Účet za ignorovanie reforiem vystavila inflácia. Slovensko na európske pomery výrazne chudobnie
22. 3. 2023
Slovensko má našliapnuté stať sa najchudobnejšou krajinou Európskej únie. Spôsobia to vysoké cena a slabý rast miezd
Domáca ekonomika prestala s nástupom finančnej krízy dobiehať životnú úroveň bohatých západných štátov. Inflačná kríza zasa spôsobila, že rast slovenských mzdových nákladov nestíha držať tempo s oveľa chudobnejším Bulharskom. Podľa prepočtu hrubého domáceho produktu na obyvateľa v parite kúpnej sily dosiahlo Slovensko ku koncu roka 2021 len 68 percent priemeru Európskej únie. Horšie tom boli obyvatelia Grécka so 65 percentami a Bulharska s 55 percentami. O pár rokov však už o nelichotivý titul najchudobnejšej európskej krajiny bude bojovať aj Slovensko.
Takéto nepríjemné varovanie ukázali najnovšie dáta Európskeho štatistického úradu. Inflácia na Slovensku patrí medzi najvyššie v Európe, zatiaľ čo v raste mzdových nákladov je krajina na chvoste rebríčka. S prudkým rastom cien rozpadnutá koalícia však veľa nespraví. Tento boj prehral aj nekompromisný regulátor voľného trhu Viktor Orbán. Maďarsko totiž v súčasnosti čelí najprudšiemu zdražovaniu v EÚ, inflácia tam vo februári dosiahla 25,8 percenta. Slovenský rast cien v tom istom období skončil na úrovni 15,4 percenta.
Nízke dane, vysoké mzdy
Politici však dokážu prostredníctvom reforiem tlačiť smerom nahor mzdy. Maďarsku sa to darí. Hodinové náklady práce v poslednom vlaňajšom kvartáli medziročne vzrástli o 14,9 percenta. Bol to tretí najlepší výsledok v rámci jednotného trhu. Slovenským firmám v tom istom období vzrástli mzdové náklady len o 3,9 percenta. Úspech maďarskej ekonomiky stojí na nízkych firemných daniach. Deväťpercentná sadzba patrí k najnižším v Európskej únii. Budapešť zároveň podnikateľov zaťažila relatívne vysokou daňou z dividend. Tej sa však nadnárodné koncerny môžu vyhnúť vďaka medzinárodným zmluvám zakazujúcim dvojité zdanenie. Takto nastavený systém láka do krajiny zahraničné investície a výsledkom je nízka nezamestnanosť. Firmy tak musia o nových zamestnancov bojovať razantnejším zvyšovaním miezd.
B
(Zdroj: www.trend.sk/ekonomika)
Pripravované zmeny v stavebnom zákone
27. 3. 2019
Cieľom návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, je zabezpečiť, aby stavby slúžiace na plnenie úloh troch najvyšších ústavných činiteľov Slovenskej republiky boli považované za stavby pre bezpečnosť štátu.
Vzhľadom na skutočnosť, že v objektoch slúžiacich na plnenie úloh prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo predsedu vlády Slovenskej republiky je nevyhnutné dodržiavať prísne režimové opatrenia, je dôvodné, aby aj pri konaniach podľa stavebného zákona boli v súvislosti s týmito stavbami dodržiavané osobitné opatrenia.
S prihliadnutím na to, že ústredným orgánom štátnej správy pre ochranu ústavného zriadenia ako aj bezpečnosti osôb a majetku je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, zahrnutím stavieb slúžiacich na plnenie úloh prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo predsedu vlády Slovenskej republiky pod pojem „stavby pre bezpečnosť štátu“ sa docieli, aby pôsobnosť stavebného úradu pre tieto stavby vykonávalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
Výdavky Slovenska na sociálnu ochranu nedosahujú priemer Európskej únie
25. 3. 2019
Výdavky na sociálnu ochranu na Slovensku v roku 2017 boli na úrovni 14,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), čiže nedosahovali priemer eurozóny, ktorý predstavoval 19,8 percenta HDP, ani priemer celej Európskej únie, a to 18,8 percenta HDP. V rámci susedných krajín výrazne viac ako Slovensko na sociálnu ochranu vynakladá Rakúsko (20,5 percenta HDP v roku 2017), ale pred nami je aj Poľsko (16,4 percenta).
Maďarsko na sociálnu ochranu v roku 2017 dalo 14 percent HDP a Česká republika 12 percent. Vyplýva to z údajov štatistického úradu EÚ Eurostatu. Na sociálnu ochranu starých ľudí Slovensko v roku 2017 podľa údajov Eurostatu vynaložilo 7,8 percenta HDP, čo bolo tiež menej ako v Rakúsku (12,5 percenta), ale aj v porovnaní s Poľskom (deväť percent). Výdavky Česka v tejto oblasti boli vo výške 7,3 percenta HDP a v Maďarsku na úrovni sedem percent. Na zdravotníctvo na Slovensku smerovalo 7,1 percenta HDP, pričom v Rakúsku to bolo 8,2 percenta a v Českej republike 7,5 percenta. Za nami zaostali Maďari (4,8 percenta) a Poliaci (4,7 percenta). Slovensko však zo svojho HDP v porovnaní so susedmi najviac dáva na sociálnu ochranu chorých a hendikepovaných, v roku 2017 to bolo 2,9 percenta. Za nami boli Maďari (2,6 percenta), Poliaci (2,4 percenta), Česi (2,1 percenta) a Rakúšania (1,8 percenta). Slovenské výdavky na vzdelávanie v porovnaní so susedným členmi Európskej únie boli v roku 2017 v pomere k hrubému domácemu produktu najnižšie, a to na úrovni 3,8 percenta. Najviac zo susedov do vzdelávania investovali Maďari (5,1 percenta), nasledovali Poliaci (4,9 percenta), Rakúšania (4,8 percenta) a Česi (4,6 percenta).
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Vo februári na Slovensku klesla nezamestnanosť, blíži sa k piatim percentám
25. 3. 2019
Nezamestnanosť medzimesačne klesla o 0,10 percentuálneho bodu. Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku vo februári tohto roka dosiahla úroveň 5,16 percenta. Medzimesačne klesla o 0,10 percentuálneho bodu (p. b.), medziročne sa znížila o 0,56 p. b. Vyplýva to z najnovšie zverejnených údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR).
Vo februári 2019 bol medzimesačný pokles miery evidovanej nezamestnanosti zaznamenaný vo všetkých krajoch, najvýraznejší bol v Košickom kraji. "Po istej stagnácii v januári 2019 bol mesiac február už tradičný. Zaznamenali sme pokles nezamestnanosti a, naopak, stúpla zamestnanosť," skonštatoval minister práce Ján Richter (Smer). Do konca roka 2019 by podľa neho mohla nezamestnanosť ešte klesať. "Verím v pokles, ale nie už tak razantný ako v minulom roku. V niektorých okresoch, kde je nezamestnanosť okolo dvoch percent, bude veľmi ťažké zabezpečovať požiadavky zamestnávateľov," dodal Richter. Úrady práce evidovali na konci februára 141 432 disponibilných uchádzačov o zamestnanie. V porovnaní s januárom ide o pokles o 2 798 ľudí. Medziročne počet uchádzačov, ktorí mohli okamžite nastúpiť do práce, klesol o 17 012 osôb. Miera nezamestnanosti vypočítaná z celkového počtu uchádzačov o prácu, a to vrátane ľudí na "péenke" alebo na absolventskej praxi, dosiahla minulý mesiac 6,35 percenta. Medzimesačne to znamenalo zníženie o 0,07 percentuálneho bodu, medziročne to bolo menej o 0,62 percentuálneho bodu. Celkový počet evidovaných uchádzačov o prácu predstavoval na konci februára tohto roka 174 028 osôb. Medzimesačne to bol pokles o 2 148 osôb, v porovnaní s februárom vlaňajška je to menej o 19 293 ľudí.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Miera evidovanej nezamestnanosti vo februári klesla na 5,16 %
23. 3. 2019
Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku dosiahla vo februári tohto roka úroveň 5,16 %. V porovnaní s januárom 2019, keď bola 5,26 %, klesla o 0,10 percentuálneho bodu (p. b.). Medziročne sa znížila o 0,56 p. b. Vyplýva to z najnovšie zverejnených údajov Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR).
Stav disponibilných uchádzačov o zamestnanie dosiahol ku koncu druhého mesiaca tohto roka 141.432 osôb. „Medzimesačne stav klesol o 2798 osôb, medziročne sa znížil o 17.012, čo je o 10,74 % osôb menej,“ vyčíslil vo štvrtok generálny riaditeľ ÚPSVaR Marián Valentovič. Miera evidovanej nezamestnanosti vypočítaná z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie dosiahla vo februári tohto roka 6,35 %. „Medzimesačne klesla o 0,07 p. b., medziročne sa znížila o 0,62 p. b.,“ spresnil Valentovič. Stav celkového počtu uchádzačov o zamestnanie dosiahol v druhom mesiaci tohto roka 174 028 osôb. Medzimesačne klesol o 2148 osôb. „Medziročne sa stav znížil o 19.293 osôb, čo je o 9,98 % menej,“ doplnil šéf ÚPSVaR.