Štátna poisťovňa nebude robiť pri Zväze ambulantných poskytovateľov kompromisy
21. 12. 2018
Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) nebude robiť kompromisy pri rokovaní so Zväzom ambulantných poskytovateľov (ZAP). Na tlačovej besede o tom informovala generálna riaditeľka VšZP Ľubica Hlinková. Poisťovňa odmieta finančné dorovnanie ambulanciám od 1 júla, kedy členovia ZAP-u vypovedali zmluvu. Pacient ako rukojemník. Podľa VšZP je dôsledkom krokov ZAP neodôvodnené branie pacienta za rukojemníka, šírenie poplašnej správy, poškodzovanie mena poisťovne a nekalý spôsob rokovania.
Keď teraz poisťovňa komunikuje s poskytovateľmi, tí podľa Hlinkovej zisťujú, že podmienky v zmluvách sú výhodné, vzápätí na to ZAP a Slovenská lekárska komora (SLK) oslovuje poskytovateľov s tým, aby nanovo vypovedali zmluvy.
"Nie je to už o VšZP, o podmienkach ktoré dávame," tvrdí Hlinková. ZAP podľa nej chce ukázať svojim členom, že vie dohodnúť niečo naviac, poisťovňa mu to však zákonne uhradiť nemôže. Do konca roka. Vo štvrtok bude poisťovňa so ZAP-om rokovať. Verejný prísľub uhradiť starostlivosť o pacientov lekárom, ktorí zmluvu vypovedali, bude platiť do konca roka. Hlinková podľa vlastných slov urobí všetko pre to, aby boli do konca roka podpísané zmluvy. Od januára bude VšZP platiť nezmluvného zdravotného poskytovateľa ako nezmluvného. Podľa generálnej riaditeľky bude mať pacient kam ísť, lekár má povinnosť ošetriť pacienta. Takmer tisíc preplatených bločkov. Poisťovňa bude pacientov informovať, čo robiť ďalej. Bude ich inštruovať, kam môžu ísť, na čo majú nárok, čo budú mať hradené a v akých výškach. VšZP bude komunikovať aj s vyššími územnými celkami, ktorí budú komunikovať s poskytovateľmi. Hlinková tvrdí, ze to bude pre poisťovňu veľká záťaž, predpokladá však, že budú k dispozícii na všetkých pobočkách.
"My sme presvedčení o tom, že do konca tohto roku prevažná väčšina lekárov zmluvy podpíše," uviedol podpredseda predstavenstva VšZP Milan Horváth. Podľa neho VšZP nepredpokladá, že bude verejný prísľub predlžovať.
VšZP aktuálne eviduje 923 bločkov, ktoré vypísali ambulancie ZAP na preplatenie v poisťovni.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Prírodné katastrofy za tento rok spôsobili škody vo výške 70 miliárd dolárov
9. 7. 2010
Frankfurt nad Mohanom - Škody v dôsledku prírodných katastrof dosiahli v 1. polroku tohto roka 70 mld. USD (55,70 mld. eur), čo je už teraz viac ako za celý rok 2009.
Podľa nemeckej agentúry Munich Re sa z pohľadu tržieb na vysokých škodách podieľali najmä tri veľké zemetrasenia - januárové na Haiti, februárové v Čile, aprílové v Číne. Škody na poistenom majetku tak dosiahli 22 miliárd USD. Najnákladnejšie bolo zemetrasenie v Čile, kde škody v tomto smere dosiahli 8 miliárd USD a celkovo približne 30 miliárd USD.
Ceny výrobcov v máji klesli najmenej
28. 6. 2010
Ceny výrobcov sa v máji znížili najmenej za posledný rok, medziročné tempo poklesu cien sa v piatom mesiaci zvoľnilo na 3,1 percenta z aprílových 4,4 percenta
Ceny klesli štrnásty mesiac po sebe, informoval v pondelok Štatistický úrad.
V piatom mesiaci ceny v priemysle medzimesačne stúpli o 0,3 %, ceny dodávok energií medziročne spomalili pokles na 7,3 % oproti aprílovému prepadu o 9,1 %. Ceny poľnohospodárskych výrobkov sa v máji zvýšili o 1,1 %. Ceny stavebných prác sa zvýšili o 1,3 %, ceny exportov stúpli o 3,6%.
Slováci majú problémy s platením účtov
23. 6. 2010
Podľa prieskumu za posledných 12 mesiacov malo 22 % slovenských domácností minimálne raz problém zaplatiť pravidelné účty.
Vyplynulo to z výsledkov nového prieskumu Eurobarometer, podľa ktorého je to ôsme najvyššie číslo v rámci 27 člennej EÚ. Našim susedom Čechom patrí 16. pozícia a najväčšie problémy mali rodiny v Rumunsku (43 %). V Rakúsku, Dánsku či Luxembursku sa do obdobných ťažkostí dostalo len 7 % respondentov. Takmer tri štvrtiny Európanov sú presvedčení, že sa v ich krajinách zvýšila chudoba. Najväčší nárast chudoby prieskum poukazuje na krízou postihnuté Grécko, kde o náraste chudoby v krajine je presvedčených 85 % obyvateľov.
Obce a mestá sa boja finančného kolapsu
21. 6. 2010
Obce a mestá sa po nedávnych záplavách obávajú finančného kolapsu. Na zmiernenie týchto ničivých dopadov preto požadujú od štátu okamžité zálohové platby.
Hospodárska kríza spolu s dopadmi povodní spôsobili,že úbytok z príjmov samospráv bude vyšší než sa predpokladalo a preto niektorým obciam hrozí kolaps.Predstavitelia Združenia miest a obcí Slovenska(ZMOS)odhadli,že preddavkom zo štátnej pokladnice cez ministerstvo financií by mohli samosprávy získať približne 5 miliónov eur. Samosprávy tvrdia, že počas prvých piatich mesiacoch v tomto roku, prišli dôsledkom hospodárskej krízy pre výpadky na podielových daniach až o 185 miliónov eur.