Štátny fond rozvoja bývania sa mení
10. 7. 2023
Bytová politika Slovenskej republiky do roku 2030, ako strednodobý rámcový dokument štátu, definuje víziu a ciele v oblasti bývania. Na ich dosiahnutie sa novelou zákona zavádzajú nástroje a súčasne sa formuluje zodpovednosť jednotlivcov, štátu, obcí, vyšších územných celkov a súkromného sektora pri zabezpečovaní bývania.
Jedným z najvýznamnejších nástrojov podpory rozvoja bývania je Štátny fond rozvoja bývania. Prostredníctvom tohto nástroja štát dlhodobo podporuje financovanie priorít, ktoré sú premietnuté v štátnej bytovej politike pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu.
V súčasnosti jeho podpora smeruje predovšetkým do oblasti podpory obstarávania nájomných bytov a do obnovy bytových budov. Na základe pretrvávajúceho záujmu o tento nástroj možno konštatovať, že Štátny fond rozvoja bývania patrí k významným prvkom zvyšovania kvality a dostupnosti bývania pre široký okruh žiadateľov.
Cieľom novely zákona je upraviť podmienky pre podporu obnovy bytovej budovy, aby bolo možné na tento účel čerpať finančné prostriedky z Európskych štrukturálnych a investičných fondov v rámci programovacieho obdobia 2021 – 2027. Súčasne sa zavádzajú motivačné prvky, aby žiadatelia investovali finančné prostriedky na vybudovanie technických zariadení využívajúcich obnoviteľné zdroje energie.
Dochádza k úprave maximálnej výšky podpory takmer pre všetky účely podpory v nadväznosti na rastúce ceny stavebných materiálov a stavebných prác a vytvorenie priestoru pre pružnejšie reagovanie na ich vývoj v rámci vykonávacieho predpisu.
K
Automobilky zažívajú ochladenie
12. 8. 2022
Bratislavský Volkswagen, trnavský Stellantis, žilinská Kia a nitriansky Jaguar. To sú motory našej ekonomiky a ťahúni priemyslu. V roku 2026 k nim pribudne ešte košické Volvo. Už výkon štvorice top hráčov bol do roku 2020 relatívne stabilný. Od vypuknutia koronakrízy je však ako na hojdačke a tejto pozície sa nezbavil doteraz. Covid totiž popretŕhal dodávateľské reťazce, k čomu ešte prispela vojna na Ukrajine a hrozba ekonomickej recesie.
Aj preto aktuálne výroba áut na Slovensku v júni medziročne poklesla o šesť percent a prispela k tomu, že celá priemyselná produkcia v krajine v júni medziročne poklesla o 5,7 percenta. Bol to už štvrtý mesiac od začiatku roka, keď si kľúčové odvetvie ekonomiky pripísalo nižší výkon ako pred rokom. Spomalenie sa počas šiesteho mesiaca prejavilo vo väčšine priemyselných odvetví.
To, že výroba áut sa zasekáva, sa ukázalo už pri iných štatistikách. Posledné dáta zahraničného obchodu poukázali na to, že nominálny nárast vývozov v kategórii strojov a prepravných zariadení dosiahol v prvej polovici roka vyše dve percentá. „Nie je možné to hodnotiť ako úspešný polrok, a to hneď z dvoch dôvodov,“ hovorí Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank. Jedna vec je podľa neho relatívne nízka porovnávacia báza z prvej polovice roka 2021, keď výrobu počas vlaňajšej jari začala výrazne ovplyvňovať polovodičová kríza. „Keďže čipová kríza plne neodznela a navyše sa dočasne pridali nové úzke hrdlá vyvolané konfliktom na Ukrajine, ani nízka porovnávacia báza nedopomohla vývozu áut k silnému technickému rastu vývozov a vývozy ostávajú blízko minuloročných relatívne nízkych úrovní,“ vysvetľuje analytik.
V
Nelegálne zamestnávanie
8. 8. 2022
Zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní definuje nelegálne zamestnávanie ako zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer, alebo ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer a neprihlásila ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty na prihlásenie do tohto registra.
Uvedený zákon obsahuje aj negatívne vymedzenie nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.
Nelegálnou prácou nie je práca, ktorú pre fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, alebo pre právnickú osobu, ktorá je spoločnosťou s ručením obmedzeným a ktorá má najviac jedného spoločníka, ktorý je fyzickou osobou, vykonáva príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel tejto fyzickej osoby alebo tohto spoločníka, ak tento príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel je dôchodkovo poistený, je poberateľom dôchodku alebo je žiakom alebo študentom do 26 rokov veku. Podľa zákona nejde o nelegálne zamestnávanie, ak pre fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, alebo pre právnickú osobu, ktorá je spoločnosťou s ručením obmedzeným a ktorá má najviac jedného spoločníka, ktorý je fyzickou osobou, vykonáva prácu príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel tejto fyzickej osoby alebo tohto spoločníka, ak tento príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel je dôchodkovo poistený, je poberateľom dôchodku alebo je žiakom alebo študentom do 26 rokov veku.
K
Spolupráca so SZČO ako nelegálne zamestnávanie
8. 8. 2022
Jedným z dôsledkov vysokého daňovo – odvodového zaťaženia v podmienkach Slovenskej republiky je stav, kedy firmy zamestnávajú ľudí cez ich živnosť namiesto uzavretia pracovnej zmluvy. Príjmy z podnikania formou živnosti majú iný, výhodnejší daňovo – odvodový režim, napríklad sa spravidla nepožaduje platenie preddavkov na daň, v prvom roku podnikania sa neplatia odvody na sociálne zabezpečenie, je možné využiť paušálne výdavky pri výpočte daňového základu a iné.
Z jednoduchého matematického prepočtu je živnostenské podnikanie ekonomicky výhodnejšie ako akýkoľvek zamestnanecký pomer. Na druhej strane sa na fyzickú osobu – SZČO, neuplatňuje žiadna pracovno–právna ochrana, ani v oblasti zdravotnej pracovnej služby, ani v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Nízke odvody na sociálne poistenie budú v budúcnosti dôvodom minimálnych dávok z rôznych druhov dôchodku. Fyzická osoba podnikateľ je najslabší článok obchodných vzťahov.
Z krátkodobého hľadiska takýto prístup šetrí náklady, nepochybne viac potenciálnemu zamestnávateľovi, no tiež samotnému živnostníkovi. Z dlhodobého hľadiska znamená tento stav slabé možnosti vymáhania prípadných nedobytných pohľadávok za vykonané práce či poskytnuté služby, vo vyššom veku zvýšené riziko chudoby či nulovú sociálnu ochranu v prípade úrazu utrpeného v súvislosti s vykonávaním práce cez živnosť.
Presné štatistiky o tom, koľko živnostníkov je živnostníkmi z donútenia nejestvujú. Vo svojej podstate je tento režim z krátkodobého hľadiska výhodný aj pre samotného živnostníka, takže nemožno hovoriť o donútení. Vo všeobecnosti nie je správne hovoriť o zamestnávaní, pretože ak niekto poskytuje výkony, ktoré majú charakter závislej práce bez pracovnej zmluvy, porušuje § 1 ods. 2 Zákonníka práce.
K
Počet osobných bankrotov sa znižuje, v júli zbankrotovalo 718 občanov
5. 8. 2022
V júli zbankrotovalo 718 občanov Slovenska, čo je najmenší počet bankrotov za posledných 14 mesiacov. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka s 859 osobnými bankrotmi je to pokles o 16,41 percenta. Vyplýva to z analýzy správcu úverových registrov, spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau.
"V júli zbankrotovalo aj 78 dlžníkov bez vlastného domova, ktorí majú trvalý pobyt na obecných, miestnych, mestských úradoch alebo na virtuálnych adresách," upozornila hlavná analytička CRIF SK Jana Marková. Dodala, že zbankrotovalo aj 14 manželských párov a spoločnosť zaznamenala aj päť príbuzenských väzieb, medzi ktorými bola aj matka a dvaja synovia.
Z celkového počtu osobných bankrotov bolo v minulom mesiaci vyhlásených 713 konkurzov a päť dlžníkov sa rozhodlo pre oddlženie formou splátkového kalendára. Spolu 49 bankrotov bolo vyhlásených na majetok fyzických osôb – podnikateľov a 669 na majetok nepodnikateľov.
V