Štát musí ušetriť viac ako 700 mil. eur, ľudí sa škrty našťastie nedotknú
11. 5. 2023
Dlhodobá udržateľnosť našich verejných financií je najhoršia v histórii Slovenska. V nasledujúcich rokoch sa nevyhneme uťahovaniu opaskov. Minulý týždeň skončila vláde výnimka z dlhovej brzdy. Štát už nebude môcť rozšafne rozhadzovať peniaze, ako to robil posledné dva roky po nástupe nového kabinetu. Aj keď bude musieť vláda šetriť, uťahovanie opaskov ľudia priamo nepocítia.
„Výnimka sa týkala troch horných pásiem dlhovej brzdy. Vzhľadom na to, že od posledného schválenia programového vyhlásenia vlády uplynuli dva roky, platia aj tieto sankcie. K viazaniu 3 % výdavkov štátneho rozpočtu malo dôjsť od 6. mája 2023,“ vysvetlil hovorca Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) František Múčka. Ako ďalej uviedol, ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti predpokladá, že v rámci viazania sa tieto zdroje nájdu vo výdavkoch, ktoré sú stanovené v schválenom štátnom rozpočte. Podľa prognózy RRZ tak vláda nebude musieť pristúpiť k reálnym škrtom, keďže sa jej vzhľadom na súčasné čerpanie už črtajú dostatočné rezervy.
To potvrdil aj rezort financií. „Dobrou správou je, že občania ani firmy toto zmrazenie zdrojov vôbec nepocítia. Ministerstvo malo v rozpočte pripravené zdroje pre štátne podniky na sanáciu dopadov energetickej krízy. Keďže energokríza výrazne oslabila, nebude táto finančná injekcia potrebná. Prostriedky v hodnote 709 miliónov eur tak môžeme v súlade s dlhovou brzdou trvalo viazať bez náhrady,“ informoval tlačový odbor rezortu. Samotné viazanie sa netýka konkrétnych štátnych podnikov. Pôjde o zdroje, ktoré mal štát pripravené pre prípad, ak by niektoré štátom spravované obchodné spoločnosti potrebovali v ťažkých časoch posilniť kapitál.
Aj keď v tomto roku Slováci si nebudú musieť veľmi uťahovať opasky kvôli dlhovej brzde, v nasledujúcich rokoch sa šetreniu nevyhneme. „Tento zákon chráni našu krajinu pred oveľa väčšími problémami, aby sa u nás nezopakoval grécky scenár,“ vysvetlil prínosy tejto legislatívy člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster. Ako ďalej upozornil, naše verejné financie sú vo veľkom riziku. Potrebovali by zlepšiť o 6,6 miliardy eur. Ministerstvo financií sa v súčasnosti chváli oveľa lepším rozpočtom, ako pôvodne plánovalo, avšak jeho dlhodobá udržateľnosť je najhoršia v histórii Slovenska. Najviac zaťažili verejné financie sociálne balíčky Hegerovej vlády, ktoré nie sú jednorazové, ale každoročne sa budú musieť vyplácať. Ide predovšetkým o rodinný balíček, rodičovské ako aj predčasné dôchodky. Náklady na tieto sociálne dávky predstavujú viac ako miliardu eur.Aj vďaka tomu skončí štát v roku 2023 v deficite 5,8 percenta hrubého domáceho produktu.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Ako odlíšiť falzifikáty
11. 1. 2010
Na Slovensku boli najčastejšie zadržané falzifikáty 50, 20 a 100 eurobankoviek. Slovensko patrí medzi krajiny s priemerným až nižším výskytom falzifikátov. Podľa údajov, ktoré poskytla hovorkyňa NBS, bankovky v nominálnej hodnote 50 € tvorili 39,5-percentný podiel z celkového zadržaného počtu. Spolu s 20 eurovými a 100 eurovými bankovkami pritom 50 eurové bankovky tvorili takmer 90 % z celkového počtu zadržaných falzifikátov.
Z mincí boli najčastejšie zadržanými falzifikátmi mince s nominálnou hodnotou 2 €, ktorých podiel predstavoval 82 % z celkového počtu falzifikátov. Podľa informácií centrálnej banky všetky falzifikáty eurových mincí zadržaných v roku 2009 pochádzajú z obehu.
Falzifikáty bankoviek sú ľahko rozpoznateľné od pravých bankoviek. Ich test spočíva v skúške hmatom, pohľadom a naklonením. Najdostupnejšou pomôckou pre rozpoznanie falzifikátu mince je magnet. Pravé mince nominálnych hodnôt 1 € a 2 € majú magnetický stred. Pri dvojeurových minciach je vhodné v prípade podozrenie venovať pozornosť nápisu na hrane.
Priemysel si polepšil
11. 1. 2010
Slovenský priemysel si po prvý raz od septembra 2008 vlani v novembri medziročne polepšil. Produkcia podnikov v novembri stúpla o 1,5 %, zatiaľ čo v októbri sa po úprave znížila o 5,6 %. Informoval o tom dnes Štatistický úrad.
Za prvých jedenásť mesiacov roku 2009 priemyselná výroba klesla medziročne o 15,8 %. V novembri 2009 priemysel potiahla najmä výroba dopravných prostriedkov, ktorá stúpla medziročne o 16,2 %, v porovnaní s októbrovým prepadom zhruba o desatinu. Odvetvie, ktoré patrí k ťahúňom ekonomiky, v jedenástom mesiaci vykázalo prvý medziročný prírastok od septembra 2008.
Od januára do konca novembra 2009 však pokleslo o 30,8 %. Produkcia strojov a zariadení si v novembri 2009 polepšila o 8,2 %, zatiaľ čo v desiatom mesiaci spadla o 5,8 %. Výroba elektrických zariadení zrýchlila medziročný rast z októbrových 4,9 % na 7,3 %.
Medziročný pokles na 2,2 % zmiernila v novembri 2009 produkcia počítačových, elektronických a optických výrobkov. Jeho produkcia sa v októbri znížila o 15,4 %.
Najvýraznejší prepad, o 22,8 % , v jedenástom mesiaci 2009 zaznamenala výroba základných farmaceutických výrobkov a prípravkov. V októbri 2009 sa znížila o 5,9 % percenta.
Samotná priemyselná výroba po očistení od ťažby a dobývania a dodávok energií celkovo v novembri 2009 vzrástla o 2,6 %. V októbri po revízii klesla o 6,2 %. Odvetvie ťažby a dobývania stúplo v novembri 2009 o 6,8 % v porovnaní s októbrovým prírastkom, ktorý bol 5,6 %. Odvetvie dodávok energií si v novembri medziročne pohoršilo o 5,7 %.
Stavebníctvo zmiernilo medziročný prepad
11. 1. 2010
V novembri 2009 slovenské stavebníctvo zmiernilo medziročný prepad. V jedenástom mesiaci klesla produkcia odvetvia o 13,5 % v porovnaní s októbrovým znížením o 22 %. Vyplynulo to z pondelňajších informácií Štatistického úradu. Za jedenásť mesiacov roku 2009 odvetvie spadlo medziročne v stálych cenách o viac ako desatinu.
V absolútnom vyjadrení dosiahla hodnota stavebnej produkcie v novembri 2009 v bežných cenách 542,1 milióna €, v októbri predstavovala 511,8 milióna €. Po zohľadnení sezónnych vplyvov stúpla novembrová stavebná produkcia v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom o 13,7 %.
Prvý rok v eurozóne
8. 1. 2010
Slovensko oslávilo prvý rok v eurozóne. Vláda tvrdí, že členstvo v menovej únii uchránilo našu krajinu pred najhoršími vplyvmi minuloročnej ekonomickej krízy. Niet pochýb o tom, že prijatie spoločnej európskej meny tesne pred tým, ako globálna ekonomická kríza postihla región, ušetrilo Slovensko prudkých pohybov výmenných kurzov, ktoré pocítili jeho stredoeurópski susedia. Vo svojom článku zverejnenom na internetovej stránke to uvádza denník Financial Times.
Menej isté je podľa denníka to, či členstvo v eurozóne bolo v roku 2009 výraznou pomocou pre ekonomiku, konštatuje denník. Podľa odhadov slovenskej centrálnej banky sa hrubý domáci produkt (HDP) v roku 2009 zmenšil o zhruba 4,8 %, čo je trochu horšie v porovnaní s Českou republikou, kde sa zmenšenie ekonomiky odhaduje na úrovni 4,1 %. Počas krízy česká koruna oslabila a napomohla exportu.
Podľa slov hlavného ekonóma UniCredit Bank Slovakia, v prípade slovenskej ekonomiky orientovanej na export by počas ekonomickej krízy došlo k oslabeniu národnej meny, ak mala voľne plávajúci kurz. Podľa jeho názoru sa euro viac ukázalo ako nevýhoda.
Guvernér českej centrálnej banky zasa tvrdí, že členstvo v eurozóne pomohlo Slovensko ochrániť pred najhoršími ekonomickými turbulenciami, ktoré postihli zvyšok regiónu. Slovensko si napríklad na medzinárodných trhoch môže požičiavať lacnejšie ako Česká republika. Podľa jeho odhadov v roku 2010 slovenská ekonomika vzrastie o 3,1 %, čo je oveľa viac ako v prípade ekonomiky ČR, pre ktorú české ministerstvo financií odhaduje rast na úrovni 0,3 %.
Pri návrate hospodárskeho rastu sa vracajú aj niektorí investori, ktorých láka perspektíva vyhnutia sa menovým rizikám. Podľa hovorcu spoločnosti Volkswagen Slovakia, ktorá začína v Bratislave produkciu nových malých automobilov, euro umožňuje robiť dlhodobé plány a eliminuje riziká v oblasti výmenných kurzov. Potvrdzuje to tiež investície taiwanskej spoločnosti AU Optronics, ktorá sa definitívne rozhodla vybudovať na Slovensku novú fabriku na výrobu komponentov do LCD televízorov.