Slovenská plynárenská sieť je kompletne pripravená na vodík, získala certifikát
15. 11. 2024
Spoločnosť SPP-distribúcia už v roku 2022 zrealizovala projekt s názvom H2Pilot - pilotnú distribúciu zmesi zemného plynu a vodíka domácnostiam na Slovensku. Plynárenská sieť spoločnosti SPP-distribúcia získala certifikát od TÜV SÜD na primiešanie vodíka do zemného plynu. Plynovody na Slovensku sú tak certifikované distribuovať okrem zemného plynu a biometánu aj vodík, čo zvyšuje možnosti miestnej výroby zeleného vodíka a prepája slovenskú distribučnú sieť s budúcou európskou vodíkovou sieťou. Informovala o tom SPP-distribúcia.
"Bez ohľadu na to, kedy sa v našej sieti objaví prvá molekula vodíka, sme venovali úsilie systematickej úprave celej infraštruktúry už teraz," povedal generálny riaditeľ SPP-distribúcia Martin Hollý.
"Preto sme sa v tomto roku pustili do ambiciózneho projektu, ktorého cieľom bola certifikácia všetkých komponentov plynárenskej distribučnej siete na budúce použitie vodíka s takým objemom, ktorý považujeme za realistický v krátkodobom a strednodobom výhľade," dodal. Výsledkom posúdenia vydaného certifikačnou spoločnosťou TÜV SÜD je potvrdenie kompatibility vysokotlakovej plynárenskej siete a regulačných staníc s prevádzkou päťpercentného podielu vodíka v zmesi so zemným plynom. V miestnych sieťach, to znamená nízko- a strednotlakových plynovodoch, bola kompatibilita preukázaná až do úrovne desiatich percent vodíka v zmesi.
Na základe zistení z úspešnej certifikácie plánuje SPP-distribúcia naďalej pripravovať svoju vysokotlakovú sieť a regulačné stanice aj na vyšší podiel vodíka v zmesi, čo si vyžiada obmenu niektorých prvkov za zariadenia s plnou vodíkovou kompatibilitou.
Úspešná certifikácia plynárenskej infraštruktúry je podľa Hollého významná preto, lebo plynárenská distribučná sieť na Slovensku je v súčasnosti plne pripravená akceptovať zemný plyn s prímesou vodíka priamo z tranzitnej siete spoločnosti eustream, ktorej infraštruktúra je súčasťou budúceho európskeho vodíkového systému, takzvaný European Hydrogen Backbone. "Očakáva sa, že vodík z tohto smeru by sa mal objaviť v strednodobom horizonte a jeho úroveň by v prvých rokoch nemala presiahnuť dve percentá vodíka," spresnil.
Druhý význam má certifikácia pre podporu zámerov výroby "zeleného" vodíka na lokálnej úrovni. Tu je očakávanie SPP-distribúcie o niečo optimistickejšie. Prví lokálni producenti zeleného vodíka by sa do siete mohli začať pripájať v horizonte piatich rokov, pričom objem prímesi vodíka by podľa Hollého nemal prekročiť hranicu desať percent.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Udrie ešte kríza? Najhoršie má Slovensko stále pred sebou, varujú pre HN ekonomickí experti
22. 8. 2023
Strach z rizika ekonomického úpadku sa v minulom roku šíril po celom svete. Vysoké tempo zdražovania sa stalo globálnym problémom a varovaním, že sa treba pripraviť na ťažké časy. To, že je hrozba veľmi reálna, sa potvrdilo napríklad v susednom Česku, ktoré sa už v druhom polroku 2022 prepadlo do miernej technickej recesie a v podobnej situácii sa začiatkom tohto roka ocitlo aj Nemecko.
Postupné zmierňovanie rekordných úrovní inflácie však vyvoláva pozitívne nálady v súčasných výhľadoch ďalšieho ekonomického rastu. Na druhej strane, v úsilí krotiť rýchle zdražovanie centrálne banky spustili najmasívnejšie zvyšovanie úrokových sadzieb v tomto storočí. Európska centrálna banka od júna minulého roka zvýšila sadzby o 425 bázických bodov. Výsledkom sú hypotéky za vyše štyri percentá a menej dostupné zdroje aj na investície.
HN sa preto spýtali expertov, či je hrozba recesie už skutočne zažehnaná a aké dôsledky hrozia aj pre slovenskú ekonomiku.
Je dôležité pripomenúť si, že v modernej histórii, minimálne za ostatných 50 rokov, každé výrazné zvýšenie úrokových sadzieb malo za následok hospodársku recesiu. Najsilnejším argumentom pre opatrnosť je však pre mňa fakt, že zvyšovanie úrokových sadzieb sa jednoducho ešte nestihlo do ekonomickej aktivity preliať. Po očistení o infláciu sú úrokové sadzby stále ešte negatívne, teda v princípe o nejakom uťahovaní reálnych menových podmienok asi ešte nie je namieste hovoriť.
Navyše, veľká časť domácností, ale aj podnikov má svoje úvery zafixované na nízkych úrovniach, ktoré prevládali pred zvyšovaním sadzieb centrálnymi bankami...
B
Majú pred sebou stavebné firmy dobré obdobie?
21. 8. 2023
Veľké investičné fondy majú častokrát dobrý čuch na ďalší vývoj v ekonomikách. Dvojnásobne to platí u Warrena Buffetta, ktorý je jedným z najbohatších ľudí na svete a stabilne svojimi investíciami výrazne prekonáva priemer trhu.
Veľkí investori a fondy musia kvôli regulačným nariadeniam v USA zverejňovať zmeny vo svojich portfóliách a do 45 dňa od skončenia daného kvartálu tieto zmeny sa následne dostanú na verejnosť. Inak tomu nebolo ani teraz a v priebehu týždňa sme sa teda dozvedeli, ako vidí súčasnú situáciu napríklad aj spomínaný Warren Buffett.
Ten v portfóliu svojej spoločnosti Berkshire Hathaway nerealizoval žiadne významné zmeny, išlo skôr o menšie obchody. Zaujať ale môžu práve úplne nové nákupy troch veľkých amerických stavebných spoločností – D.R. Horton, NVR a Lennar. Investor pridal do portfólia akcie tejto trojky za zhruba 800 miliónov USD. Na prvý pohľad to vyzerá tak, že sa staviteľom domov dariť nebude, lebo sú úrokové sadzby vysoké.
Opak je ale pravdou a ich hodnota od začiatku roka vzrástla asi o 40 %. Vysoké úrokové sadzby totiž ochladzujú trh s postavenými nehnuteľnosťami, keďže predávajúci vyčkávajú kým za dom dostanú viac a kupujúci zase vyčkávajú, kým budú úrokové sadzby na kúpu nehnuteľností nižšie. Jedinou voľbou pre mnoho kupujúcich teda ostáva výstavba nových domov, ktorá je finančne dostupnejšia.
Dlhodobým problémom je v tejto oblasti aj nedostatočná ponuka, ktorá vyhnala ceny realít posledné roky veľmi vysoko. Spoločnosť Berkshire Hathaway má pod sebou aj viacero firiem z oblasti realít, majú teda dobrý prehľad o tom, čo sa na tomto trhu deje. Dané transakcie nemusel realizovať sám Buffett, ale niektorý z jeho investičných manažérov. Nič to ale nemení na tom, že sa tento investor a ľudia okolo neho málokedy mýlia a stavebný sektor v USA má teda pred sebou zrejme dobré obdobie...
B
Benzín a nafta už dva týždne výrazne dražejú
16. 8. 2023
Ceny ropy v posledných týždňoch reagujú na stále silný dopyt, ktorý už dosahuje maximá na úrovni 103 miliónov barelov denne. Dôvodom takéhoto silného dopytu je stále prebiehajúca motoristická sezóna, ako aj oživenie leteckej dopravy počas leta.
Prinášame vám prehľad najdôležitejších udalostí za uplynulé dni v slovenskej a svetovej ekonomike. Súhrn pripravil reportér ekonomickej redakcie Martin Odkladal.
Škrty krajín vyvážajúcich ropu začali účinkovať. Motoristi si poriadne priplácajú: Ceny benzínu a nafty už druhý týždeň rastú. Najpredávanejší 95-oktánový benzín je v porovnaní s predchádzajúcim týždňom drahší o 3,4 %. V priemere tak motoristi platia za liter tohto paliva 1,703 eura. V prípade nafty došlo k takmer 3,8-percentnému zdraženiu. Tá stojí v priemere 1,563 eura.
Na rast cien pohonných látok tlačí drahá základná surovina. Dôvodom drahšej ropy je podľa hlavného ekonóma ČSOB Mareka Gábriša obmedzovanie ponuky zo strany niektorých členov kartelu OPEC+ – predovšetkým Saudskej Arábie a Ruska. Ďalším faktorom bol pokles zásob v USA.
B
Spotrebiteľské ceny medziročne vzrástli o 9,7 percenta
15. 8. 2023
Celková inflácia klesla v júli 2023 už piaty mesiac po sebe, v medziročnom porovnaní boli ceny vyššie o 9,7 %. Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb v júli 2023 v porovnaní s júnom klesli o 0,3 %, bol to druhý medzimesačný pokles v tomto roku. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR. Medzimesačne zlacneli potraviny, najmä zelenina, mlieko, syry a vajcia.
Vďaka výpredajom počas júla aj odevy a obuv. Naopak, zdražoval benzín a dovolenky. V medziročnom porovnaní už piaty mesiac pokračovalo spomaľovanie tempa rastu cien potravín na júlovú hodnotu 16,5 %.
Index spotrebiteľských cien sa v júli 2023 medziročne zvýšil za domácnosti zamestnancov o 9,7 %, za nízkopríjmové domácnosti o 10,3 % a za domácnosti dôchodcov o 10 %.
Spolu za sedem mesiacov roka 2023 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 13 % (za domácnosti zamestnancov o 12,9 %, za nízkopríjmové domácnosti o 13,9 % a za domácnosti dôchodcov o 13,8 %).
B