Starnutie obyvateľstva bude mať zásadný vplyv na slovenskú ekonomiku
10. 6. 2024
Výdavky citlivé na starnutie tvoria aktuálne v Únii v priemere 24 percent výkonu ekonomiky, kým na Slovensku je to zatiaľ 19 percent hrubého domáceho produktu. Starnutie obyvateľstva na Slovensku je už realitou. Počet obyvateľov krajiny klesá, najmä tých vo veku 20 až 64 rokov. Počet starších ľudí naopak rastie. Tento dlhodobý trend zmení zásadným spôsobom aj slovenskú ekonomiku, či už pôjde o verejné financie, trh práce, hypotekárny a realitný trh. Upozorňujú na to ekonomickí analytici.
Jeden z najväčších vplyvov bude mať tento vývoj na verejné financie. "So starnutím populácie sú nevyhnutne spojené náklady na dôchodky, ale aj dlhodobú starostlivosť a zdravotníctvo všeobecne, keďže najviac verejných výdavkov na zdravotnú starostlivosť sa kumuluje práve v najvyššom veku," vysvetlili ekonómovia VÚB banky Zdenko Štefanides a Michal Lehuta.
Výdavky citlivé na starnutie tvoria aktuálne v Únii v priemere 24 percent výkonu ekonomiky, kým na Slovensku je to zatiaľ 19 percent hrubého domáceho produktu. Táto relatívne dobrá situácia je ovplyvnená početne silnou generáciou ľudí narodených v 70. a 80. rokoch minulého storočia, ktorí pracujú, podnikajú, významne prispievajú do verejných financií a zároveň z nich čerpajú relatívne málo. Výhľadovo sa však táto situácia prudko zmení, varovali analytici. Namiesto generácie tzv. Husákovych detí nastupujú oveľa slabšie populačné ročníky, o tretinu až polovicu menej početné.
Na Slovensku tak bude podľa odhadov Európskej komisie počet poberateľov dôchodkov na konci roku 2030 o 194-tisíc vyšší ako v roku 2022. Naopak, počet prispievateľov do systému má byť nižší o 94-tisíc. Ich vzájomný pomer sa zníži z viac ako 1,6 na menej ako 1,4.
"S rastom počtu dôchodcov sa do roku 2030 celkové verejné náklady na starnutie u nás zvýšia o takmer 3 percentuálne body HDP v porovnaní s rokom 2022. V žiadnej inej krajine Únie neporastú náklady na starnutie v najbližších rokoch rýchlejšie ako práve na Slovensku," zdôraznili ekonómovia.
Významný bude vplyv zmeny demografie aj na realitný a hypotekárny trh. "Počet ľudí vo veku od 25 do 44 rokov, ktorí tvoria väčšinu kupcov na trhu bývania a žiadateľov o hypotéku na Slovensku, dosiahol vrchol v roku 2017. Do roku 2040 bude v tejto vekovej kategórii o 460-tisíc ľudí menej ako dnes. To je pokles o takmer 30 percent," vyčíslili analytici VÚB. Takýto vývoj podľa nich zrejme utlmí dopyt a zmierni dynamiku cien bývania. Na dlhodobý trend poklesu mladých ľudí v populácii a jeho vplyv na hypotéky upozornila aj Národná banka Slovenska. Podiel obyvateľov do 35 rokov na aktívnej populácii (20 až 64 rokov) sa za uplynulých približne 40 rokov znížil zo 44 na 29 percent. Dve tretiny tohto poklesu pritom nastali po roku 2006.
Starnutie obyvateľstva výrazne ovplyvní aj trh práce na Slovensku. Do roku 2035 sa podľa prognózy Eurostatu pracovná sila vo vekovej kategórii 18 až 64 rokov zmenší o sedem percet a počet obyvateľov starších ako 64 rokov narastie o 20 percent. "Tento vývoj je istý. Všetci ľudia, ktorí do roku 2035 vstúpia na pracovný trh, sa už narodili," vysvetlil analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. Do roku 2050 ubudne na pracovnom trhu dokonca 19 percent pracovnej sily a počet obyvateľov nad 64 rokov vzrastie o 32 percent. Tlaky na pracovnom trhu plynúce z demografickej zmeny by podľa ekonóma mohla tlmiť vyššia participácia mladých ľudí a ľudí v post produktívnom veku.
Slovensko totiž v súčasnosti patrí ku krajinám Únie s najnižšou úrovňou zapojenia ľudí v týchto vekových kategóriách na trhu práce. "Potrebujeme preto v rozumnom horizonte podniknúť kroky, ktoré podporia efektívnejšie zapájanie (nielen) mladých či seniorov na trhu práce," zdôraznil Kočiš.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Novela zákona o ovzduší
18. 7. 2018
Novela zákona rieši drobné úpravy týkajúce sa odborného štátneho dozoru a štátneho dozoru, nakoľko prax ukázala, že výkon predmetných dozorov nie je dostatočne vhodne právne upravený.
Novela zákona rieši tiež aplikačnú prax pre vydávanie rozhodnutí, ak dôjde k zmene právnej úpravy alebo najlepších dostupných techník.
Zároveň sa mení zákon o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov, aby údaje oznámené prevádzkovateľom zdroja v oznámenia do NEIS bolo možné využiť aj konaní o poplatkoch. Odbúra sa tým administratívna záťaž pre prevádzkovateľa.
Prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia
18. 7. 2018
Novými úpravami sa rieši možnosť uzavretia skládky odpadu alebo jej časti, ktorej uzatvorenie je predmetom integrovaného povoľovania, ktorého súčasťou je stavebné konanie na uskutočnenie stavby uzavretie skládky odpadov alebo jej časti alebo na vykonanie jej rekultivácie.
Prekážkou pre skončenie konania právoplatným rozhodnutím vo veci samej je preukazovanie vlastníckeho alebo iného práva oprávňujúceho zriadiť na pozemku stavbu alebo právo k stavbe.
Zákon obsahuje aj viaceré úpravy, ktoré vyplynuli z poznatkov z aplikačnej praxe. Ide najmä o jednoznačné vymedzenie verejnosti informačného systému, presunutie správneho deliktu, ktorého skutkovou podstatou je nepodanie žiadosti o vydanie integrovaného povolenia alebo zmenu integrovaného povolenia prevádzkovateľom na výzvu inšpekcie, z nižšej sadzby pokút do vyššej a úprava niektorých procesných postupov v integrovanom povoľovaní.
Kataster nehnuteľností po novom
16. 7. 2018
Novela katastrálneho zákona predstavuje základné a nevyhnutné kroky súvisiace s realizáciou projektu „Operačný program informatizácia spoločnosti – Elektronické služby katastra nehnuteľností“ a zohľadňuje aktuálne procesy v oblasti elektronizácie katastra nehnuteľností.
Cieľom projektu je vybudovanie centrálneho informačného systému katastra nehnuteľností, ktorý vytvorí plnohodnotné poskytovanie elektronických služieb katastra pre verejnosť, pre orgány štátnej správy a samosprávy, ako aj poskytovanie informácií prostredníctvom elektronických služieb na informatívne, ale aj právne účely.
Nová právna úprava taktiež reaguje na požiadavku zrýchlenia a skvalitnenia registrácie nehnuteľností a zároveň vytvára legislatívne podmienky na zlepšenie fungovania katastra nehnuteľností, zohľadňujúc pritom požiadavky aplikačnej praxe. Právna úprava taktiež reaguje na pokrok v oblasti informačných technológií v súvislosti s verejnosťou katastrálneho operátu a poskytovaním údajov z katastra nehnuteľností, a to aj s prihliadnutím na ochranu osobných údajov. Zároveň sa rozširuje okruh prípadov, kedy bude môcť okresný úrad opraviť chyby v katastrálnom operáte.
Slovenská ekonomika podľa eurokomisie vzrastie o štyri percentá
16. 7. 2018
Slovenská inflácia by sa mala v budúcom roku trochu spomaliť. Slovenská ekonomika by mala podľa predpovede Európskej komisie (EK) v tomto a budúcom roku posilniť zhodne o zhruba 4 percentá, pričom hlavným motorom rastu pravdepodobne budú súkromná spotreba a investície. EK v letnej prognóze, ktorú zverejnila vo štvrtok, ďalej uviedla, že rast investícií by mal v tomto roku kulminovať.
Investície sa podľa nej zvýšia hlavne v automobilovom priemysle a ich objem podporia aj niektoré rozsiahle projekty v rámci verejnej infraštruktúry. Investičná aktivita na Slovensku však podľa EK zostane silná aj v budúcom roku vďaka väčšiemu čerpaniu financií z eurofondov. Komisia predpokladá, že zahraničný obchod bude k ekonomickému rastu SR prispievať pozitívne, keďže export profituje z rozšírenia výrobnej kapacity automobilového odvetvia. Dodáva však, že sa zvýšila neistota v súvislosti s vývojom globálneho obchodu. Disponibilné príjmy slovenských domácností podľa prognózy sa reálne zvýšia, keďže zlepšenie situácie na trhu práce a rast miezd by mali prevážiť nad vplyvom rastúcej inflácie. Inflácia na Slovensku podľa predpovede EK bude v tomto roku vo výške 2,6 percenta, čo bude odzrkadlením rastu miezd a vysokých výdavkov domácností. Komisia očakáva, že k celkovému rastu spotrebiteľských cien bude prispievať predovšetkým zdražovanie služieb a potravín. V budúcom roku by sa slovenská inflácia mala trochu spomaliť, ale aj tak pravdepodobne zostane nad hranicou 2 percentá.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)