Slovenské elektrárne a francúzska spoločnosť sa dohodli na dodávkach jadrového paliva
25. 7. 2024
Slovenské elektrárne (SE) a francúzska spoločnosť Framatome sa dohodli na dodávkach jadrového paliva pre elektrárne Bohunice a Mochovce. Prvé dodávky sa očakávajú v roku 2027. Informovali o tom SE na svojej internetovej stránke. Podpis zmluvy nadväzuje na memorandum o porozumení, ktoré spoločnosti podpísali v máji 2023 a ktoré vytvorilo základ pre ďalší rozvoj dlhodobých vzťahov v oblasti jadrovej energetiky. Cieľom je diverzifikácia dodávok jadrového paliva pre elektrárne typu VVER 440 na Slovensku.
Základom je osvedčené, spoľahlivé a účinné palivo, používané v európskych reaktoroch VVER, zdôraznili elektrárne. „Zabezpečenie zmluvy s jedným z popredných svetových dodávateľov jadrového paliva pre naše elektrárne je dôležitým krokom k posilneniu energetickej bezpečnosti Slovenska. Jadrové elektrárne sú dôležitým pilierom v energetickom mixe našej krajiny, pre ich stabilnú prevádzku preto považujem za kľúčové zabezpečiť diverzifikáciu dodávok jadrového paliva," zhodnotil predseda predstavenstva a generálny riaditeľ SE Branislav Strýček. „Táto zmluva predstavuje nový míľnik dlhoročnej a plodnej spolupráce medzi spoločnosťami Framatome a Slovenské elektrárne. Sme radi, že môžeme prispieť k diverzifikácii paliva na Slovensku a k bezpečnej, spoľahlivej a nepretržitej prevádzke jadrových elektrární Bohunice a Mochovce," doplnil výkonný viceprezident divízie palív francúzskej spoločnosti Lionel Gaiffe.
Spoločnosť Framatome navrhuje, servisuje a inštaluje komponenty, palivo a systémy kontroly riadenia pre jadrové elektrárne. Má vyše 18.000 zamestnancov a s viac ako 100 ľuďmi pôsobí aj na Slovensku, kde dodala systém kontroly riadenia pre nové jadrové bloky v Mochovciach 3 a 4.Slovenské elektrárne vyrábajú viac ako 70 % všetkej elektrickej energie na Slovensku. Vďaka piatim jadrovým blokom a 31 vodným elektrárňam a po odstavení uhoľných zariadení vyrába 100 % elektriny bez priamych emisií CO2.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Limity verejných výdavkov
21. 3. 2022
V prípade viazaných nevyčerpaných, najmä kapitálových výdavkov štátneho rozpočtu z predchádzajúcich rokov, na ktoré sa limit verejných výdavkov vzťahuje, sa novelou zákona o rozpočtových pravidlách VS ustanovilo, aby bolo možné povoliť prekročenie limitu výdavkov tak, aby bol zabezpečený súlad s limitom verejných výdavkov.
V prípade realizácie rozpočtových opatrení v štátnom rozpočte sa povoľujú len také rozpočtové opatrenia, ktorými sa neprekročí limit verejných výdavkov. Dopĺňa sa povinnosť pre všetky subjekty verejnej správy, ktorých výdavky sú súčasťou rozpočtu verejnej správy a na ktoré sa limit verejných výdavkov vzťahuje, vrátane správcov kapitol, štátnych rozpočtových organizácií, štátnych príspevkových organizácií, dodržať limit verejných výdavkov. Zároveň sa prihliada na výsledky hodnotenia efektívnosti a účinnosti verejných výdavkov schválené vládou pri zostavovaní rozpočtu verejnej správy.
Ministerstvo financií Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej správy, ktorý riadi práce a usmerňuje vypracovanie návrhu rozpočtu verejnej správy, v kontexte limitov verejných výdavkov upravuje pôsobnosť na oznamovanie limitov, ako aj komunikáciu v rámci monitorovania jeho plnenia so správcami kapitol a ostatnými subjektami verejnej správy, na ktorých sa limit bude vzťahovať. Zákon zároveň zaväzuje správcov kapitol, ako aj Ministerstvo financií Slovenskej republiky, transparentne odpočtovať plnenie limitu verejných výdavkov v dokumentoch, ktoré sú verejne dostupné.
K
Rozpočtové pravidlá VS po novom
21. 3. 2022
Novelou zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy sa zabezpečuje naplnenie cieľov novely ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti reagujúc na zavedenie limitu verejných výdavkov ako systémového rozpočtového nástroja na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti a ukotvenie proti-cyklickej rozpočtovej politiky.
Limit verejných výdavkov je hlavným rozpočtovým nástrojom na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti a schvaľuje ho Národná rada Slovenskej republiky uznesením, ktoré sa zverejňuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Limitom verejných výdavkov sa rozumie maximálna výška celkových časovo rozlíšených konsolidovaných výdavkov verejnej správy určená podľa čl. 7a novely ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti a vyjadrená sumou; limit verejných výdavkov sa nevzťahuje na výdavky územnej samosprávy, prostriedky z rozpočtu Európskej únie a prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, odvody Európskej únii, výdavky na správu dlhu verejnej správy, jednorazové výdavky a vplyv hospodárskeho cyklu na výdavky verejnej správy. Novelou zákona sa zabezpečuje premietnutie limitu verejných výdavkov ako regulujúceho nástroja do procesu zostavovania rozpočtu verejnej správy a následne aj jeho úprav. Ustanovilo sa, aby limity verejných výdavkov subjektov verejnej správy a ďalších súčastí rozpočtu verejnej správy schvaľovala Národná rada Slovenskej republiky, keďže samotná Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje celkový limit verejných výdavkov.
K
Ceny v eurozóne porastú ešte viac
18. 3. 2022
Inflácia v eurozóne sa pravdepodobne nevráti na nízke úrovne, na ktorých sa držala celé roky pred nedávnym prudkým nárastom cien energií. A to aj po odznení vplyvu vojny na Ukrajine. Uviedla to vo štvrtok šéfka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová.
Podľa nej je čoraz viac pravdepodobné, že sa rast spotrebiteľských cien v euroregióne "v strednodobom horizonte stabilizuje na 2-percentnej cieľovej úrovni" ECB, povedala s odkazom na obdobie dlhšie ako tri roky.
Lagardová pripomenula tiež, že súčasná menová politika banky "čelí novej výzve", keď naznačila koniec slabej inflácie, ktorá sužovala eurozónu v uplynulom desaťročí.
"Sme stále viac presvedčení, že dynamika inflácie v strednodobom horizonte sa nevráti k modelu, ktorý sme videli pred pandémiou," skonštatovala. A dodala, že ECB musí zároveň "zvládnuť šok, keď inflácia v krátkodobom horizonte stúpne ešte viac nad cieľ banky a rast eurozóny klesne".
V
Priemyslu sa darí, vo viacerých odvetviach rástli tržby dvojciferne
14. 3. 2022
Tržby v ťažiskovom priemysle vzrástli v januári medziročne dvojciferne. Pokles bol iba pri stavebníctve. Informoval o tom v pondelok Štatistický úrad.
"Tržby v priemysle medziročne rastú už tretí mesiac po sebe, dynamika rastu tohto ťažiskového odvetvia slovenskej ekonomiky dokonca zrýchľuje, pričom tržby v januári 2022 stúpli o 12,7 percenta," skonštatovali štatistici.
Výrazný medziročný rast, o 13,8 percenta, si udržali aj podniky dopravy a skladovania. V dlhodobom trende rastu pokračovali aj subjekty pôsobiace v oblasti informačných a komunikačných činností a oproti januáru 2021 stúpli o 9,8 percenta.
Tržby vo vybraných trhových službách sa po dvojmesačnom poklese opäť dostali do kladných čísel a medziročne sa zvýšili o 5,1 percenta.
"Stavebníctvo si ako jediné z piatich sledovaných odvetví ekonomiky pohoršilo a po troch mesiacoch rastu zaznamenalo v januári 2022 medziročný pokles o 10,1 percenta," dodali štatistici.
V rámci podrobnejších dát štatistici skonštatovali, že na raste tržieb v priemysle sa najviac podieľali tržby v dodávkach elektriny, plynu a pary - zaznamenali nárast o 38,7 percenta.
Priemyslu prilepšili aj výroba kovov a kovových konštrukcií (nárast o 21,1 percenta), výroba produktov z gumy a plastu a ostatných nekovových minerálnych výrobkov (o 25,2 percenta), výroba počítačových, elektronických a optických výrobkov (o 26,3 percenta), ako aj výroba strojov a zariadení (o 21,5 percenta).
Naopak, do mínusových čísel sa dostali len tržby vo výrobe dopravných prostriedkov, ktoré klesli o 7,4 percenta, a tržby v ťažbe a dobývaní s poklesom o 5,3 percenta.
V