Starnutie obyvateľstva bude mať zásadný vplyv na slovenskú ekonomiku
10. 6. 2024
Výdavky citlivé na starnutie tvoria aktuálne v Únii v priemere 24 percent výkonu ekonomiky, kým na Slovensku je to zatiaľ 19 percent hrubého domáceho produktu. Starnutie obyvateľstva na Slovensku je už realitou. Počet obyvateľov krajiny klesá, najmä tých vo veku 20 až 64 rokov. Počet starších ľudí naopak rastie. Tento dlhodobý trend zmení zásadným spôsobom aj slovenskú ekonomiku, či už pôjde o verejné financie, trh práce, hypotekárny a realitný trh. Upozorňujú na to ekonomickí analytici.
Jeden z najväčších vplyvov bude mať tento vývoj na verejné financie. "So starnutím populácie sú nevyhnutne spojené náklady na dôchodky, ale aj dlhodobú starostlivosť a zdravotníctvo všeobecne, keďže najviac verejných výdavkov na zdravotnú starostlivosť sa kumuluje práve v najvyššom veku," vysvetlili ekonómovia VÚB banky Zdenko Štefanides a Michal Lehuta.
Výdavky citlivé na starnutie tvoria aktuálne v Únii v priemere 24 percent výkonu ekonomiky, kým na Slovensku je to zatiaľ 19 percent hrubého domáceho produktu. Táto relatívne dobrá situácia je ovplyvnená početne silnou generáciou ľudí narodených v 70. a 80. rokoch minulého storočia, ktorí pracujú, podnikajú, významne prispievajú do verejných financií a zároveň z nich čerpajú relatívne málo. Výhľadovo sa však táto situácia prudko zmení, varovali analytici. Namiesto generácie tzv. Husákovych detí nastupujú oveľa slabšie populačné ročníky, o tretinu až polovicu menej početné.
Na Slovensku tak bude podľa odhadov Európskej komisie počet poberateľov dôchodkov na konci roku 2030 o 194-tisíc vyšší ako v roku 2022. Naopak, počet prispievateľov do systému má byť nižší o 94-tisíc. Ich vzájomný pomer sa zníži z viac ako 1,6 na menej ako 1,4.
"S rastom počtu dôchodcov sa do roku 2030 celkové verejné náklady na starnutie u nás zvýšia o takmer 3 percentuálne body HDP v porovnaní s rokom 2022. V žiadnej inej krajine Únie neporastú náklady na starnutie v najbližších rokoch rýchlejšie ako práve na Slovensku," zdôraznili ekonómovia.
Významný bude vplyv zmeny demografie aj na realitný a hypotekárny trh. "Počet ľudí vo veku od 25 do 44 rokov, ktorí tvoria väčšinu kupcov na trhu bývania a žiadateľov o hypotéku na Slovensku, dosiahol vrchol v roku 2017. Do roku 2040 bude v tejto vekovej kategórii o 460-tisíc ľudí menej ako dnes. To je pokles o takmer 30 percent," vyčíslili analytici VÚB. Takýto vývoj podľa nich zrejme utlmí dopyt a zmierni dynamiku cien bývania. Na dlhodobý trend poklesu mladých ľudí v populácii a jeho vplyv na hypotéky upozornila aj Národná banka Slovenska. Podiel obyvateľov do 35 rokov na aktívnej populácii (20 až 64 rokov) sa za uplynulých približne 40 rokov znížil zo 44 na 29 percent. Dve tretiny tohto poklesu pritom nastali po roku 2006.
Starnutie obyvateľstva výrazne ovplyvní aj trh práce na Slovensku. Do roku 2035 sa podľa prognózy Eurostatu pracovná sila vo vekovej kategórii 18 až 64 rokov zmenší o sedem percet a počet obyvateľov starších ako 64 rokov narastie o 20 percent. "Tento vývoj je istý. Všetci ľudia, ktorí do roku 2035 vstúpia na pracovný trh, sa už narodili," vysvetlil analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. Do roku 2050 ubudne na pracovnom trhu dokonca 19 percent pracovnej sily a počet obyvateľov nad 64 rokov vzrastie o 32 percent. Tlaky na pracovnom trhu plynúce z demografickej zmeny by podľa ekonóma mohla tlmiť vyššia participácia mladých ľudí a ľudí v post produktívnom veku.
Slovensko totiž v súčasnosti patrí ku krajinám Únie s najnižšou úrovňou zapojenia ľudí v týchto vekových kategóriách na trhu práce. "Potrebujeme preto v rozumnom horizonte podniknúť kroky, ktoré podporia efektívnejšie zapájanie (nielen) mladých či seniorov na trhu práce," zdôraznil Kočiš.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Slováci šetria. Pandémia zostrelila spotrebáky na rekordné minimá
31. 3. 2021
Nové auto, kuchynská linka či práčka sa vlani stali pre mnohých Slovákov tabu. Zbytočné nákupy sme pre pandémiu odložili na istejšie časy. Preto historicky poklesol objem spotrebiteľských úverov. Koncom decembra sme prostredníctvom „spotrebákov“ podľa Národnej banky Slovenska dlhovali finančným domom 5,29 miliardy eur, čo je medziročný pokles o 470 miliónov eur alebo o 8,2 percenta.
Ide tiež o najnižší objem od decembra 2017. „Ľudia začali dávať do porovnania okamžitý pocit z kúpy tovaru s dlhodobými následkami dlhu, no pokles záujmu o spotrebiteľské úvery sa nedá vylúčiť ani pre pandemické obmedzenia,“ uviedol odborník na financie z Ekonomickej univerzity v Bratislave Pavel Škriniar s tým, že sa vytratili dôvody na branie pôžičiek, ako napríklad na dovolenky.
K
Agrorezort spustí investície do pôdohospodárstva za vyše 337 miliónov eur
29. 3. 2021
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka v súvislosti s predĺžením programového obdobia Programu rozvoja vidieka a navýšením rozpočtu aj zo zdrojov Európskeho nástroja na obnovu (Next generation EU) pripravuje štyri nové výzvy zamerané na investičnú podporu v sektore poľnohospodárstva a potravinárstva.
Informoval o tom v pondelok minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ján Mičovský (OĽANO).
Investície podľa neho podporia spoluprácu podnikov, zvýhodnia malých poľnohospodárov a tých, ktorí doposiaľ o podporu nežiadali. Pôjde tak celkovo o viac ako 337 miliónov eur, ktoré prispejú k zásadnej modernizácii investične poddimenzovaného slovenského pôdohospodárstva a zanedbanej krajiny.
Podobné plány rezort chystá aj pre oblasť lesníctva.
Spresnil, že alokácia týchto zdrojov bude rozložená do štyroch výziev. Ich základné parametre bude ministerstvo vopred a predovšetkým transparentne komunikovať tak, aby všetci záujemcovia o tieto podpory v agrosektore mali možnosť vyjadriť sa k stanoveniu priorít, ako aj k lepšiemu porozumeniu podmienok.
Predpoklad vyhlásenia výziev je ešte v máji tohto roka.
Investičná podpora v poľnohospodárstve (Podopatrenie 4.1) bude podľa Mičovského zacielená na špeciálnu rastlinnú a živočíšnu výrobu.
V
Návštevnosť hotelov v januári klesla o 94 percent
24. 3. 2021
Návštevnosť hotelov a penziónov v januári klesla o 94 percent. Zariadenia cestovného ruchu navštívilo v prvom mesiaci tohto roka len necelých šesť percent počtu návštevníkov z januára 2020.
Najvyšší prepad návštevnosti zaznamenali kraje zamerané na zimný cestovný ruch, návštevnosť ostatných ťahali len kúpele. Informoval o tom štatistický úrad.
Nové, prísnejšie opatrenia proti ochoreniu COVID-19, ktoré úplne obmedzili ubytovanie hostí v hoteloch, penziónoch a ďalších ubytovacích zariadeniach, spôsobili prepad počtu hostí počas januára 2021 o 94,1 percenta.
Celkovo sa v januári 2021 ubytovalo v zariadeniach cestovného ruchu 26 600 hostí, čo je druhý najnižší počet a súčasne druhý najvyšší percentuálny prepad od začiatku roka 2020 (horšia situácia bola len v apríli 2020).
Počas januára vytvárali návštevnosť hostia zo zimných pobytov začatých pred januárom 2021, kúpeľní hostia, návštevníci súkromných bytov a chát (prevádzkovaných podnikateľmi), prípadne dlhodobo ubytovaní cestujúci na služobných cestách a študenti na výmenných pobytoch.
Návštevnosť klesala piaty mesiac po sebe. Hostia strávili v zariadeniach viac ako 112-tisíc nocí, medziročne sa ich počet znížil o 90,5 percenta.
V rovnakom období minulého roka počet návštevníkov pritom dosiahol takmer 450-tisíc osôb a 1,2 milióna prenocovaní.
Dĺžka pobytov medziročne vzrástla z 2,7 na 4,2 noci, opäť vďaka kúpeľným pobytom domácich návštevníkov.
Najvyšší nárast počtu prenocovaní bol v Trenčianskom kraji z 3,5 na 7,8 noci a Banskobystrickom kraji z 2,7 na 6,8 noci.
V
Pracovný trh sa zmení
19. 3. 2021
Pandémia nového koronavírusu a s ňou spojené opatrenia prevrátili na ruby pracovné pozície v mnohých firmách.
Ohrození prepúšťaním sú najmä ľudia pracujúci na administratívnych pozíciách, naopak, žiadanejšími budú všetky profesie, ktoré sa dajú efektívne vykonávať z domu. Uviedla to spoločnosť Elanor Slovakia, ktorá poskytuje outsourcing mzdových a administratívnych personálnych služieb na Slovensku.
Podľa country manažéra spoločnosti Ivana Ziziča pandémia podporila digitalizáciu a zefektívňovanie vo firmách. "Po roku bez zmeny zamestnávatelia zisťujú, že sa dá fungovať v niektorých prípadoch aj vzdialene, nie sú potrebné niektoré pracovné pozície," okomentoval Zizič.
Pandémia podľa jeho predpokladov najviac zasiahne administratívne pozície, ako sú office manažéri, personál na recepcii či rôzni referenti.
Medzi najohrozenejšie budú patriť aj pozície mzdového účtovníka, finančného účtovníka, správcu vozidlového parku, marketingového pracovníka či pracovníkov služieb," vymenoval Zizič s tým, že firmy totiž časom prišli na to, že je rozumnejšie niektoré činnosti outsourcovať, teda zveriť ich špecializovaným spoločnostiam.
Naopak, medzi najžiadanejšie pozície budú čoskoro patriť tie, ktoré sa dajú efektívne vykonávať z domu – sem patrí napríklad sektor IT.
"V niektorých ohľadoch si dokonca myslím, že príde k rozvoju na podnikateľskom trhu, kde firmy z IT budú pracovať skôr projektovo, respektíve jednotliví ľudia budú pracovať projektovo a nie s cieľom byť niekde zamestnaní," predpovedá Zizič.
Veľkú budúcnosť vidí Zizič aj v rozvoji psychoterapie vo firmách. Pri zmene pracovného prostredia totiž podľa neho ľudia potrebujú aj oporu od profesionálov.
"Aktuálny stav vnímam ako veľmi podcenený zo strany zamestnávateľov v týchto zemepisných šírkach," uzavrel Zizič.
V