Ubytovacie zariadenia navštívilo v januári medziročne viac hostí
13. 3. 2024
Ubytovacie zariadenia cestovného ruchu na Slovensku navštívilo v januári tohto roka 374.000 hostí, čo bolo medziročne viac o osem percent. Návštevnosť sa takmer vyrovnala hodnotám v turisticky úspešnom roku 2019, ale do hodnôt rekordného januára 2020 chýbalo ubytovateľom ešte 17 percent návštevníkov. Hostia strávili v hoteloch a penziónoch o takmer 11 percent viac nocí ako pred rokom, ich počet prekročil 958-tisíc, priemerná doba pobytu v januári predstavovala 2,6 noci. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Dvojtretinový podiel v štruktúre ubytovaných hostí tvorili domáci návštevníci, ich počet medziročne vzrástol na 238.000 hostí. V porovnaní s rekordným januárom 2020 (posledný január neovplyvnený pandémiou) chýbalo ubytovateľom 16 % domácich turistov (44-tisíc). Počet zahraničných návštevníkov medziročne narástol takmer o desatinu (na 136.000 cudzincov), bolo ich o 18 percent menej ako v roku 2020.
Najviac hostí navštívilo kraje zamerané na zimný cestovný ruch na horách, Žilinský a Prešovský, ktoré spolu tvorili viac ako polovicu celkovej návštevnosti. Oba tieto regióny mali nad 60-tisíc domácich hostí a líšili sa len počtom cudzincov, ktorých bolo výrazne menej v Prešovskom kraji. Na treťom mieste bol Bratislavský kraj, ktorý navštívilo 19 percent turistov SR a ako v jedinom regióne tu väčšinu hostí tvorili zahraniční hostia.
V medziročnom porovnaní návštevnosť vzrástla vo všetkých krajoch Slovensko okrem Košického kraja. Ani jeden región však nedosiahol rekordy počtu návštevníkov z januára 2020. Najbližšie k nim bol Žilinský kraj, ktorému chýbalo už len sedem percent hostí, ostatné regióny zaostávali dvojciferne. Najvýraznejší prepad o viac ako štvrtinu mali Trenčiansky, Nitriansky a Bratislavský kraj.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Šokujúco vysoká inflácia na Slovensku má svojho vinníka
7. 7. 2023
Koncom júna Eurostat zverejnil dáta spotrebiteľskej inflácie v eurozóne. Jej hodnota klesla na 5,6 percenta, čo je najnižšia úroveň od začiatku vojny na Ukrajine. Avšak nie všetky krajiny sa môžu tešiť z jej razantného poklesu. Určite nie Slovensko.
S Infláciou na úrovni 11,3 percenta ide o dvojnásobne vyššie tempo rastu spotrebiteľských cien ako v eurozóne. Zároveň, je jedinou krajinou s pretrvávajúcim dvojciferným rastom. Slovensko je inflačným rekordérom zo všetkých 20 krajín eurozóny, keď predbehlo aj všetky baltské krajiny.
Práve tie boli dlho lídrom v raste cien, no posledný mesiac ich inflácia prudko poklesla. Slovensko tento pokles nekopíruje, čo naznačuje, že s domácou infláciou niečo nie je v poriadku.
Kde leží problém, potvrdili až stredajšie dáta cien výrobcov. Kým index spotrebiteľských cien (CPI) meria ceny, za ktoré nakupujú spotrebitelia, index cien výrobcov (PPI) ukazuje ceny, za ktoré nakupujú výrobcovia. Pre pochopenie inflácie to má zásadný význam.
Firmy v eurozóne v auguste a septembri minulého roka nakupovali drahšie až o takmer 50 percent. Tie časy sú však už dávno preč. Momentálne pod vplyvom slabej domácej ekonomiky a globálneho prepadu cien komodít ceny vstupov medziročne poklesli – prvý krát od konca roka 2020.
Kým však v niektorých krajinách už firmy nakupujú lacnejšie až o desatinu, v iných krajinách ceny stagnujú, v niektorých ešte rastú, no v jednej rastú stále vysokým tempom. Slovensko je v raste cien výrobcov extrémom, keď firmy platia na vstupoch o 20 percent viac ako pred rokom.
B
Až 6,6 percenta dospelej populácie SR nezvláda splácať svoje dlhy
29. 6. 2023
V úplnom protiklade s mladými sú v postoji k zadlžovaniu sa seniori, pre ktorých by bola skutočnosť, že majú dlh, pravdepodobne pocitom hanby. Problémy so splácaním majú vo vyššej miere rodiny s deťmi a občania s najnižšími príjmami. Načas splácajú svoje záväzky častejšie obyvatelia Bratislavského kraja, naopak, najväčší počet zadlžených ľudí žije v Trnavskom a Trenčianskom kraji. Vyplýva to z aktuálneho prieskumu spoločnosti EOS KSI Slovensko vykonaného v spolupráci s agentúrou AKO. Je to alarmujúce číslo," uviedol riaditeľ agentúry AKO Václav Hřích, pretože v daných prípadoch ide o ľudí, ktorí nesplácajú nielen úvery, ale napríklad aj účty za bývanie, energie, vodu, telekomunikačné služby, a požičiavajú si už aj na nákupy základných potrieb pre rodinu.
Problematike rozumejú len traja z desiatich. Riaditeľ EOS KSI Slovensko Peter Dvornák dodal, že nadpriemerne nezvláda svoje záväzky platiť skupina vo veku 34 až 49 rokov, ktorá má malé deti. To podľa neho logicky súvisí s vplyvom inflácie a s tým, že ide o najvýraznejšie zadlženú vekovú skupinu.
Zhruba sedem percent obyvateľov SR nad 18 rokov priznalo, že oblasti financií a dlhov vôbec nerozumejú. Problematike rozumejú len traja z desiatich a dve tretiny opýtaných jej rozumejú čiastočne. Pod pojmom dlh bol v prieskume zadefinovaný akýkoľvek záväzok po splatnosti voči banke, leasingovej spoločnosti, splátkovému predaju alebo dodávateľovi služieb, napríklad elektriny, plynu, vody, alebo telekomunikačných či poistných.
Mladí pristupujú k úverovaniu ako k múdremu rozhodnutiu. Problémy so splácaním majú vo vyššej miere rodiny s deťmi a občania s najnižšími príjmami. Podľa typu domácnosti najpoctivejšie spláca pár bez detí, ktorý nemá výdavky na rodinu. Rovnako tak majú silnejšiu platobnú disciplínu aj samostatne žijúci ľudia. "Mnoho mladších ľudí so slušným príjmom a vyšším vzdelaním si nabralo vyššie pôžičky.
K životnému štandardu tejto skupiny patrilo mať v rodine dve autá na lízing, vysokú hypotéku, prípadne investíciu na úver do investičnej nehnuteľnosti," ponúka vysvetlenie k dátam Dvornák.
S týmto predpokladom korešponduje aj zistenie, že mladí ľudia pristupujú k nutnosti úverovania ako k múdremu rozhodnutiu, ktoré im pomôže nadobudnúť majetok a dobre investovať. V úplnom protiklade s mladými je v postoji k zadlžovaniu sa skupina seniorov nad 66 rokov, pre ktorých by bola skutočnosť, že majú dlh, pravdepodobne pocitom hanby.
S
Ceny ropy narástli, vplýva na ne politická situácia v Rusku
28. 6. 2023
Ceny ropy zaznamenali v utorok rast, keďže náladu na trhoch naďalej ovplyvňujú obavy o vývoj politickej situácie v Rusku. Okrem toho ich čiastočne podporili očakávania rastu dopytu po pohonných látkach v USA, kde sa začína letná motoristická sezóna. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters a údajov agentúry Bloomberg. Cena severomorskej ropnej zmesi Brent s dodávkou v auguste dosiahla do 7.33 h SELČ 74,73 USD (68,45 eura) za barel (159 litrov).
Oproti predchádzajúcej uzávierke to znamená rast o 55 centov (0,74 %). Cena americkej ľahkej ropy WTI dosiahla 69,96 USD/barel, čo v porovnaní s predchádzajúcou uzávierkou predstavuje rast o 59 centov (0,85 %). Počas pondelkového obchodovania sa ceny Brentu a WTI zvýšili o 0,5 %, respektíve 0,3 %. Konflikt medzi Moskvou a ruskými žoldniermi z Vagnerovej skupiny sa naplno rozhorel v sobotu, keď sa šéf vagnerovcov Jevgenij Prigožin spolu so svojimi bojovníkmi vydal smerom k Moskve v snahe o zosadenie ruského vojenského velenia. Už navečer toho istého dňa sa však situácia upokojila, keď Prigožin svojim jednotkám nariadil, aby sa vrátili do poľných táborov na Ukrajine.
S
Inflácia ovplyvnila aj dovolenkové plány Slovákov, každý tretí nepôjde
27. 6. 2023
Väčšina dovolenkujúcich sa plánuje dostať s nákladmi na letnú dovolenku pod 1200 eur. Najväčšia skupina, takmer štvrtina respondentov, sa chce zmestiť do rozpočtu od 401 do 800 eur. Letnú dovolenku si tento rok neužije vyše 30 percent Slovákov, ďalší sa ešte rozhodujú. Je za tým aj zdražovanie a vysoká inflácia. Na druhej strane, 44 percent ľudí sa v lete určite chystá dovolenkovať. Štvrtina Slovákov chce ísť do zahraničia, najčastejšie na sedem až desať dní. V tuzemsku bude dovolenkovať asi 40 percent opýtaných a pobudnú tu o niečo kratšie, štyri až šesť dní.
Vyplýva to z aktuálneho prieskumu, ktorý na prelome mája a júna tohto roka realizovala agentúra STEM/MARK pre spoločnosť Home Credit. Tohtoročná situácia spojená s výrazným rastom cien vplýva aj na to, či vôbec, kam a za koľko sa Slováci počas leta vyberú na dovolenku. "Ako nám ukázal najnovší prieskum, aktuálny rast cien je pre 4 z 10 Slovákov dôvodom necestovať tento rok na dovolenku do zahraničia. Ďalších 15 percent sa vyjadrilo, že pôjdu na kratšiu dobu, 14 percent si zabezpečí vlastné stravovanie a deväť percent pre zdražovanie nepôjde na dovolenku vôbec. Je tu však aj 22 percent takých, pre ktorých súčasná situácia spojená s vyššími cenami nemá na ich dovolenkové plány žiadny vplyv," priblížil analytik trhu Home Credit Jaroslav Ondrušek.
"V porovnaní nákladov na tohtoročnú a vlaňajšiu dovolenku najviac, 44 percent opýtaných hovorí, že tie ich budú približne na rovnakej úrovni. Trochu vyššie očakáva 25 percent a výrazne vyššie 16 percent respondentov. Naopak, menej peňazí plánuje minúť 15 percent ľudí," dodal Ondrušek.
S