Slovenským zbrojovkám sa darí, české mali až štvornásobné tržby
16. 11. 2023
Konštrukta je podľa FinStatu dlhodobo najväčšou zbrojovkou na Slovensku. Pre vyšší dopyt zo strany Ukrajiny po húfniciach a oprave poškodenej techniky jej tržby narástli o milióny. Slovenskému zbrojárskemu priemyslu sa v dôsledku vojny na Ukrajine a rastúceho dopytu európskych vlád zbrojiť svoje armády darí. Desať najväčších zbrojoviek na Slovensku v minulom roku dosiahlo tržby viac ako 362 miliónov eur, pričom drvivú väčšinu tržieb zbrojárskeho sektora tvoria firmy dvoch skupín, a to MSM Group a DMD Group. Vyplýva to z analýzy portálu FinStat týkajúcej sa tohto sektora v ČR a SR.
„Na trhu sa darilo najmä spoločnostiam, ktoré vyrábajú muníciu alebo vedeli promptne reagovať na rastúci dopyt aj reexportom vojenského tovaru. Najvyššie tržby na Slovensku dosahovali známe podniky ako Konštrukta - Defence, vyrábajúci húfnice Zuzana, alebo VOP Nováky, ktorý vyrába muníciu. Najvyššie zisky výrobca munície VOP Nováky, a to necelých 22 miliónov eur, čo je za posledné štyri roky najvyšší čistý zisk medzi slovenskými zbrojovkami,“ informoval FinStat.
V Česku boli dosiahnuté tržby oproti SR vyše štvornásobné - 1,4 miliardy eur. Český trh je však podľa FinStat menej koncentrovaný ako ten slovenský.
Najvyšší rast zaznamenal novácky výrobca munície VOP Nováky. V prvej menovanej sú spoločnosti ako Konštrukta Defence vyrábajúca známe húfnice Zuzana, alebo ZTS - Špeciál vyrábajúca diely pre zbrojný priemysel. Konštrukta je podľa FinStatu zároveň dlhodobo najväčšou zbrojovkou na Slovensku. Pre vyšší dopyt zo strany Ukrajiny po húfniciach a oprave poškodenej techniky jej tržby narástli o 21 miliónov eur na vyše 84 miliónov eur. Jediným akcionárom skupiny je Ministerstvo obrany SR. Najvyšší rast zaznamenal novácky výrobca munície VOP Nováky, ktorému medziročne hrubá marža vzrástla o vyše 36 percentuálnych bodov. Tá patrí do MSM Group, je väčšinovo vlastnená českým súkromným kapitálom. „Na Slovensku rentabilitu vlastného kapitálu potiahla hlavne novácka zbrojovka, ktorej vlastné imanie nafúklo čistý zisk o bezmála 22 miliónov eur na 40 miliónov. Rentabilita vlastného imania poskočila zo záporných 21 % na vyše 53 %,“ dodal FinStat.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Pomoc pre cestovný ruch nestačí
25. 2. 2021
Stomiliónový balík pomoci pre cestovný ruch je nedostatočný, vyhlásil v pondelok minister dopravy a výstavby Andrej Doležal (nominant Sme rodina). Hoci vláda predpokladala, že táto suma pokryje fixné náklady podnikateľom v sektore cestovného ruchu vrátane gastroprevádzok až do konca tohto roka, už dnes je podľa rezortu dopravy jasné, že to tak nebude.
"Prepad tržieb v tomto sektore je taký výrazný, že vyčlenených sto miliónov eur pokryje pokles výpadku fixných nákladov iba za minulý rok. Ministerstvo dopravy a výstavby sa preto bude uchádzať o navýšenie peňazí do schémy pomoci," povedal minister. O akú sumu pôjde, nekonkretizoval.
Rezort tiež reagoval na informácie platformy Stále máme chuť, ktorá zverejnila vlastný prieskum. Podľa neho štyri z piatich gastro prevádzok stále nedostali podporu zo schémy pomoci.
Ministerstvo podľa Doležala rozumie mimoriadne ťažkej situácii, v ktorej sa títo podnikatelia ocitli a robí všetko pre to, aby sa peniaze k žiadateľom dostali čo najskôr. Pri posudzovaní žiadostí však rezort musí postupovať precízne, lebo nakladá s verejnými financiami a nemôže si dovoliť chyby, ktoré by viedli k neoprávnenému čerpaniu.
V
Nezamestnanosť rástla tretí mesiac v rade
22. 2. 2021
Miera nezamestnanosti na Slovensku tento rok v januári vystúpila na 7,81 percenta, čo je najvyššia úroveň od marca roku 2017. Zároveň sa zvýšila tretí mesiac po sebe, v decembri predstavovala 7,57 percenta. Vyplýva to z údajov, ktoré dnes poskytlo ústredie práce, ktoré riadi úrady práce.
Situácia na trhu práce sa začala zhoršovať po prepuknutí pandémie covidu-19, ešte vlani v januári bola miera nezamestnanosti tesne pod hranicou piatich percent. Počet registrovaných nezamestnaných, ktorí by mohli okamžite nastúpiť do práce, v prvom tohtoročnom mesiaci stúpol oproti decembru o takmer 6 700 na 213 881 osôb. Úrady práce evidovali 63 411 voľných pracovných miest, teda menej ako v závere vlaňajška. Nezamestnanosť na Slovensku začala stúpať hlavne po prepuknutí koronavírusovej nákazy, prvý potvrdený prípad infekcie sme zaznamenali vlani v v marci. Výraznejšiemu nárastu počtu nezamestnaných podľa analytikov zabránili vládne dotácie na udržanie zamestnanosti, ktorých výšku štát postupne zvyšoval.
V
Bývanie v Bratislave bude drahšie
19. 2. 2021
Ceny prenájmov v Bratislave a okolí by sa koncom tohto roka alebo na začiatku roku 2022 mohli vrátiť na pôvodnú úroveň spred pandémie nového koronavírusu. Predpovedá to bratislavská realitná kancelária HERRYS.
Druhá polovica roka podľa realitnej spoločnosti priláka na realitný trh hlavného mesta študentov a zamestnancov firiem, čo sa odrazí na vyššom dopyte po nájmoch, a to zase na ich vyššej cene.
Všetko však bude závisieť od pandemickej situácie. "Ponuka na prenájom v strednom a vyššom segmente je dnes v priemere o desať percent lacnejšia ako pred rokom. V druhej polovici roka predpokladáme, že príchod ľudí do hlavného mesta akceleruje dopyt a ceny by sa mohli priblížiť tým spred marca 2020," vyslovil partner kancelárie Martin Marsina.
V
Kritická infraštruktúra
16. 2. 2021
Zákon o kritickej infraštruktúre (zákon č. 45/2011 Z. z.) definuje aktíva, ktoré sú z pohľadu zabezpečenia bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochrany zdravia obyvateľstva a národnej bezpečnosti považované za kritickú infraštruktúru.
Implementácia zmien a doplnení zákona o kritickej infraštruktúre a zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa javí ako nevyhnutná aj v súvislosti s aktuálnou COVID krízou. Štát, aby vedel zabezpečiť plnenie svojich úloh vo výnimočných situáciách, musí mať istotu, že v prípade potreby vie aktivovať prvky kritickej infraštruktúry, pričom základným predpokladom funkčnosti systému kritickej infraštruktúry je, že jeho prvky budú riadne prevádzkované a budú pod kontrolou spoľahlivých subjektov (prevádzkovateľov).
Štát má na základe zákona prostriedky ako vstupovať do procesu zaraďovania jednotlivých strategických aktív do siete kritickej infraštruktúry, ale zákon ani iné aktuálne platné všeobecne záväzné právne predpisy neobsahujú postupy, ktoré by limitovali prevádzkovateľov (vlastníkov) prvkov kritickej infraštruktúry v nakladaní s predmetnými prvkami, ktoré sú síce ich vlastníctvom, ale zároveň sú na základe splnenia zákonných predpokladov, zaradené do siete kritickej infraštruktúry.
Novela zákona preto zavádza povinnosť prevádzkovateľa, budúceho prevádzkovateľa, likvidátora, správcu konkurznej podstaty a záložného veriteľa vyžiadať si predchádzajúci súhlas MH SR, ako ústredného orgánu na úseku kritickej infraštruktúry, so zmenou vlastníctva k prvku KI, resp. zmenou kontroly nad prevádzkovateľom prvku KI. O návrhu na udelenie súhlasu rozhoduje vláda SR na základe podkladov pripravených príslušným ministerstvom. K návrhu sa zároveň vyjadruje bezpečnostná rada štátu. Proti rozhodnutiu vlády možno podať opravný prostriedok vo forme žaloby na NS SR.
K