Sociálna poisťovňa mimoriadne zvýši o vyše 10 % viaceré renty a dávky
13. 6. 2023
Viacerí poberatelia rent a dávok si prilepšia.
Sociálna poisťovňa od 1. júla 2023 mimoriadne o 10,1 % zvýši úrazové renty, pozostalostné úrazové renty, jednorazové odškodnenie, náhradu nákladov spojených s liečením a náhradu nákladov spojených s pohrebom.
Aktuality.sk o tom informoval hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr.
„Zvyšovanie vyplýva z novely zákona o sociálnom poistení, podľa ktorej ak kumulatívny medzimesačný rast spotrebiteľských cien za obdobie od 1. júla 2022 do 31. marca 2023 presiahne 5 %, úrazové dávky sa zvyšujú od 1. júla 2023,“ doplnil.
Pobočky netreba o nič žiadať
Poberatelia úrazových rent a pozostalostných úrazových rent nemusia o nič žiadať. Štát prvýkrát vyplatí úrazové renty a pozostalostné úrazové renty vo zvýšenej sume v júli 2023.
„Ich sumy prepočíta automaticky a rozhodne zo zákona, to znamená, že poberatelia týchto dávok nemusia o zvýšenie žiadať. Prvé rozhodnutia začne Sociálna poisťovňa zasielať začiatkom júla,“ vysvetľoval hovorca. Sociálna poisťovňa za január až apríl 2023 vyplatila viac ako 26 tisíc úrazových rent a 560 pozostalostných úrazových rent. Ďalších približne 250 vyplatených dávok sa týkalo jednorazového odškodnenia a nákladov spojených liečením alebo pohrebom.
Ako sa zvýšia maximálne sumy niektorých úrazových dávok
Maximálna výška jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky bude od júla predstavovať 72 835,40 eura. Rovnako sa na 72 835,40 eura zvyšuje aj maximálna výška úhrnu súm jednorazového odškodnenia nezaopatrených detí. Maximálna výška náhrady nákladov spojených s liečením od bude od júla 36 418,30 eura. Maximálna suma náhrady nákladov spojených s pohrebom bude od júla vo výške 3 643,00 eura. Na hodnotu 3 643,00 eura vzrastie aj maximálna výška úhrnu náhrad výdavkov spojených s pohrebom pre všetky fyzické osoby a nezaopatrené deti.
B
(Zdroj: www.aktuality.sk/)
Dokladujte, že váš biznis je ekologicky udržateľný. Firmy budú hlásiť plnenie zelených noriem
12. 6. 2023
Bez zreteľa na environmentálnu udržateľnosť bude čoraz náročnejšie podnikať. Niektoré slovenské firmy vnímajú princípy ESG s obavami, iné ich napĺňajú už dávno
Máte elektrinu z fotovoltiky? A čo ekologická doprava? Veľké podniky na Slovensku a v celej Európskej únii sa musia pripraviť na novú európsku smernicu z Bruselu.
Platná je od januára 2023 a na jej zavedenie majú krajiny 18 mesiacov, Slovensko, pravdaže, nebude výnimkou. Veľké firmy budú musieť vykazovať hlbšie a rozsiahlejšie nefinančné, takzvané ESG (environmental, social, governance) reporty, teda správy o faktoroch udržateľnosti v ich biznise.
A čo na to samotné firmy? Vraj to bude iba ďalšia zbytočná administratívna záťaž, ktorá prinesie vyššie náklady a nebude mať takmer žiadny význam pre podnikanie firiem. Také nálady ukazuje májový prieskum poradenskej spoločnosti RSM medzi 130 firmami na Slovensku k téme vykonávania nefinančného reportingtu ESG, teda spoločenskej zodpovednosti a udržateľnosť podnikov.
Až 30,7 percenta respondentov si myslí, že ide o väčšiu byrokraciu, pätina opýtaných uznáva, že novinka si vyžiada viac zdrojov i času na dodržiavanie povinností, viac ako desatina si myslí, že nefinančný reporting ESG nebude mať pre ich biznis zmysel.
Na druhej strane, 12,3 percenta opýtaných očakáva, že ESG im pomôže zlepšiť udržateľnosť a posilniť konkurencieschopnosť. Len osem percent respondentov uviedlo, že o novej povinnosti sú informovaní a poznajú podrobnosti. Ďalších 28 percent tvrdí, že o novinke počuli, ale detaily im nie sú známe.
Zuzana Kubíková zo spoločnosti RSM odporúča firmám zamerať sa na analýzu súčasného stavu a na vytvorenie takzvanej GAP analýzy, teda na porovnanie súčasného stavu so štandardmi. Treba si tiež vytýčiť rozumné ciele v oblasti ESG.
„Po ich nastavení si firma môže vytvoriť stratégiu v tejto oblasti a vyhodnotiť, akým spôsobom bude zbierať dáta a ako bude konzistentne postupovať pri dodržiavaní stratégie,“ dodala.
Existujú však spoločnosti, ktoré sa s témou ESG už úspešne popasovali a niektoré z týchto princípov stihli zaviesť.
B
(Zdroj: www.trend.sk/biznis/)
Fond na podporu vzdelávania a pôžičky
7. 6. 2023
Cieľom novely zákona č. 396/2012 Z. z. o Fonde na podporu vzdelávania je umožniť študentom predčasne splatiť pôžičku z Fondu na podporu vzdelávania bez úhrady poplatkov alebo iných nákladov súvisiacich s predčasným splatením pôžičky.
Fond v súčasnosti poskytuje pôžičky pre študentov, ako aj pre pedagógov. Platná zákonná úprava už dnes umožňuje predčasné splatenie pôžičky poskytovanej Fondom bez úhrady poplatkov alebo iných nákladov súvisiacich s predčasným splatením pôžičky iba pedagógom. Študentom takáto možnosť zákonom umožnená nie je.
Jedným z hlavných cieľov fungovania Fondu je podpora dostupnosti vysokoškolského vzdelávania na Slovensku. Fond za týmto účelom poskytuje zvýhodnené pôžičky pre študentov, ročne ide o stovky poskytnutých pôžičiek. Na výhodnosť pôžičky vplýva najmä jej konečná cena. Tú v prípade predčasného splatenia zvyšuje poplatok za predčasné splatenie, ktorý takto zbytočne navýšuje náklady dlžníka. Zákonná možnosť predčasne splatiť pôžičku bez poplatkov preto v konečnom dôsledku prispeje k zníženiu ceny pôžičky pre študentov. Fond tak bude jeden zo svojich hlavných cieľov napĺňať efektívnejšie. Zároveň dôjde k zrovnoprávneniu postavenia študentov a pedagógov z pohľadu možnosti predčasného splatenia pôžičky bez poplatkov. Možnosť predčasne splatiť pôžičku bez úhrady poplatkov alebo iných nákladov súvisiacich s predčasným splatením pôžičky sa bude týkať oboch typov pôžičiek pre študentov, ktoré Fond v súčasnosti poskytuje – stabilizačnej pôžičky a pôžičky pre študentov.
S
Obmedzenie platieb v hotovosti po novom
7. 6. 2023
Cieľom novely zákona č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti je zjednotenie súm, do výšky ktorých sú umožnené platby v hotovosti, a to na úrovni jednotnej sumy 15 000 eur bez ohľadu na to, či ide o fyzickú osobu alebo o právnickú osobu.
Doteraz právna úprava neumožňovala platby v hotovosti nad sumu 5 000 eur pre právnické osoby a fyzické osoby - podnikateľov a takisto súčasná právna úprava neumožňovala platby v hotovosti nad sumu 15 000 eur pre fyzické osoby – nepodnikateľov.
V procese schvaľovania novely zákona o obmedzení platieb v hotovosti v roku 2012 vtedajšia vláda odôvodňovala potrebu jeho schválenia bojom proti daňovým únikom a kreatívnemu účtovníctvu. Tak ako pred účinnosťou zákona, tak aj po roku 2013 sa daňové podvody s nadmerným odpočtom vyskytovali a viaceré z nich dokonca prerástli aj do medializovaných káuz s politickým presahom. Naopak v čase pandémie COVID-19 sa na uplatňovanie zákona vzťahovala výnimka podľa § 8 písm. h) zákona a žiadne väčšie daňové podvody zatiaľ medializované neboli. Možno z toho všeobecne vyvodzovať záver, že osem rokov trvajúci zákaz na boj s daňovými únikmi vplyv nemal.
Odhliadnuc od vyššie uvedených aplikačných problémov je potrebné spomenúť aj rast mzdovej a cenovej hladiny od roku 2013, kedy zákon začal platiť. Suma 5 000 eur v roku 2013 už jednoducho nie je tá istá suma aj v roku 2023. Pri zvažovaní viacerých variantov, či percentuálne zvýšiť aj hranicu 5 000 eur aj hranicu 15 000 eur približne o mieru inflácie alebo nastaviť jednu spoločnú hranicu pre fyzické aj právnické osoby, sa predkladatelia zhodli na vytvorení jednej spoločnej hranice; rozhodli sa nezvyšovať pätnásťtisícovú hranicu a dorovnať na túto hranicu aj hranicu právnické osoby a fyzické osoby - podnikateľov.
K
Sociálne zabezpečenie policajtov
5. 6. 2023
Novela zákona ustanovuje podmienky, po splnení ktorých má vdova po policajtovi alebo vojakovi nárok na výplatu vdovského výsluhového dôchodku.
Podľa doterajšej právnej úpravy má nárok počas jedného roka po úmrtí manžela a po uplynutí tohto obdobia iba v zákonom určených prípadoch. Sú to prípady, ak sa stará o nezaopatrené dieťa, je invalidná, dovŕšila vek rozhodný pre nárok na starobný dôchodok, vychovala aspoň tri nezaopatrené deti, alebo dovŕšila vek 52 rokov a vychovala dve nezaopatrené deti alebo manželstvo vdovy so zomretým policajtom alebo profesionálnym vojakom trvalo počas služobného pomeru zomretého policajta alebo profesionálneho vojaka najmenej pätnásť rokov alebo k úmrtiu manžela došlo v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania.
Právna úprava teda zakotvuje určité zvýhodnenie pre vdovy a vdovcov, ktorí vychovali dve deti a ešte výraznejšie zvýhodnenie pre vdovy a vdovcov, ktorí vychovali tri a viac detí. Právna úprava však nezakotvuje žiadne zvýhodnenie pre vdovy, ktoré vychovali jedno dieťa, oproti tým, ktoré nevychovali žiadne dieťa. Právna úprava počíta s ponechaním zvýhodnenia v prípade vychovania dvoch detí, ako aj zvýhodnenia v prípade vychovania aspoň troch detí, avšak dopĺňa aj zvýhodnenie pre vdovy a vdovcov, ktorí vychovali aspoň jedno dieťa. V takýchto prípadoch by nárok na vdovský a analogicky na vdovecký vznikol dovŕšením veku 57 rokov.
K obdobnej zmene právnej úpravy už došlo vo vzťahu k vyplácaniu vdovského alebo vdoveckého dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení. Uvedená zmena by teda priniesla rovnaké zvýhodnenie aj pre vdovy a vdovcov, ktorí poberajú vdovský výsluhový dôchodok. Rovnako ako došlo k predĺženiu lehoty na vyplácanie vdovského dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení, zaviedlo sa aj predĺžiť vyplácanie vdovského výsluhového dôchodku z obdobia jedného roka po úmrtí manžela na dva roky od úmrtia manžela.
K