Slovensko chce zvýšiť financovanie výskumu a vývoja
4. 11. 2022
Slovensko výrazne zaostáva vo výskume, vývoji a inováciách a v Európskej únii patrí ku krajinám, ktoré na túto oblasť s ohľadom na veľkosť svojej ekonomiky vynakladá najmenej peňazí.
Úrad vlády na to upozornil v národnej stratégii, ktorá počíta s rastom slovenských investícií do výskumu a vývoja a tiež s novými opatreniami.
"Aktuálne výsledky v oblasti výskumu a inovácií je možné pripísať najmä pretrvávajúcemu úniku talentov z krajiny, nedostatočnému a nestabilnému financovaniu a rozháranosti riadenia výskumnej a inovačnej politiky," píše sa v materiáli, v ktorom úrad vlády poukázal na doterajšie časté zmeny priorít, chýbajú a nekoncepčné investície v oblasti výskumu a vývoja na Slovensku.
Predvlani podnikové a verejné výdavky na výskum a vývoj dosiahli na Slovensku v prepočte 0,91 percenta hrubého domáceho produktu, čo bol šiesty najhorší výsledok z krajín Únie.
Lepšie dopadli susedia Slovenska vrátane Česka. Únijný priemer výdavkov na spomínanú oblasť bol 2,32 percenta HDP.
Bratislava v novej národnej stratégii výskumu, vývoja a inovácií predpokladá, že do roku 2030 krajina zvýši výdavky na výskum a vývoj aspoň na úroveň dvoch percent HDP.
Označila to za ambiciózny cieľ, hoci podľa nej Česko túto úroveň už dosiahlo. Naplniť spomínaný plán majú Slovensku pomôcť rôzne opatrenia, vrátane zjednodušenia riadenia či poskytovania grantov a tiež peniaze z únijného fondu obnovy, na ktorom sa EÚ predtým dohodla v záujme obnovy ekonomík po kríze spôsobenej koronavírusovou nákazou.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Podnikateľské prostredie na Slovensku
19. 3. 2010
Hoci rast nezamestnanosti už nie je závratný, odpovede na otázku čo bude ďalej sa rôznia. Vývoj na trhu práce je neistý, i keď sa ozývajú optimistické hlasy, ktoré hovoria o stabilizácii. Rozmenené na drobné by to znamenalo hlavne to, že pracovných miest ubúdať nebude. Stále však ostáva 350-tisícový zástup ľudí, ktorým by sa práca hodila. Ďalších takmer 50 tisíc má tú nevýhodu, že do zamestnania nemôžu nastúpiť okamžite.
Otvorená slovenská ekonomika teda bude naďalej závisieť od svojich exportných partnerov. Budúcnosť týchto partnerov ovplyvní aj ďalší osud nezamestnaných ľudí. A ak sledujeme vyhliadky tie nie sú vôbec ružové, ak si pod tým predstavíme počet ľudí, ktorí si v tomto roku nájdu novú prácu.
Prognózy pre Nemecko, do ktorého putuje hlavná časť nášho exportu, zatiaľ povzbudivé nie sú. Celoročne má dosahovať medzi štvrťrokmi iba mierne prírastky HDP. Navyše aj tento motor európskej ekonomiky sa musí vyrovnať s rekordnou nezamestnanosťou. Ako nová nádej sa ukazuje Ázia, ktorá môže svojím vysokým rastom zachrániť v bahne sa boriacu Európu.
Jednou z najväčších výziev pre budúcu vládu bude to, či dokáže preriediť rady nezamestnaných. Stimuly môžu síce pomôcť veľkým hráčom, kľúčoví však môžu byť hlavne malí investori. K slovu by sa už preto mali dostať plošné opatrenia. Podnikateľské prostredie totiž vie byť dokonalé iba v učebniciach.
Drahé bankové služby
18. 3. 2010
Na rozdiel od iných krajín slovenský bankový sektor prešiel hospodárskou recesiou ako pomerne konsolidované odvetvie. V súčasnosti sú priemerné náklady finančných inštitúcii v SR na zavedenie nových produktov a služieb príliš vysoké. Rozhodujúci však bude ďalší vývoj globálnej ekonomiky.
Vo všetkých úverových portfóliách sa totiž kríza ešte naplno neprejavila. V segmente retailového bankovníctva sa situácia pravdepodobne ešte zhorší.
Nie je však pravdepodobný návrat k prepadu ekonomík. Za aktuálnymi výkyvmi stoja jasne identifikovateľné faktory, pri ktorých sa dlhodobé pôsobenie nepredpokladá.
Zmena šéfa Slovenskej sporiteľne
17. 3. 2010
Od júna tohto roku bude novým predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom Slovenskej sporiteľne Jozef Síkela. Vo funkcii nahradí doterajšieho šéfa Jana Rollu, ktorý viedol najväčšiu slovenskú banku od marca 2009 po odchode Reginy Ovesny-Straka.
J. Rollo odchádza mimo skupinu Erste Group, ktorá je akcionárom sporiteľne. Z tlačovej správy vyplýva, že odchod bolo Rollovo rozhodnutie. Podľa slov predsedu dozornej rady Slovenskej sporiteľne sa rozhodol pôsobiť mimo Erste Group.
Do Slovenskej sporiteľne J. Síkela prichádza z pozície generálneho riaditeľa Erste Bank Ukrajina. Predtým pôsobil na manžérskych pozíciách v Českej sporiteľni. Nový riaditeľ Slovenskej sporiteľne bude v predstavenstve priamo zodpovedný za oblasť riadenia rizika.
Vlani sa najväčšej slovenskej banke výrazne prepadol zisk. V čistom zarobila 11,9 milióna eur. Rok predtým mala zisk v prepočte približne 156 miliónov eur. Celej skupine Slovenskej sporiteľne minulý rok klesol konsolidovaný čistý zisk o 79 percent na 30 miliónov eur.
Pokles ziskov bol zaznamenaný v celom sektore. Podľa NBS slovenské banky zarobili 279 miliónov eur, čo je o 45 percent menej ako v roku 2008. Zo ziskov im ubralo euro, z dôvodu ktorého im klesli napríklad výnosy z devízových operácií. V dôsledku krízy museli vytvárať viac opravných položiek na rizikové úvery.
Každý druhý používateľ internetu nakupuje na webe
16. 3. 2010
Pravidelne si nákup na webe užíva každý druhý používateľ internetu. Až pätina pripojených Slovákov míňa na internete peniaze raz za mesiac a častejšie. Vyplynulo to z januárového prieskumu jednej z agentúr. Najčastejším motívom nákupu cez internet býva nižšia cena oproti kamenným obchodom. Minulý rok tento dôvod ešte zvýraznila finančná a hospodárska kríza, ktorá viedla spotrebiteľov k úsporným nákupom.
Podiel pravidelných zákazníkov sa oproti minulému roku zvýšil o desatinu. Prieskum navyše ukázal, že podrobné informácie o tovare, ktoré internetoví predajcovia uvádzajú na svojich stránkach, slúžia ako katalóg k ponuke kamenných obchodov. Tie takýmto spôsobom profitujú zo služieb internetu, ktoré samy nevedia poskytnúť, ako napríklad recenzie používateľov. Podľa marketingového riaditeľa firmy, ktorá stojí za slovenským predajcom elektroniky sa však nevýhoda pomaly mení na výhodu. Dôležité je, že potom už zákazníci na internete často zostávajú a sú ochotní rovno nakúpiť. Na internete sú naviac opísané výrobky s technickými parametrami. Cena je samozrejme významným faktorom. Čím drahší výrobok, tým presnejšie a podrobnejšie informácie vyžaduje.
O prvom on line nákupe neraz rozhoduje konkrétna situácia, v ktorej sa spotrebiteľ ocitne. Prvým impulzom sa môže stať napríklad nedostupnosť konkrétneho tovaru v kamenných obchodoch. Potom už často závisí od toho, ako tento prvý nákup dopadne. V prípade pozitívnej skúsenosti bez komplikácií si takýto spôsob nákupu väčšinou získa dôveru spotrebiteľa, a ten sa v pomerne krátkom čase rozhodne využiť takúto možnosť opakovane.