Tvorba a použitie rezervného fondu
7. 3. 2023
Povinnosť tvoriť rezervný fond majú kapitálové obchodné spoločnosti (akciová spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, komanditná spoločnosť).
Tvorbu rezervného fondu v akciovej spoločnosti upravuje Obchodný zákonník v § 67, § 161d a § 217. Spoločnosť vytvára rezervný fond pri svojom vzniku vo výške 10 %. Tento fond je akciová spoločnosť povinná každoročne dopĺňať o sumu určenú v stanovách, najmenej však vo výške 10 % z čistého zisku vyčísleného v riadnej účtovnej závierke až do dosiahnutia výšky rezervného fondu určenej v stanovách, najmenej však do výšky 20 % základného imania. Podľa § 161d, ak má spoločnosť v majetku vlastné akcie, o ktorých účtuje na strane aktív súvahy musí vytvoriť osobitný rezervný fond v rovnakej výške, ktorý môže znížiť alebo zrušiť len v prípade, ak časť vlastných akcií alebo všetky vlastné akcie prevedie na inú osobu, alebo ak zníži základné imanie, alebo ak zníži základné imanie vzatím časti vlastných akcií, alebo všetkých vlastných akcií z obehu.
V spoločnosti s r. o. upravuje tvorbu rezervného fondu Obchodný zákonník v § 67 a § 124. Spoločnosť môže vytvoriť rezervný fond pri svojom vzniku.
Tento fond je spoločnosť povinná každoročne dopĺňať o sumu určenú v stanovách, najmenej však vo výške 5 % z čistého zisku vyčísleného v riadnej účtovnej závierke až do dosiahnutia výšky rezervného fondu určenej v spoločenskej zmluve, najmenej však do výšky 10 % základného imania.
Spoločnosť môže vytvárať rezervný fond aj nad rámec povinného prídelu zo zisku na základe stanov, prípadne na základe rozhodnutia valného zhromaždenia, a to ďalším prídelom zo zisku alebo prevodom zo štatutárnych fondov prípadne z ostatných fondov.
O použití rezervného fondu rozhoduje predstavenstvo akciovej spoločnosti (v s.r.o. konateľ), ak nie je v stanovách alebo spoločenskej zmluve spoločnosti určené inak.
K
K oživeniu slovenskej ekonomiky by mohlo dôjsť už v budúcom roku
24. 7. 2009
Očakávania analytikov k vývoju ekonomiky pre budúci rok sú zatiaľ stabilné a Slovensku v ňom predpovedajú mierne oživenie.
Táto skutočnosť vyplýva z najnovších makroekonomických predikcií vybraných bánk, ktoré dnes zverejnila NR SR.
Aktuálne ekonómovia komerčných bánk
predpovedajú slovenskej ekonomike tohtoročný prepad v priemere na úrovni
5,3 %. Pred mesiacom pritom ešte očakávali medziročný pokles hrubého domáceho
produktu (HDP) o 5,1 %, pred dvoma mesiacmi o 4,0 % a pred troma dokonca len o
1,8 %. Prognózy pre druhý kvartál tohto roka, ktorého výsledky budú zverejnené
v polovici augusta, predpovedajú pokles na úrovni 5,9 %, čo je mierne viac ako
5,6 % v prvom štvrťroku.
Podľa analytikov zo súkromného sektora by však k oživeniu slovenskej ekonomiky
malo dôjsť už v budúcom roku. Očakávaný rast HDP v roku 2010 sa už štyri
mesiace pohybuje na takmer nezmenenej hodnote necelých 2 %, aktuálne na úrovni
1,8 %.
Výraznejšie sa nemenia ani predpoklady týkajúce sa rastu cien. Inflácia meraná jednotnou európskou
metodikou by podľa analytikov mala tento rok dosiahnuť hodnotu 0,9 %, čo je
menej ako očakávali pred mesiacom. Pre budúci rok analytici komerčných bánk
predpovedajú mierne zvýšenie harmonizovanej inflácie, a to z 2,4 na 2,5 %.
Samotná NBS vo svojej aktuálnej júnovej predikcii prognózu prognózu spred troch mesiacov zhoršila a
momentálne predpovedá Slovensku na tento rok pokles na úrovni 4,2 %. Doteraz
najpesimistickejšiu prognózu prezentovalo
minulý mesiac MF SR, podľa
ktorého sa slovenské hospodárstvo v tomto roku prepadne až o 6,2 %. Obidve
inštitúcie podobne ako analytici
komerčných bánk očakávajú mierne oživenie ekonomiky už v budúcom roku.
Odborné vzdelávanie prejde od septembra významnými zmenami
23. 7. 2009
Zamestnávatelia sa dnes často sťažujú, že stredné odborné školy nevychovávajú dostatočne pripravených odborníkov.Preto od septembra odborné vzdelávanie prejde významnými zmenami.
Absolventi sa v
praxi musia prispôsobiť aktuálnym podmienkam a ďalej sa vzdelávať.
Európskou prioritou je vytvorenie otvoreného a
flexibilného európskeho rámca pre kvalifikácie. Tento rámec musí byť
založený na vzájomnej dôvere medzi
školami a zamestnávateľmi a na jednoznačných kompetenciách absolventov škôl.
Školy u nás sa musia usilovať aj o
redukciu bariér medzi odborným a všeobecným vzdelávaním a o zvýšenie prepojenia
medzi počiatočným, ďalším a vyšším odborným vzdelávaním.
V odbornom vzdelávaní a príprave dôjde od septembra k
týmto novinkám:
- Po prvýkrát budú definované subjekty, ktoré
sú zodpovedné za koordináciu odborného vzdelávania (ministerstvá, samosprávne
kraje, zamestnávateľské zväzy a združenia a odborové zväzy)
- Vzniknú rady pre odborné vzdelávanie na centrálnej a
krajskej úrovni a tieto budú pôsobiť ako poradné orgány vlády a predsedov
samosprávnych krajov.
- Pre skupiny odborov vzniknú sektorové rady.
- V príslušných skupinách odborov budú celoživotné
vzdelávanie a prípravu zastrešovať centrá odborného vzdelávania.
- Ako nástroj finančnej podpory odborného školstva nad
rámec normatívov sa vytvára Fond odborného vzdelávania a prípravy.
Národná rada SR schválila zákon o odbornom vzdelávaní
a príprave 23. apríla 2009, prezident ho podpísal 13. mája 2009. Zákon začne
platiť od 1. septembra 2009.
Veľké firmy napriek kríze celozávodné dovolenky nepredlžujú
22. 7. 2009
Svoje celozávodné dovolenky veľké podniky aj napriek kríze toto leto nepredlžujú. Niektorým stačí týždeň, iné si stanovujú dva.
Situácia zo začiatku roka, keď viaceré fabriky
pre nedostatok práce odstavili výrobu, by sa teda v najbližšom období nemala opakovať. Viaceré veľké
podniky majú väčšinu dovoleniek za sebou, pretože sa očakáva nábeh na
väčšiu produkciu v druhej polovici roka.
Medzi hlavné
dôvody celozávodných dovoleniek rovnako ako v minulosti nie je voľno pre
zamestnancov, ale potrebná technologická údržba strojov a techniky, ktorá
inokedy v roku nie je možná.
Väčšina veľkých
firiem má zákaziek dosť a niekde dokonca zaviedlo pracovné soboty či hodinu
nadčasu ku každému pracovnému dňu.
Náklady firiem na komunikáciu so štátnou správou by sa mali znížiť
22. 7. 2009
Podnikatelia najviac kritizujú, že musia pochodiť viaceré úrady s rovnakými dokladmi namiesto toho, aby si ich úradníci medzi sebou posunuli. Zníženie administratívneho zaťaženia by mohlo prispieť k ušetreniu 15 až 20 % nákladov.
Podnikatelia
tak na úradoch majú šetriť čas a vďaka tomu aj peniaze. Ušetria sa nielen výdavky súkromného sektora ale aj zdroje
verejnej správy. Ministerstvo hospodárstva tvrdí, že aktuálne by sa to malo stať
už od budúceho roka. Spoločnosť S&T
Varias, ktorú si na túto úlohu Ministerstvo hospodárstva SR najalo, bude zisťovať
medzi slovenskými podnikmi, čo im najviac na úradníckej mašinérii prekáža.
Po vyčíslení
administratívnej záťaže by od nového
roka jednotliví ministri požiadavky
firiem, s ktorými sa vláda stotožní, postupne zavádzať do praxe.