Starnutie obyvateľstva bude mať zásadný vplyv na slovenskú ekonomiku
10. 6. 2024
Výdavky citlivé na starnutie tvoria aktuálne v Únii v priemere 24 percent výkonu ekonomiky, kým na Slovensku je to zatiaľ 19 percent hrubého domáceho produktu. Starnutie obyvateľstva na Slovensku je už realitou. Počet obyvateľov krajiny klesá, najmä tých vo veku 20 až 64 rokov. Počet starších ľudí naopak rastie. Tento dlhodobý trend zmení zásadným spôsobom aj slovenskú ekonomiku, či už pôjde o verejné financie, trh práce, hypotekárny a realitný trh. Upozorňujú na to ekonomickí analytici.
Jeden z najväčších vplyvov bude mať tento vývoj na verejné financie. "So starnutím populácie sú nevyhnutne spojené náklady na dôchodky, ale aj dlhodobú starostlivosť a zdravotníctvo všeobecne, keďže najviac verejných výdavkov na zdravotnú starostlivosť sa kumuluje práve v najvyššom veku," vysvetlili ekonómovia VÚB banky Zdenko Štefanides a Michal Lehuta.
Výdavky citlivé na starnutie tvoria aktuálne v Únii v priemere 24 percent výkonu ekonomiky, kým na Slovensku je to zatiaľ 19 percent hrubého domáceho produktu. Táto relatívne dobrá situácia je ovplyvnená početne silnou generáciou ľudí narodených v 70. a 80. rokoch minulého storočia, ktorí pracujú, podnikajú, významne prispievajú do verejných financií a zároveň z nich čerpajú relatívne málo. Výhľadovo sa však táto situácia prudko zmení, varovali analytici. Namiesto generácie tzv. Husákovych detí nastupujú oveľa slabšie populačné ročníky, o tretinu až polovicu menej početné.
Na Slovensku tak bude podľa odhadov Európskej komisie počet poberateľov dôchodkov na konci roku 2030 o 194-tisíc vyšší ako v roku 2022. Naopak, počet prispievateľov do systému má byť nižší o 94-tisíc. Ich vzájomný pomer sa zníži z viac ako 1,6 na menej ako 1,4.
"S rastom počtu dôchodcov sa do roku 2030 celkové verejné náklady na starnutie u nás zvýšia o takmer 3 percentuálne body HDP v porovnaní s rokom 2022. V žiadnej inej krajine Únie neporastú náklady na starnutie v najbližších rokoch rýchlejšie ako práve na Slovensku," zdôraznili ekonómovia.
Významný bude vplyv zmeny demografie aj na realitný a hypotekárny trh. "Počet ľudí vo veku od 25 do 44 rokov, ktorí tvoria väčšinu kupcov na trhu bývania a žiadateľov o hypotéku na Slovensku, dosiahol vrchol v roku 2017. Do roku 2040 bude v tejto vekovej kategórii o 460-tisíc ľudí menej ako dnes. To je pokles o takmer 30 percent," vyčíslili analytici VÚB. Takýto vývoj podľa nich zrejme utlmí dopyt a zmierni dynamiku cien bývania. Na dlhodobý trend poklesu mladých ľudí v populácii a jeho vplyv na hypotéky upozornila aj Národná banka Slovenska. Podiel obyvateľov do 35 rokov na aktívnej populácii (20 až 64 rokov) sa za uplynulých približne 40 rokov znížil zo 44 na 29 percent. Dve tretiny tohto poklesu pritom nastali po roku 2006.
Starnutie obyvateľstva výrazne ovplyvní aj trh práce na Slovensku. Do roku 2035 sa podľa prognózy Eurostatu pracovná sila vo vekovej kategórii 18 až 64 rokov zmenší o sedem percet a počet obyvateľov starších ako 64 rokov narastie o 20 percent. "Tento vývoj je istý. Všetci ľudia, ktorí do roku 2035 vstúpia na pracovný trh, sa už narodili," vysvetlil analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. Do roku 2050 ubudne na pracovnom trhu dokonca 19 percent pracovnej sily a počet obyvateľov nad 64 rokov vzrastie o 32 percent. Tlaky na pracovnom trhu plynúce z demografickej zmeny by podľa ekonóma mohla tlmiť vyššia participácia mladých ľudí a ľudí v post produktívnom veku.
Slovensko totiž v súčasnosti patrí ku krajinám Únie s najnižšou úrovňou zapojenia ľudí v týchto vekových kategóriách na trhu práce. "Potrebujeme preto v rozumnom horizonte podniknúť kroky, ktoré podporia efektívnejšie zapájanie (nielen) mladých či seniorov na trhu práce," zdôraznil Kočiš.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Opatrenia vo finančnej oblasti
26. 7. 2021
Cieľom novely zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov, je rozšíriť finančné opatrenia na zmiernenie vplyvov koronakrízy o ďalšie opatrenie, ktorým je finančná pomoc na zabezpečenie likvidity cestovných kancelárií.
V marci 2020 ochromila trh cestovného ruchu, a teda aj trh cestovných kancelárií, pandémia koronavírusu. Cestovné kancelárie do 11. 3. 2020 štandardne ponúkali produkty v rámci svojich podnikateľských aktivít, pričom od klientov pri uzatváraní zmluvy inkasovali zálohy. Klienti v danom období reagovali na ponuky zliav, ktoré im umožňovali čerpať rôzne benefity ponúkané dodávateľmi jednotlivých služieb. Podmienkou uplatnenia zliav bolo uhradenie zálohy. Aby mohli cestovné kancelárie zľavy poskytnúť, museli ich získať od dodávateľov služieb, obvykle od zahraničných partnerov alebo priamo od zahraničných hotelov. Cestovné kancelárie si splnili svoju zmluvnú povinnosť a tak, aby mohla byť zľava zrealizovaná, cestovné kancelárie poslali zálohy svojich klientov na účty zahraničným partnerom a hotelom. Celosvetová pandémia však obvyklý tok peňazí zastavila a cestovné kancelárie nedokážu klientom vrátiť zálohy na nezrealizované, resp. stornované zájazdy.
Nakoľko pandémia tohto vírusu spôsobila a ešte stále spôsobuje rozsiahle negatívne dopady na európsku aj domácu ekonomiku, je nevyhnutné ďalej prijímať opatrenia na zmiernenie týchto dopadov na hospodárstvo SR a na podnikateľské prostredie. Novela zákona č. 170/2018 Z. z. o zájazdoch priniesla čiastočné riešenie vo forme ochrany práv spotrebiteľov, a to vrátením zálohových platieb vo forme vystavených oznámení o náhradnom zájazde v zmysle § 33a zákona. Dohodnúť sa s klientom na náhradnom zájazde sú však cestovné kancelárie povinné do 31. 8. 2021. Ak k takejto dohode v stanovenom termíne nedôjde, do nasledujúcich 14 dní sú cestovné kancelárie povinné vrátiť klientom plné zálohy. Celkový objem takýchto záloh predstavuje cca 60 mil. eur.
Novela zákona preto rieši nové opatrenie finančnej pomoci pre cestovné kancelárie formou poskytnutia návratných finančných výpomocí, ktoré im umožnia preklenúť časové obdobie aktuálneho nedostatku likvidity potrebnej na vrátenie záloh klientom za stornované zájazdy, resp. na zaplatenie nových záloh na novozazmluvnené hotely v iných destináciách ako boli pôvodne zazmluvnené, ak sa s klientmi dohodnú na náhradných zájazdoch do iných destinácií. Do uplynutia konečnej doby splatnosti návratných finančných výpomocí sa cestovným kanceláriám podarí vysporiadať doterajšie zálohy so zahraničnými hotelmi, a to buď ich využitím v budúcom (náhradnom) ubytovacom termíne, alebo ich vrátením cestovnej kancelárií, ak sa so zahraničným hotelom nedohodne ubytovanie v náhradnom termíne. Na základe toho bude možné tieto návratné finančné výpomoci postupne, ale aj parciálne cez predčasné splátky reálne splácať.
Je potrebné zdôrazniť, že návrh opatrenia nerieši problematiku prevádzkových nákladov cestovných kancelárií, ale zabezpečuje likviditu cestovných kancelárií pre potreby vrátenia záloh spotrebiteľom, ak pre nich nebudú zrealizované náhradné zájazdy. Cestovné kancelárie pomocou návratnej finančnej výpomoci vyplatia klientom všetky nevyčerpané zálohy za rok 2020 a návratnú finančnú výpomoc budú splácať postupným využitím kapacít v zahraničí, kde sú zrealizované predplatby z roku 2020.
K
Nášmu priemyslu sa darí
19. 7. 2021
Slovenskému priemyslu sa tento rok darí, sektor v máji štvrtý mesiac po sebe zaznamenal výrazný medziročný rast objednávok, a to o takmer polovicu. Informoval o tom dnes štatistický úrad. Slovensko sa v Európskej únii radí k najviac priemyselným krajinám.
Hodnota nových objednávok v priemysle stúpla v máji o 46,1 percenta oproti rovnakému obdobiu vlaňajška, kedy hospodárstvo krajiny negatívne poznačili dopady prvej vlny koronavírusovej infekcie. V porovnaní s aprílom objednávky mierne klesli.
Viac objednávok hlásil aj sektor výroby automobilov, ktorý je hlavným motorom ekonomiky krajiny. Slovensko si napriek vlaňajšiemu poklesu produkcie áut udržalo pozíciu najväčšieho výrobcu vozidiel v prepočte na obyvateľa.
Tento rok prevádzku tovární automobiliek poznamenal nedostatok čipov. Kvôli nemu väčšina závodov opakovane odstavovala výrobné linky.
Slovensko tento rok očakáva návrat k hospodárskemu rastu. Vlani ekonomika krajiny kvôli dopadom epidémie choroby covid-19 klesla prvýkrát od roku 2009, a to o 4,8 percenta.
V
Tento rok sa na mýte vybralo už viac ako 113 miliónov eur
19. 7. 2021
Na mýte sa v júni tohto roka vybralo 20,81 milióna eur. Za prvých šesť mesiacov roku 2021 výber dosiahol sumu 113,97 milióna eur, čo je v porovnaní s vlaňajškom viac o 13,8 percenta. Oproti roku 2019 ide o 3,6-percentný nárast. Informoval o tom manažér pre komunikačnú stratégiu a PR mýtnej firmy SkyToll Anton Bódis.
Za využívanie vymedzených úsekov diaľnic a rýchlostných ciest sa v júni vybralo 14,17 milióna eur. Na vymedzených úsekoch ciest prvej triedy júnový výber predstavoval 6,64 milióna eur.
Za celý prvý polrok dosiahol výber mýta na diaľniciach a rýchlostných cestách 77,71 milióna eur, na cestách prvej triedy sa vybralo 36,23 milióna eur.
"Z celkovej sumy júnového výberu mýta zaplatili prevádzkovatelia vozidiel zo zahraničia 47,2 percenta. Za pol roka sa na vybranom mýte podieľali zahraniční prevádzkovatelia 47,9 percenta," priblížil Bódis. Dňom s najvyšším denným výberom v sledovanom mesiaci bol 14. jún so sumou 936 563 eur.
V elektronickom mýtnom systéme bolo zároveň k 30. júnu tohto roka zaregistrovaných 283 325 palubných jednotiek. Oproti máju ich počet vzrástol o 1912 kusov. Z celkového počtu využívali 74,8 percenta vozidlá zo zahraničia.
V
Po pandémii je tu veľké zdražovanie
15. 7. 2021
Biznis počas pandémie utrpel obrovské straty, čo mnohé sektory riešia zdražovaním. Spotrebiteľské ceny sa tak v júni na Slovensku zdvihli až o 2,9 percenta a dosiahli najväčší posun od februára 2020. Jedným z ťahúňov inflácie sú stavebné materiály.
Slováci chceli hneď po druhej vlne pandémie začať s rekonštrukciami, no narazili na slabšiu ponuku. A tehly či dosky, ktoré zohnali, boli zrazu drahšie.
V