Starnutie obyvateľstva bude mať zásadný vplyv na slovenskú ekonomiku
10. 6. 2024
Výdavky citlivé na starnutie tvoria aktuálne v Únii v priemere 24 percent výkonu ekonomiky, kým na Slovensku je to zatiaľ 19 percent hrubého domáceho produktu. Starnutie obyvateľstva na Slovensku je už realitou. Počet obyvateľov krajiny klesá, najmä tých vo veku 20 až 64 rokov. Počet starších ľudí naopak rastie. Tento dlhodobý trend zmení zásadným spôsobom aj slovenskú ekonomiku, či už pôjde o verejné financie, trh práce, hypotekárny a realitný trh. Upozorňujú na to ekonomickí analytici.
Jeden z najväčších vplyvov bude mať tento vývoj na verejné financie. "So starnutím populácie sú nevyhnutne spojené náklady na dôchodky, ale aj dlhodobú starostlivosť a zdravotníctvo všeobecne, keďže najviac verejných výdavkov na zdravotnú starostlivosť sa kumuluje práve v najvyššom veku," vysvetlili ekonómovia VÚB banky Zdenko Štefanides a Michal Lehuta.
Výdavky citlivé na starnutie tvoria aktuálne v Únii v priemere 24 percent výkonu ekonomiky, kým na Slovensku je to zatiaľ 19 percent hrubého domáceho produktu. Táto relatívne dobrá situácia je ovplyvnená početne silnou generáciou ľudí narodených v 70. a 80. rokoch minulého storočia, ktorí pracujú, podnikajú, významne prispievajú do verejných financií a zároveň z nich čerpajú relatívne málo. Výhľadovo sa však táto situácia prudko zmení, varovali analytici. Namiesto generácie tzv. Husákovych detí nastupujú oveľa slabšie populačné ročníky, o tretinu až polovicu menej početné.
Na Slovensku tak bude podľa odhadov Európskej komisie počet poberateľov dôchodkov na konci roku 2030 o 194-tisíc vyšší ako v roku 2022. Naopak, počet prispievateľov do systému má byť nižší o 94-tisíc. Ich vzájomný pomer sa zníži z viac ako 1,6 na menej ako 1,4.
"S rastom počtu dôchodcov sa do roku 2030 celkové verejné náklady na starnutie u nás zvýšia o takmer 3 percentuálne body HDP v porovnaní s rokom 2022. V žiadnej inej krajine Únie neporastú náklady na starnutie v najbližších rokoch rýchlejšie ako práve na Slovensku," zdôraznili ekonómovia.
Významný bude vplyv zmeny demografie aj na realitný a hypotekárny trh. "Počet ľudí vo veku od 25 do 44 rokov, ktorí tvoria väčšinu kupcov na trhu bývania a žiadateľov o hypotéku na Slovensku, dosiahol vrchol v roku 2017. Do roku 2040 bude v tejto vekovej kategórii o 460-tisíc ľudí menej ako dnes. To je pokles o takmer 30 percent," vyčíslili analytici VÚB. Takýto vývoj podľa nich zrejme utlmí dopyt a zmierni dynamiku cien bývania. Na dlhodobý trend poklesu mladých ľudí v populácii a jeho vplyv na hypotéky upozornila aj Národná banka Slovenska. Podiel obyvateľov do 35 rokov na aktívnej populácii (20 až 64 rokov) sa za uplynulých približne 40 rokov znížil zo 44 na 29 percent. Dve tretiny tohto poklesu pritom nastali po roku 2006.
Starnutie obyvateľstva výrazne ovplyvní aj trh práce na Slovensku. Do roku 2035 sa podľa prognózy Eurostatu pracovná sila vo vekovej kategórii 18 až 64 rokov zmenší o sedem percet a počet obyvateľov starších ako 64 rokov narastie o 20 percent. "Tento vývoj je istý. Všetci ľudia, ktorí do roku 2035 vstúpia na pracovný trh, sa už narodili," vysvetlil analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. Do roku 2050 ubudne na pracovnom trhu dokonca 19 percent pracovnej sily a počet obyvateľov nad 64 rokov vzrastie o 32 percent. Tlaky na pracovnom trhu plynúce z demografickej zmeny by podľa ekonóma mohla tlmiť vyššia participácia mladých ľudí a ľudí v post produktívnom veku.
Slovensko totiž v súčasnosti patrí ku krajinám Únie s najnižšou úrovňou zapojenia ľudí v týchto vekových kategóriách na trhu práce. "Potrebujeme preto v rozumnom horizonte podniknúť kroky, ktoré podporia efektívnejšie zapájanie (nielen) mladých či seniorov na trhu práce," zdôraznil Kočiš.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Banka UniCredit dosiahla najvyšší zisk za posledných desať rokov
11. 5. 2018
Najväčšia talianska banka UniCredit zaznamenala v 1. kvartáli rast zisku o takmer štvrtinu nad 1 miliardu eur, čo znamená najvyšší zisk za prvé tri mesiace roka za vyše desaťročie. Pod pozitívny výsledok sa podpísali nižšie než pôvodne očakávané úverové straty.
Banka oznámila, že za 1. štvrťrok dosiahla čistý zisk 1,1 miliardy eur. Oproti rovnakému obdobiu minulého roka to znamená rast o 22,6 percent. Výsledok za 1. kvartál je tak najlepší od roku 2007. Analytici oslovení agentúrou Reuters pritom počítali s poklesom zisku na 766 miliónov eur. Čistý prevádzkový zisk sa zvýšil o 25,5 percent na 1,9 miliardy eur. Tržby dosiahli 5,1 miliardy eur, k čomu prispeli najmä čisté príjmy z poplatkov. Tie sa zvýšili o 2,8 percent. Čisté príjmy z úrokov, naopak, mierne klesli. Pod vysoký rast čistého zisku sa podpísali nižšie úverové straty, než sa predpokladalo. Tie dosiahli 496 miliónov eur. Banka zároveň potvrdila pôvodný odhad tržieb za celý rok 2018 na úrovni 20,1 miliardy eur.
V prvom štvrťroku dosiahol bankový sektor zisk 169,5 milióna
9. 5. 2018
Zisk slovenského bankového sektora v prvom kvartáli tohto roka medziročne vzrástol o 2,8 percenta na 169,5 milióna eur. Banky po dlhej dobe zaznamenali aj mierny rast čistých úrokových výnosov, ktoré sú hlavným zdrojom príjmov bánk. Vyplýva to z najnovších údajov Národnej banky Slovenska.
Pozitívny vplyv na ziskovosť mali predovšetkým výnosy z finančných operácií, ktoré medziročne vzrástli o 56 percent. "Mierne sa zvýšili aj čisté výnosy z poplatkov a provízií, a to medziročne o 4,8 percenta a po dlhšom období aj čisté úrokové výnosy, ktoré boli medziročne vyššie o 0,9 percenta," priblížila vo svojom komentári Slovenská banková asociácia (SBA). Najväčší negatívny vplyv na ziskovosť mala čistá tvorba opravných položiek a rezerv, ktorá sa medziročne zvýšila o 11,58 milióna eur. Stav úverov medziročne stúpol o 9,8 percenta. Úvery obyvateľom rástli medziročným tempom 12,4 percenta, celkový stav úverov podnikom stúpol o 5,7 percenta. "Suma novoposkytnutých spotrebiteľských úverov sa medziročne znížila o 2,85 percenta a objem nových úverov na bývanie klesol o viac ako šesť percent," vyčíslila SBA.
Ceny bývania sú najvyššie od krízy
7. 5. 2018
Predpoklady analytikov o stagnovaní cien za bývanie sa nenaplnili. Uplynulé mesiace tohto roka totiž ukázali, že zdražovanie naďalej pokračuje, a to na celom Slovensku. Ceny nehnuteľností sa tak vyšplhali najvyššie za posledných takmer desať rokov.
Aj keď sa posledný kvartál minulého roka niesol v znamení stagnovania cien až zlacňovania, prvé tri mesiace nového roka ukázali opak. Prvý štvrťrok tohto rErik Vrábeloka v porovnaní s predchádzajúcim kvartálom totiž priniesli nárast hodnoty nehnuteľností až o 2,6 percenta, teda o 36 eur za štvorcový meter. Ten sa predával za takmer 1 400 eur, čo je najvyššia cena od jari 2009. Podľa analytikov Národnej banky Slovenska stojí za zdražovaním kombinácia mierne zníženej ponuky na trhu s bývaním a pretrvávajúci dopyt. Centrálna banka však vo svojej správe uvádza, že cena už pravdepodobne naráža na strop finančných možností slovenských domácností. Podľa analytičky Poštovej banky Lucie Dovalovej bol rastúci dopyt po nehnuteľnostiach spôsobený blížiacim sa sprísňovaním podmienok na poskytovanie úverov zo strany bankového regulátora. „Bude sa obmedzovať nielen maximálna výšku úveru z hľadiska založenej nehnuteľnosti, ale aj z hľadiska čistého ročného príj
Slovensko zostalo v hre o piatu automobilku
4. 5. 2018
Slovensko má byť v boji o automobilku na východe vo finále. O investíciu čínskej automobilky Zhi Dou súperíme iba my a Rumunsko. Píšu o tom Hospodárske noviny. Výhodou našich konkurentov sú dotácie. Rumunsko totiž ponúka pre možných investorov dotácie až do 50 % investície. V prípade slovenského rezortu hospodárstva ide o podporu do výšky 35 %. Finálne rozhodnutie čínskej automobilky o tom, kde bude nakoniec pôsobiť, má padnúť na jeseň.
O Číňanoch sa hovorí ako o jednom z možných investorov, kvôli ktorým zablokovali pozemky v novom strategickom priemyselnom parku pri Košiciach. V piatok ho schválila vláda. Ak investor príde na východ, štát ich môže vyvlastniť. Minister hospodárstva Peter Žiga zatiaľ tvrdí, že v hre sú piati investori. Podľa denníka by malo ísť aj o automobilku.
V hre aj BMW? Okrem Číňanov sa znovu objavili informácie o BMW. Správy o tom, že by mal záujem o výrobu na našom trhu, boli už pred 6 rokmi. Automobilka ich vždy dementovala. Tentoraz vraj výrobca nehovorí „nie". „Zatiaľ nepadlo finálne rozhodnutie na vytvorenie nového výrobného závodu. BMW Group priebežne zvažuje, ktoré krajiny sú vhodné pre budúcu produkciu. Ak budúci dopyt prekročí dostupnú kapacitu, nemožno vylúčiť možnosť rozšírenia výrobnej siete BMW Group o ďalšiu polohu v dlhodobom horizonte,“ uviedla Hospodárske noviny. hovorkyňa automobilky Sandra Schillmöller. Celková výmera priemyselnej zóny, ktorá sa nachádza v blízkosti košického letiska, bude na úrovni 250 hektárov. Nie je preto vylúčené, že na tento priestor sa zmestí aj viacero firiem. „Ide väčšinou o veľké zahraničné firmy z Európy i Ázie a vytvoria tisícky pracovných miest,“ dodáva Žiga.