Starnutie obyvateľstva bude mať zásadný vplyv na slovenskú ekonomiku
10. 6. 2024
Výdavky citlivé na starnutie tvoria aktuálne v Únii v priemere 24 percent výkonu ekonomiky, kým na Slovensku je to zatiaľ 19 percent hrubého domáceho produktu. Starnutie obyvateľstva na Slovensku je už realitou. Počet obyvateľov krajiny klesá, najmä tých vo veku 20 až 64 rokov. Počet starších ľudí naopak rastie. Tento dlhodobý trend zmení zásadným spôsobom aj slovenskú ekonomiku, či už pôjde o verejné financie, trh práce, hypotekárny a realitný trh. Upozorňujú na to ekonomickí analytici.
Jeden z najväčších vplyvov bude mať tento vývoj na verejné financie. "So starnutím populácie sú nevyhnutne spojené náklady na dôchodky, ale aj dlhodobú starostlivosť a zdravotníctvo všeobecne, keďže najviac verejných výdavkov na zdravotnú starostlivosť sa kumuluje práve v najvyššom veku," vysvetlili ekonómovia VÚB banky Zdenko Štefanides a Michal Lehuta.
Výdavky citlivé na starnutie tvoria aktuálne v Únii v priemere 24 percent výkonu ekonomiky, kým na Slovensku je to zatiaľ 19 percent hrubého domáceho produktu. Táto relatívne dobrá situácia je ovplyvnená početne silnou generáciou ľudí narodených v 70. a 80. rokoch minulého storočia, ktorí pracujú, podnikajú, významne prispievajú do verejných financií a zároveň z nich čerpajú relatívne málo. Výhľadovo sa však táto situácia prudko zmení, varovali analytici. Namiesto generácie tzv. Husákovych detí nastupujú oveľa slabšie populačné ročníky, o tretinu až polovicu menej početné.
Na Slovensku tak bude podľa odhadov Európskej komisie počet poberateľov dôchodkov na konci roku 2030 o 194-tisíc vyšší ako v roku 2022. Naopak, počet prispievateľov do systému má byť nižší o 94-tisíc. Ich vzájomný pomer sa zníži z viac ako 1,6 na menej ako 1,4.
"S rastom počtu dôchodcov sa do roku 2030 celkové verejné náklady na starnutie u nás zvýšia o takmer 3 percentuálne body HDP v porovnaní s rokom 2022. V žiadnej inej krajine Únie neporastú náklady na starnutie v najbližších rokoch rýchlejšie ako práve na Slovensku," zdôraznili ekonómovia.
Významný bude vplyv zmeny demografie aj na realitný a hypotekárny trh. "Počet ľudí vo veku od 25 do 44 rokov, ktorí tvoria väčšinu kupcov na trhu bývania a žiadateľov o hypotéku na Slovensku, dosiahol vrchol v roku 2017. Do roku 2040 bude v tejto vekovej kategórii o 460-tisíc ľudí menej ako dnes. To je pokles o takmer 30 percent," vyčíslili analytici VÚB. Takýto vývoj podľa nich zrejme utlmí dopyt a zmierni dynamiku cien bývania. Na dlhodobý trend poklesu mladých ľudí v populácii a jeho vplyv na hypotéky upozornila aj Národná banka Slovenska. Podiel obyvateľov do 35 rokov na aktívnej populácii (20 až 64 rokov) sa za uplynulých približne 40 rokov znížil zo 44 na 29 percent. Dve tretiny tohto poklesu pritom nastali po roku 2006.
Starnutie obyvateľstva výrazne ovplyvní aj trh práce na Slovensku. Do roku 2035 sa podľa prognózy Eurostatu pracovná sila vo vekovej kategórii 18 až 64 rokov zmenší o sedem percet a počet obyvateľov starších ako 64 rokov narastie o 20 percent. "Tento vývoj je istý. Všetci ľudia, ktorí do roku 2035 vstúpia na pracovný trh, sa už narodili," vysvetlil analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. Do roku 2050 ubudne na pracovnom trhu dokonca 19 percent pracovnej sily a počet obyvateľov nad 64 rokov vzrastie o 32 percent. Tlaky na pracovnom trhu plynúce z demografickej zmeny by podľa ekonóma mohla tlmiť vyššia participácia mladých ľudí a ľudí v post produktívnom veku.
Slovensko totiž v súčasnosti patrí ku krajinám Únie s najnižšou úrovňou zapojenia ľudí v týchto vekových kategóriách na trhu práce. "Potrebujeme preto v rozumnom horizonte podniknúť kroky, ktoré podporia efektívnejšie zapájanie (nielen) mladých či seniorov na trhu práce," zdôraznil Kočiš.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Slovenská ekonomika pribrzďuje
17. 11. 2021
Slovenská ekonomika v treťom štvrťroku vykázala oproti predchádzajúcim trom mesiacom rast o 0,4 percenta, v druhom kvartáli po revízii údajov vzrástla o 1,9 percenta. Vo svojom odhade to dnes uviedol štatistický úrad. V medziročnom porovnaní tempo rastu hrubého domáceho produktu (HDP) výrazne spomalilo, a to na 1,3 percenta z 9,6 percenta v druhom štvrťroku.
Hodnota HDP sa podľa štatistického úradu takmer dostala na úroveň roku 2019, teda pred vypuknutím koronavírusovej krízy. Tá od vlaňajška ovplyvňuje výkon hospodárstva aj medziročné porovnanie vývoja HDP. Mierny medziročný rast slovenskej ekonomiky v treťom štvrťroku podporil len domáci dopyt. Na zvýšení pridanej hodnoty sa z jednotlivých odvetví podieľali okrem automobilového priemyslu najmä sektory výroby kovových konštrukcií, ako aj strojov a zariadení.
Pokles naopak zaznamenalo stavebníctvo, ale aj pozemná doprava. Spresnené údaje o vývoji HDP oznámi štatistický úrad na začiatku decembra.
V
Reforma ukrojí z rozpočtu 1,2 miliardy eur navyše
15. 11. 2021
Zvýšenie podpory rodín, ktoré v nedeľu predstavil minister financií Igor Matovič (OĽANO), ukrojí z rozpočtu 1,2 miliardy eur navyše. Na financovanie má slúžiť napríklad milionárska daň 0,1 percenta ročne z majetku nad jeden milión eur, čo si však bude vyžadovať majetkové priznanie každého, kto má majetok za viac ako milión eur. Medzi ďalšie opatrenia financujúce reformu minister zaradil napríklad zníženie zamestnancov verejnej správy o dve percentá či zníženie výdavkov na zbrojenie.
Matovičov návrh znížiť výdavky na zbrojenie by štátu ušetrilo 200 miliónov eur ročne. Tvrdí, že o tom od mája vedie diskusiu s Ministerstvom obrany. "Myslím si, že keď naši partneri v NATO investujú dramaticky menej, ako investujeme my, tak patrilo by sa ich trochu počkať," argumentoval minister. Ďalšou položkou, ktorá by mala spolufinancovať zvýšenú podporu rodín s deťmi, je zavedenie paušálnej zrážkovej dane 29 percent na poskytovanie služieb deťom a na služby súvisiace s rekreačným bonusom.
Štátu by to prinieslo 293 miliónov eur ročne. Išlo by v princípe o daňovú sadzbu pre toho, kto tieto služby priamo poskytne. Zdaňovať sa majú príspevky z "kariet" detí, ktoré sa presunú poskytovateľovi služby, napríklad futbalovému trénerovi.
Matovič navrhol aj znížiť počet zamestnancov verejnej správy o dve percentá, čo by štátu ušetrilo 180 miliónov eur. Argumentoval, že štát zamestnáva viac než 440-tisíc zamestnancov, čo si už Slovensko naďalej nemôže dovoliť financovať.
Ďalšia položka – vyšší odvod z hazardu – by do štátnej pokladnice priniesol podľa výpočtov rezortu financií 100 miliónov eur.
V
Koaliční poslanci navrhujú zmeny v zákone o verejnom obstarávaní
15. 11. 2021
Na podlimitnú zákazku a zákazku s nízkou hodnotou, ktorej predmetom je dodanie krmív určených pre chovné a rehabilitačné stanice, by sa nemal nevzťahovať zákon o verejnom obstarávaní. Navrhujú to koaliční poslanci OĽaNO a SaS v novele zákona o verejnom obstarávaní, ktorú predložili na nadchádzajúcu schôdzu Národnej rady so začiatkom od 23. novembra.
Zmena je podľa predkladateľov potrebná z dôvodu, že pri zabezpečovaní krmív, rovnako ako potravín, je problematické správne zadefinovať kritériá na vyhodnocovanie ponúk.
"Kritériom by nemala byť iba najnižšia cena, ale aj iné kritériá, ktoré sú pri obstarávaní krmiva objektívne problematicky definovateľné. Rovnako ako v prípade zabezpečovania krmív pre zoologické záhrady, aj zabezpečovanie krmív pre chovné a rehabilitačné stanice by nemalo podliehať verejnému obstarávaniu," konštatuje sa v dôvodovej správe.
Medzi výnimky by sa malo doplniť aj obstarávanie zabezpečovania starostlivosti o nájdené hendikepované chránené živočíchy.
Podľa poslancov je to potrebné preto, že v zmysle platného zákona o ochrane prírody a krajiny môže starostlivosť o nájdené hendikepované živočíchy zabezpečovať iba chovná a rehabilitačná stanica zriadená v zmysle zákona.
V
Slovensko sa zotavilo z recesie
12. 11. 2021
Najnovšia makroekonomická prognóza pre Slovensko, ktorú vo štvrtok zverejnila Európska komisia, naznačila, že slovenská ekonomika sa zotavuje z recesie v roku 2020 a v najbližších troch rokoch Slováci môžu očakávať stabilný ekonomický vývoj s klesajúcimi rozpočtovými deficitmi.
Ekonomické zotavenie v krátkodobom horizonte môže spomaliť opätovné zhoršenie pandemickej situácie a výkyvy dodávateľských reťazcov na globálnej úrovni majú citeľný dosah hlavne na exportný sektor ťažkého priemyslu. Vzhľadom na nižšiu zaočkovanosť na Slovensku domáce výdavky budú ešte ovplyvnené vývojom pandémie. Po upokojení zdravotnej situácie je silný predpoklad, že sa silný domáci dopyt obnoví a výdavky domácností a podnikov dobehnú predkrízové úrovne. Rast v roku 2022 by sa mal zrýchliť aj vďaka verejným investíciám financovaným z Nástroja na obnovu a odolnosť, ktorý je súčasťou ozdravného plánu po koronakríze EÚ budúcej generácie.
V