Štát musí ušetriť viac ako 700 mil. eur, ľudí sa škrty našťastie nedotknú
11. 5. 2023
Dlhodobá udržateľnosť našich verejných financií je najhoršia v histórii Slovenska. V nasledujúcich rokoch sa nevyhneme uťahovaniu opaskov. Minulý týždeň skončila vláde výnimka z dlhovej brzdy. Štát už nebude môcť rozšafne rozhadzovať peniaze, ako to robil posledné dva roky po nástupe nového kabinetu. Aj keď bude musieť vláda šetriť, uťahovanie opaskov ľudia priamo nepocítia.
„Výnimka sa týkala troch horných pásiem dlhovej brzdy. Vzhľadom na to, že od posledného schválenia programového vyhlásenia vlády uplynuli dva roky, platia aj tieto sankcie. K viazaniu 3 % výdavkov štátneho rozpočtu malo dôjsť od 6. mája 2023,“ vysvetlil hovorca Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) František Múčka. Ako ďalej uviedol, ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti predpokladá, že v rámci viazania sa tieto zdroje nájdu vo výdavkoch, ktoré sú stanovené v schválenom štátnom rozpočte. Podľa prognózy RRZ tak vláda nebude musieť pristúpiť k reálnym škrtom, keďže sa jej vzhľadom na súčasné čerpanie už črtajú dostatočné rezervy.
To potvrdil aj rezort financií. „Dobrou správou je, že občania ani firmy toto zmrazenie zdrojov vôbec nepocítia. Ministerstvo malo v rozpočte pripravené zdroje pre štátne podniky na sanáciu dopadov energetickej krízy. Keďže energokríza výrazne oslabila, nebude táto finančná injekcia potrebná. Prostriedky v hodnote 709 miliónov eur tak môžeme v súlade s dlhovou brzdou trvalo viazať bez náhrady,“ informoval tlačový odbor rezortu. Samotné viazanie sa netýka konkrétnych štátnych podnikov. Pôjde o zdroje, ktoré mal štát pripravené pre prípad, ak by niektoré štátom spravované obchodné spoločnosti potrebovali v ťažkých časoch posilniť kapitál.
Aj keď v tomto roku Slováci si nebudú musieť veľmi uťahovať opasky kvôli dlhovej brzde, v nasledujúcich rokoch sa šetreniu nevyhneme. „Tento zákon chráni našu krajinu pred oveľa väčšími problémami, aby sa u nás nezopakoval grécky scenár,“ vysvetlil prínosy tejto legislatívy člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster. Ako ďalej upozornil, naše verejné financie sú vo veľkom riziku. Potrebovali by zlepšiť o 6,6 miliardy eur. Ministerstvo financií sa v súčasnosti chváli oveľa lepším rozpočtom, ako pôvodne plánovalo, avšak jeho dlhodobá udržateľnosť je najhoršia v histórii Slovenska. Najviac zaťažili verejné financie sociálne balíčky Hegerovej vlády, ktoré nie sú jednorazové, ale každoročne sa budú musieť vyplácať. Ide predovšetkým o rodinný balíček, rodičovské ako aj predčasné dôchodky. Náklady na tieto sociálne dávky predstavujú viac ako miliardu eur.Aj vďaka tomu skončí štát v roku 2023 v deficite 5,8 percenta hrubého domáceho produktu.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Devízové príjmy SR z turizmu medziročne klesli
5. 10. 2010
Devízové príjmy SR z príjazdového cestovného ruchu dosiahli za sedem mesiacov tohto roka 934,1 milióna eur. Medziročne to predstavuje pokles o 1,3%.
Devízové výdavky Slovákov sa znížili o 1,5 % na 879,1 milióna eur. Podiel individuálnej turistiky na celkovom objeme devízových príjmov tvoril 94,2 % a organizovaná turistika 5,8 %.
Verejný dlh narastie až na 45,8 % HDP
4. 10. 2010
Ministerstvo financií odhaduje nárast verejného dlhu SR medzi rokmi 2008 a 2013 z úrovne 27,7 % na 45,8 % hrubého domáceho produktu (HDP).
Podľa skupiny analytikov v roku 2012 by mal verejný dlh dosiahnuť najvyššiu relatívnu hodnotu 47,3 %, pričom rok na to by mal jeho podiel na HDP začať klesať. Rezort financií tvrdí, že výrazný nárast dlhu verejnej správy súvisí najmä s prehĺbením deficitu v rokoch 2009 a 2010.
NBS zvýšila odhad rastu HDP o 4,3%
29. 9. 2010
Národná banka Slovenska (NBS) zvýšila odhad tohtoročného rastu slovenskej ekonomiky na 4,3%.
Doterajšia prognóza banky počítala s nárastom hrubého domáceho produktu (HDP) o 3,7 %.V budúcom roku by však malo tempo rastu HDP poľaviť, v roku 2012 znova pridať. Na budúci rok tak NBS počíta s rastom ekonomiky v rozsahu 3 %. K spomaleniu tempa rastu podľa banky prispejú hlavne vládne opatrenia na zníženie deficitu verejných financií. V roku 2012 má slovenská ekonomika opäť zrýchliť. Centrálna banka počíta s nárastom HDP o 4,1%.
Ceny agrovýrobkov medziročne vzrástli
29. 9. 2010
Od začiatku tohto roka vzrástli na Slovensku ceny agrovýrobkov v priemere o 3,4 %, pričom ceny rastlinných produktov sa zvýšili o 11,2 % a ceny živočíšnych produktov klesli o 1,2 %.
V auguste sa ceny poľnohospodárskych výrobkov medziročne zvýšili o 20,2 %. Ceny rastlinných výrobkov pritom vzrástli o 27 % a živočíšnych výrobkov o 7,5 %. Informoval o tom Štatistický úrad SR.