Ubytovacie zariadenia navštívilo v januári medziročne viac hostí
13. 3. 2024
Ubytovacie zariadenia cestovného ruchu na Slovensku navštívilo v januári tohto roka 374.000 hostí, čo bolo medziročne viac o osem percent. Návštevnosť sa takmer vyrovnala hodnotám v turisticky úspešnom roku 2019, ale do hodnôt rekordného januára 2020 chýbalo ubytovateľom ešte 17 percent návštevníkov. Hostia strávili v hoteloch a penziónoch o takmer 11 percent viac nocí ako pred rokom, ich počet prekročil 958-tisíc, priemerná doba pobytu v januári predstavovala 2,6 noci. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Dvojtretinový podiel v štruktúre ubytovaných hostí tvorili domáci návštevníci, ich počet medziročne vzrástol na 238.000 hostí. V porovnaní s rekordným januárom 2020 (posledný január neovplyvnený pandémiou) chýbalo ubytovateľom 16 % domácich turistov (44-tisíc). Počet zahraničných návštevníkov medziročne narástol takmer o desatinu (na 136.000 cudzincov), bolo ich o 18 percent menej ako v roku 2020.
Najviac hostí navštívilo kraje zamerané na zimný cestovný ruch na horách, Žilinský a Prešovský, ktoré spolu tvorili viac ako polovicu celkovej návštevnosti. Oba tieto regióny mali nad 60-tisíc domácich hostí a líšili sa len počtom cudzincov, ktorých bolo výrazne menej v Prešovskom kraji. Na treťom mieste bol Bratislavský kraj, ktorý navštívilo 19 percent turistov SR a ako v jedinom regióne tu väčšinu hostí tvorili zahraniční hostia.
V medziročnom porovnaní návštevnosť vzrástla vo všetkých krajoch Slovensko okrem Košického kraja. Ani jeden región však nedosiahol rekordy počtu návštevníkov z januára 2020. Najbližšie k nim bol Žilinský kraj, ktorému chýbalo už len sedem percent hostí, ostatné regióny zaostávali dvojciferne. Najvýraznejší prepad o viac ako štvrtinu mali Trenčiansky, Nitriansky a Bratislavský kraj.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Ekonomické rozdiely v rámci menovej únie znepokojujú ministrov
29. 1. 2010
Rozdiely v konkurencieschopnosti medzi jednotlivými členmi eurozóny sa stále zvyšujú, čo začína vzbudzovať vážne obavy týkajúce sa fungovania menovej únie. Uvádza sa to v podkladoch pre stretnutie ministrov eurozóny, ktoré sa bude konať v polovici februára. Spomínaný materiál má k dispozícii nemecký denník Handelsblatt, ktorý o ňom informoval. Z utajovaného dokumentu už v pondelok (25. 1.) citoval nemecký týždenník Der Spiegel. Oboje noviny tvrdia, že bruselských expertov znepokojuje nielen situácia Grécka, ale aj ďalších krajín: Írska, Španielska, Portugalska a Cypru.
Ekonomické rozdiely v týchto piatich krajinách sú mimoriadne veľké, všetky majú výrazné problémy s medzinárodnou kokurencieschopnosťou cien a výrobných nákladov. Ako jediné doteraz začala politické opatrenia uskutočňovať Írsko.
Podľa bruselských expertov patrí Slovensko spoločne s Belgickom, Fínskom, Francúzskom, Maltou, Slovinskom a Talianskom do druhej skupiny krajín, ktorých exportný sektor má štrukturálne slabiny vzbudzujúce obavy.
Z hľadiska konkurencieschopnosti majú relatívne silnú pozíciu iba štyri krajiny eurozóny - Holandsko, Luxembursko, Nemecko a Rakúsko. Aj tie však musia zlepšiť kvalitu svojich verejných financií, zreformovať trhy práce a podporiť domáci dopyt.
Tesne pred Vianocami Európska komisia (EK) predložila rozsiahlu správu týkajúcu sa konkurencieschopnosti členov eurozóny. Už počas januára euroskupina začala rokovať o prípadných politických dôsledkoch a po stretnutí naplánovanom na 15. februára by mala zverejniť svoje stanovisko k tejto záležitosti.
V návrhu vyhlásenia sa počíta s tým, že ministri financií prisľúbia "ambiciózne a komplexné" plány, ktorých súčasťou budú opatrenia v oblasti hospodárskej politiky, trhu práce, trhov tovarov a služieb a úverových trhov.
Rok nádeje slovenskej ekonomiky
28. 1. 2010
Podľa štátneho tajomníka Ministerstva financií SR doterajší vývoj naznačuje, že slovenská ekonomika môže v tomto roku dopadnúť aj lepšie, ako ministerstvo v súčasnosti prognózuje. Napriek tomu na konci januára ťažko možno hovoriť o tom, ako dopadne rok 2010. Štátny tajomník to zdôraznil na štvrtkovom seminári Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, ktorý bol venovaný očakávanému makroekonomickému vývoju.
Upozornil však zároveň aj na to, že po doznení fiškálnych impulzov jednotlivých krajín sa môže ekonomický vývoj uberať aj v tvare "W" a po zotavení môže prísť k opätovnému poklesu.
Za veľmi krehké označil postupné zotavovanie globálnej ekonomiky aj guvernér Národnej banky Slovenska Jozef Makúch. Až čas ukáže, či zotavenie je udržateľné. Otvorenosť slovenskej ekonomiky, ktorá sa prejavila v rýchlejšom dopade negatívnych vplyvov krízy, by teraz mohla Slovensku naopak pomôcť.
V tomto roku bude hlavnou témou očakávaného vývoja ekonomiky podľa predsedu SOPK udržateľnosť konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky s dôrazom na kvalitné podnikateľské prostredie, ktoré prináša benefity pre celú spoločnosť.
Konzervatívny prístup k odhadom vývoja slovenskej ekonomiky zo strany ministerstva financií je podľa štátneho tajomníka na mieste.
Časť dopravcov mýto úplne odmieta
28. 1. 2010
Časť dopravcov podľa slov ministra dopravy s nevôľou prijala samotné zavedenie nového spoplatňovania ciest na Slovensku prostredníctvom elektronického výberu mýta. Rokovania s nimi prebiehajú a čas ukáže, aké budú ich závery. Pripomenul, že splnenie požiadaviek časti malých a stredných dopravcov na obmedzenie spoplatnenia ciest I. triedy povedie k väčšiemu využívaniu týchto ciest nákladnými vozidlami a následne k ich výraznej devastácii.
Dopravcovia, ktorí sú združení v UNAS tento týždeň v stredu avizovali spustenie časovo neobmedzeného štrajku od pondelka 1. februára. Štrajk podľa nich môže zastaviť len splnenie ich základnej požiadavky - pozastavenie výberu mýta na cestách I. triedy do 30. júna tohto roku, prípadne okamžité zníženie rozsahu spoplatnenia ciest I. triedy len na 333,4 km.
Tatry čakajú na nový impulz
27. 1. 2010
Po ničivej víchrici v roku 2004 Tatrám mnohí predpovedali koniec cestovného ruchu. Hoci sa tieto obavy nepotvrdili, o dynamickom rozvoji turizmu v Tatrách hovoriť nemožno. Samotná propagácia regiónu bez kvalitnejších služieb nepomôže. Je viacero dôvodov, pre ktoré sa Tatrám nedarí prilákať viac turistov.
Roky chýba napríklad legislatíva, ktorá by určila, ktoré územia sú prísne chránené a na ktorých sa môže stavať. Podľa výkonného riaditeľa Združenia cestovného ruchu Vysoké Tatry, by pomohlo schválenie zonácie Tatranského národného parku. Zonácia by pomohla výrazne urýchliť stavebné konania tým, že príslušné kompetencie by sa presunuli z ministerstva životného prostredia na mesto.
Definitívnu verziu zonácie chce rezort predložiť v marci. Tým sa podľa vysvetlenia prezidenta Zväzu hotelov a reštaurácií vytvorí základný predpoklad na to, aby sa dobudovala ponuka zimného lyžovania v Tatrách.
Dôvodom stagnácie turizmu sú ceny služieb. Oslabením okolitých mien oproti euru sa pre Poliakov i Maďarov Tatry stali menej dostupnými. Turisti okrem toho za svoje peniaze nedostanú vždy zodpovedajúcu kvalitu služieb.
Tatranci sa nielen ťažšie prispôsobujú, ale nevedia poskytnúť ani poriadnu zľavu. Zlé skúsenosti sú s poskytovaním služieb pre skupiny, alebo ponúkanie takých služieb, o ktoré klient nemá záujem.
Hotelieri by sa podľa Slovenskej agentúry pre cestovný ruch mali prispôsobiť návštevníkom. Majitelia hotelov by mali vymýšľať ako prilákať ľudí, veď ide o ich biznis. Často chýbajú detské kútiky či ihriská. Je to tiež možnosť ako prilákať rodiny. Len jedlom dnes už dieru do sveta nikto neurobí. Zákazníci sú náročnejší a vyžadujú full servis.
Tatry ročne navštívi približne 1,8 miliónov turistov, no prenocuje tam len 300-tisíc. Počet turistov sa od veternej katastrofy mierne zvyšuje, s výnimkou roka 2009, keď kríza ich počet skresala asi o 15 %. Pomer domácich a zahraničných turistov bol pred rokom 2004 približne vyrovnaný, dnes Slováci už tvoria okolo 60 %. Medzi ubytovanými zahraničnými turistami dlhodobo vedú Česi, medzi jednodňovými zase Poliaci.