Štátny fond rozvoja bývania sa mení
10. 7. 2023
Bytová politika Slovenskej republiky do roku 2030, ako strednodobý rámcový dokument štátu, definuje víziu a ciele v oblasti bývania. Na ich dosiahnutie sa novelou zákona zavádzajú nástroje a súčasne sa formuluje zodpovednosť jednotlivcov, štátu, obcí, vyšších územných celkov a súkromného sektora pri zabezpečovaní bývania.
Jedným z najvýznamnejších nástrojov podpory rozvoja bývania je Štátny fond rozvoja bývania. Prostredníctvom tohto nástroja štát dlhodobo podporuje financovanie priorít, ktoré sú premietnuté v štátnej bytovej politike pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu.
V súčasnosti jeho podpora smeruje predovšetkým do oblasti podpory obstarávania nájomných bytov a do obnovy bytových budov. Na základe pretrvávajúceho záujmu o tento nástroj možno konštatovať, že Štátny fond rozvoja bývania patrí k významným prvkom zvyšovania kvality a dostupnosti bývania pre široký okruh žiadateľov.
Cieľom novely zákona je upraviť podmienky pre podporu obnovy bytovej budovy, aby bolo možné na tento účel čerpať finančné prostriedky z Európskych štrukturálnych a investičných fondov v rámci programovacieho obdobia 2021 – 2027. Súčasne sa zavádzajú motivačné prvky, aby žiadatelia investovali finančné prostriedky na vybudovanie technických zariadení využívajúcich obnoviteľné zdroje energie.
Dochádza k úprave maximálnej výšky podpory takmer pre všetky účely podpory v nadväznosti na rastúce ceny stavebných materiálov a stavebných prác a vytvorenie priestoru pre pružnejšie reagovanie na ich vývoj v rámci vykonávacieho predpisu.
K
Naša ekonomika padla o 30 percent, hovorí Matovič
15. 4. 2020
Ako otvoríme slovenskú ekonomiku? Práve touto otázkou sa zaoberal v utorok od skorých ranných hodín tím elitných slovenských epidemiológov a infektológov, ktorí následne na poludnie spolu s premiérom Igorom Matovičom a ministrami zdravotníctva a hospodárstva predstúpili s novými informáciami o opatreniach, ktoré po veľkonočných sviatkoch pripravuje vláda.
Hoci sú však aktuálne štatistiky o šírení nákazy na Slovensku optimistické a podľa slov Matoviča by „akákoľvek európska krajina s nami vymenila miesto,“ na teraz sa uvoľňovania prísnych opatrení ľudia nedočkajú. Dôvodom sú „štyri otázniky“, alebo aj oblasti, v ktorých je naďalej hrozbou nekontrolované rozšírenie vírusu.
Ceny pohonných hmôt klesli
14. 4. 2020
Najviac zlacnelo LPG. Ceny 95-oktánového benzínu klesli o 1,73 percenta na 1,136 eura a 98- oktánového benzínu o 0,90 percenta na 1,318 eura Vývoj spotrebiteľských cien pohonných látok v 14. týždni 2020 v porovnaní s cenami v 13. týždni 2020 ovplyvnili nižšie ceny 95-oktánového a 98-oktánového benzínu, skvapalneného plynu (LPG), motorovej nafty a stlačeného plynu (CNG).
Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.. V 14. týždni 2020 v porovnaní s 13. týždňom 2020 sa znížili ceny 95-oktánového benzínu o 0,020 eura alebo o 1,73 percenta na 1,136 eura. Ceny 98- oktánového benzínu klesli o 0,012 eura alebo o 0,90 percenta na 1,318 eura. LPG o 0,012 eura alebo o 2,19 percenta na 0,536 eura, motorovej nafty o 0,010 eura alebo o 0,93 percenta na 1,070 eura a CNG o 0,059 eura alebo o 4,92 percenta na 1,139 eura.
Slovensko vo februári vyviezlo tovar za viac ako šesť miliárd
14. 4. 2020
Vo februári 2020 dosiahol celkový vývoz tovaru zo SR hodnotu 6,601 miliardy eur, pri medziročnom poklese o 1,1 percenta. Celkový dovoz tovaru do SR sa zvýšil o 2,1 percenta na 6,528 miliardy eur.
Saldo zahraničného obchodu bolo aktívne v hodnote 73 miliónov eur, teda bolo o 208,6 milióna eur nižšie ako v rovnakom období minulého roku. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Za január a február 2020 sa v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku znížil celkový vývoz tovaru o 1,5 percenta na 13,204 miliardy eur a celkový dovoz sa zvýšil o 0,8 percenta na 13,078 miliardy eur. Vývoz do členských štátov EÚ v januári a februári 2020 oproti rovnakému obdobiu minulého roku klesol o 0,1 percenta.
Niektoré odvetvia nemusia prežiť, tvrdí Malatinský
13. 4. 2020
Slovenská vláda zatiaľ plánuje pomoc ekonomike postihnutej opatreniami proti šíreniu nového koronavírusu dotáciami vo výške približne 1,5 miliardy eur mesačne.
Podľa prezidenta Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) Tomáša Malatinského je táto suma nedostatočná a náklady na oživenie ekonomiky budú preto neskôr oveľa vyššie. Pokiaľ nebudú mať firmy dostatočný kapitál, hrozí dokonca zmena vlastníkov infraštruktúry. "Určite si nemyslím, že je to suma dostatočná. Dokonca tvrdíme, že keď bude takto nedostatočne sanovaná ekonomika, tak tie náklady neskôr budú ďaleko väčšie," povedal Malatinský v podcaste portálu Slovgas Otvorene o plyne. Nemecko, USA, ale dokonca napríklad aj susedné Česko plánujú naliať do ekonomiky v prepočte na jedného obyvateľa podstatne viac peňazí, čo môže Slovensko po skončení krízy znevýhodniť.