ upozornil Ovčarik. Koncom augusta sa skončilo medzirezortné pripomienkové konanie opatrenia NBS, ktoré sprísni poskytovanie spotrebných úverov od januára 2018.
Zo špičkového centra v Bratislave odchádza 11 zdravotníkov
25. 8. 2017
V Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH) v Bratislave podalo výpoveď 11 zdravotníkov. Sú medzi nimi špičkoví lekári aj sestry z oblasti intervenčnej rádiológie a diagnostiky.
Výpovede sú platné k 1. novembru tohto roka, "tento tím" by sa mal presunúť do súkromného centra Medissimo spadajúceho pod finančnú skupinu Penta. Na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave to povedal minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru-SD), "ktorý to započul". "Nepovažujem to za náhodu, budem konať personálne," uviedol Drucker. Takúto situáciu považuje za zlyhanie zo strany NÚSCH. "Budem zisťovať, prečo k takejto situácii došlo," uviedol Drucker s tým, že sa to bude pýtať manažmentu nemocnice. Drucker má informácie, že zdravotníci nemali byť spokojní s technickým vybavením v NÚSCH.
zdroj: hnonline.sk
Žien pracuje málo, chýbajú menšie úväzky
22. 8. 2017
Každá tretia žena na Slovensku nepracuje. Miera zamestnanosti žien je totiž len 64,5 percenta, čím zaostávame za väčšinou krajín Únie. Vyplýva to z údajov Eurostatu, podľa ktorých sme na tom v prípade mužov podobne ako v ostatných krajinách, pracuje ich vyše 77 percenta.
Najvýraznejšie sa rozdiely prejavujú v mladších vekových kategóriách. Ženy nad 40 rokov totiž dosahujú dokonca vyššiu mieru zamestnanosti, ako je priemer. „Nižšia je najmä v skupine 25- až 34-ročných, čo súvisí predovšetkým s obdobím starostlivosti o dieťa a tiež so sťaženým návratom na trh práce po rodičovskej dovolenke,“ vysvetľuje Daniela Kešelová z Inštitútu pre výskum práce a rodiny. Dlhodobé prerušenie pracovnej dráhy má podľa nej vplyv na prerušenie kariérneho rastu, mzdovú stagnáciu a z dlhodobého hľadiska aj vplyv na výšku starobného dôchodku.
zdroj: hnonline.sk