Poradca s.r.o.

Hlavná stránka >> Spravodajstvo >> ... >> Slovákom po zaplatení účtov...

4. 5. 2025

NAJNOVŠIE

Zaujímavosti

Nové členenie stavieb

Podľa novej Vyhlášky Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 59/2025 Z. z. o členení stavieb Úrad pre územné plánovanie a výstavbu...

Štruktúra a prevádzka informačného systému územného...

Vyhláška Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 60/2025 Z. z. o štruktúre a prevádzke informačného systému územného plánovania...

Linka 116117 – linka pomoci

Linka pomoci je určená na odľahčenie linky tiesňového volania 155 (ďalej len „LTV155“), ktorá často čelí preťaženiu v dôsledku vysokého počtu volaní. Novela...

Záchranná zdravotná služba – nový systém

Cieľom zákona č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je zavedenie zmien...

Neskorší výjazd ambulancie záchrannej zdravotnej služby...

Po účinnosti novely zákona č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe bude mať operačné stredisko možnosť určiť neskorší výjazd ambulancie záchrannej...

Murphy radí

Murphyho vynálezy

Nehlučný budík neničí nervy vyzváňaním o šiestej ráno, keď sa človeku chce najviac spať.

Nočnú lampu na slnečnú energiu ocení každý, kto hľadá pod lampou tmu.

Vodotesné čajové vrecko ušetrí nervy všetkým, ktorí prácne lovia čajové vrecko na dne čajníka.

(Murphyho zrnká II)

Život je žart...

Vždy si požičaj peniaze od pesimistu, pretože ten nikdy nečaká, že mu ich niekedy vrátiš.

Na policajnej stanici píše policajt zápisnicu o prepadnutí. „Mohli by ste mi povedať, ako ten útočník vyzeral?“ pýta sa policajt. „Samozrejme,“ odvetí muž. „Práve som mu to hovoril, keď ma začal mlátiť.“

Absolútny Škót je ten, kto pri ceste vlakom odloží do puzdra okuliare, ak za oknom práve nie je pekná krajina.

(Myšlienky bez cla)

Zákony odkladania

Čím nezmyselnejšia aktivita, tým nemožnejšie je ju zastaviť.

Zlé zákony sa nikdy nerušia, dopĺňajú sa len o ďalšie chybné ustanovenia.

Najbližšie k náboženstvu má zdravotníctvo. V dnešnej dobe najúčinnejším liekom je viera. Všetko ostatné je buď finančne nedostupné, alebo to distribučné firmy nedodali.

(Murphyho Zbierka zákonov)

Politika a politici

Na tom, aby z prachu vesmíru vznikla Zem, pracoval celý vesmír tisícky rokov. Na to, aby sa Zem zmenila na vesmírny prach, stačí jeden hlúpy politik a pár sekúnd.

Politik je ako futbalový tréner. Dostatočne múdry na to, aby zhrua pochopil hru, a dosť hlúpy na to, aby si myslel, že ju môže vyhrať.

Bolo by lepšie, keby politici boli podvodníci pôvodom a nie povolaním.

(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)

Murphyho desatoro

Všetko na svete funguje len preto, aby sa to v najnevhodnejšom okamihu mohlo pokaziť. Že sa to pokazilo, poznáte až potom, keď na to doplatíte.

Po tom, ako sa veci zmenia zo zlého na horšie, sa cyklus začne sám od seba opakovať.

V deväťdesiatich percentách prípadov sa veci ukážu byť horšie, ako ste očakávali. Vo zvyšných desiatich percentách sa ukážu byť také zlé, že ste to ani nemohli očakávať,

(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)

Slovákom po zaplatení účtov zostáva menej peňazí ako pred rokom

11. 10. 2023

Disponibilný príjem Slovákov sa vzhľadom na rastúcu infláciu a vyššie náklady domácností výrazne zmenšuje. Podľa Európskeho prieskumu platobného správania spotrebiteľov až 51 % Slovákov potvrdilo, že im po zaplatení základných položiek a účtov zostáva menej peňazí ako pred rokom. Spoločnosti by sa tak podľa analytika tomu mali prispôsobiť. Informovala o tom spoločnosť Intrum.

„Je zrejmé, že spotrebitelia sú pod silným tlakom, pokiaľ ide o ich osobné financie. Milióny ľudí v celej Európe stoja každý deň pred ťažkými rozhodnutiami, kde si môžu a nemôžu dovoliť míňať. Slovensko nie je výnimkou," komentoval zistenia tohtoročného prieskumu riaditeľ spoločnosti Intrum Martin Musil. Reálne príjmy spotrebiteľov stagnujú, prípade klesajú, v takmer všetkých sledovaných európskych krajinách. Najhoršie je na tom Maďarsko (75 %) a Poľsko (64 %). Naopak, v Portugalsku toto potvrdilo len 16 % respondentov.
Až tretina respondentov (34 %) zo Slovenska odpovedala, že má značne oslabenú finančnú odolnosť. Chýba im akákoľvek "hotovostná rezerva" na pokrytie neočakávaných nákladov, prípadne má v úsporách sumu nižšiu ako jeden mesačný príjem. Zároveň takmer polovica Slovákov chce zlepšiť svoju finančnú situáciu žiadosťou o zvýšenie platu, prípadne si chce nájsť lepšie platenú prácu.
Približne tretina Slovákov očakáva, že sa určite stane, že nebudú mať prostriedky na zaplatenie účtov za služby, a dokonca počítajú aj s tým, že keď to bude potrebné, vynechajú zaplatenie niektorých účtov s nižšou prioritou, aby si mohli zabezpečiť základné položky.
Prieskum taktiež potvrdil, že so stupňujúcim sa tlakom na disponibilné príjmy sú spotrebitelia priťahovaní k podnikom, ktoré rozumejú meniacemu sa prostrediu. Až 69 % opýtaných sa domnieva, že spoločnosti by mali spotrebiteľom ponúkať flexibilné platobné metódy v ťažkých ekonomických obdobiach. Preferovali by napríklad možnosti splátok, rôzne spôsoby platby či voliteľné doby splatnosti.
S

(Zdroj: aktuality.sk)

Podpora najmenej rozvinutých okresov

13. 9. 2021

Cieľom návrhu zákona č. 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je zefektívnenie poskytovania finančného príspevku na pomoc najmenej rozvinutým okresom, a to s ohľadom na jeho lepšiu adresnosť a transparentnosť.

Návrh zákona rovnako reaguje na transformáciu úloh a mieru zodpovednosti, ktoré s účinnosťou od 1. júla 2020 prešli na novovzniknuté Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, čo súvisí i s prechodom kompetencie rozhodovania o poskytnutí regionálneho príspevku. Návrh zákona prinesie urýchlenie a zefektívnenie procesov pri poskytovaní regionálneho príspevku a zároveň zohľadňuje odporúčania Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, ktoré vyplynuli z výsledkov kontroly zameranej na čerpanie regionálneho príspevku, príčiny a dopady nečerpania na plnenie úloh akčného plánu. Nahrádza sa pôvodný model prípravy a vyhodnocovania výziev na poskytnutie regionálneho príspevku založeného na odporúčaniach okresných úradov novým transparentným modelom Riadiacich výborov zložených zo zástupcov Ministerstva investícií regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, vyšších územných celkov, do ktorých najmenej rozvinuté okresy patria, okresných úradov najmenej rozvinutých okresov, miest a obcí najmenej rozvinutých okresov a sociálno-ekonomických partnerov. Skúsenosti z minulosti totiž odhalili i prípady, kedy dochádzalo k zjavne neúčelnému nakladaniu s regionálnymi príspevkami bez priamej väzby na riešenie rozvojového problému v regióne. Návrh zákona prinesie zjednodušenie procesu schvaľovania záväzných dokumentov týkajúcich sa poskytovania regionálneho príspevku. Nahrádzajú sa vládou schválené dva záväzné dokumenty, t. j. Akčný plán najmenej rozvinutého okresu a Ročné priority, jedným záväzným dokumentom Plánom rozvoja, ktorý ako komplexný dokument pre poskytovanie podpory najmenej rozvinutému okresu bude obsahovať súbor konkrétnych aktivít na riešenie rozvojového problému v regióne. Návrh zákona zavádza i novú koncepciu najmenej rozvinutých území, ako území tvorených susediacimi najmenej rozvinutými okresmi s rovnakými či podobnými problémami, v rámci ktorých existuje potreba plánovania regionálneho rozvoja týchto území s ohľadom na širšie súvislosti prirodzeného regiónu. Návrh zákona prihliada aj na potrebu aktualizácie kritérií na posudzovanie okresu ako najmenej rozvinutého okresu, a to o kritérium, ktoré medzi najmenej rozvinuté okresy radí i okresy kompletne obklopené najmenej rozvinutými okresmi. Z poznatkov z praxe totiž plynie, že pokiaľ sa takýto okres vyskytne, ide zväčša o okres, ktorý má spravidla rovnaké rozvojové problémy ako sú v okresoch spĺňajúcich podmienku najmenej rozvinutého okresu, ktoré ho obklopujú.
K

Návrh zákona o významných investíciách

13. 9. 2021

Problematiku vydávania osvedčení o významných investíciách upravuje zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý reagoval predovšetkým na majetkovoprávnu situáciu s pozemkami a na príliš dlhý proces ich vysporiadania a výkupu v prípade prípravy území pre nové investície väčšieho rozsahu.

Situácia v tejto oblasti sa za viac ako 20 rokov zmenila vo väčšine vstupných atribútov, zatiaľ čo situácia v oblasti majetkovoprávnej ostáva porovnateľná. Návrh nového zákona reaguje na zmeny v trendoch prípravy významných investícií, strategických parkov, resp. území. Nový zákon zároveň reaguje na aplikačnú prax, ktorú Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky získalo počas účinnosti pôvodnej právnej úpravy. Návrh zákona ponecháva niektoré osvedčené prvky, ako napr. schvaľovanie významnej investície vládou Slovenskej republiky. Predovšetkým z pohľadu potreby potvrdenia verejného záujmu je vhodné, aby prípadné udelenie osvedčenia potvrdila svojim rozhodnutím vláda Slovenskej republiky. Návrh zákona zavádza pojem strategické územie. Ide o základný prvok pri príprave významnej investície, pričom za jeho realizáciu bude zodpovedný výhradne štát. Prakticky sa tak končí možnosť vyvlastňovať pozemky dotknutého územia súkromným investorom. Táto činnosť bude realizovaná výhradne organizáciami pod priamou kontrolou štátnych inštitúcií. Návrh zákona ustanovuje základné všeobecné podmienky na kvalifikovanie sa na osvedčenie o významnej investícií. Približuje sa ku charakteru podmienok v prípade poskytovania investičnej pomoci, keďže tieto nástroje môžu byť často na seba nadväzujúce. Oproti predchádzajúcej právnej úprave návrh zákona výrazne znižuje niektoré podmienky, ako napríklad minimálna výmera strategického územia, minimálna výška investície alebo minimálny počet novo vytvorených pracovných miest. Reaguje tak na trendy v oblasti inteligentného priemyslu a zvyšovania produktivity. Návrh zákona zároveň veľmi presne definuje proces schvaľovania žiadosti o osvedčenie o významnej investícií, ako aj kontrolu plnenia podmienok a povinností držiteľa osvedčenia o významnej investícií. Súčasne presne definuje sankcie v prípade správnych deliktov. Hlavným cieľom návrhu zákona je nanovo definovať podmienky, proces a kontrolu vydávania osvedčení o významných investíciách. Tie môžu byť naďalej také investície, ktoré budú realizované v oblasti priemyselnej výroby, služieb, výskumu a vývoja alebo po novom, ktoré sú určené na realizáciu investícií v oblasti verejných služieb. Osobitným cieľom návrhu zákona je presne definovať, a teda aj podporiť výstavbu strategických parkov, ktoré budú pripravené na príchod nových investícií, predovšetkým do menej rozvinutých regiónov.
K

Index ekonomického sentimentu sa vrátil do mínusu

10. 9. 2021

Index ekonomického sentimentu sa v auguste prepadol do negatívnych hodnôt, keď z júlových deviatich bodov poklesol na mínus tri body (hranica medzi očakávaním zrýchlenia a spomalenia je nula bodov).

Hlavným dôvodom prečo ekonómovia naďalej očakávajú spomaľovanie slovenskej ekonomiky je predpoklad sprísnenia pandemických opatrení, ktorý za jeden z dôvodov spomalenia označilo až 53 percent respondentov.
V porovnaní s júlom, kedy pozitívnu pandemickú situáciu očakávalo až 30 percent respondentov, sa toto číslo v auguste prepadlo na 15 percent.
V

(Zdroj: hnonline.sk)

Ekonomická aktivita je späť, výhľad podmienečný

6. 9. 2021

Podľa údajov HDP si slovenská ekonomika, po očistení o sezónne efekty, polepšila v druhom kvartáli oproti prvému o dve percentá. Čiastkové údaje za júl a august naznačujú, že obdobne svižne pokračuje oživovanie ekonomickej aktivity aj počas tretieho kvartálu, čím sa sezónne očistený výkon ekonomiky postupne dorovnáva maximu zo záveru roku 2019. Otázkou je, ako bude pokračovať ďalej.

Krátkodobo je najväčšou neistotou ďalšia vlna pandémie. Tá predchádzajúca oživovanie ekonomiky na pol roka zmrazila. S nízkou zaočkovanosťou obyvateľstva, najmä jeho starších vekových skupín, je Slovensko zvlášť zraniteľné. Podiel nezaočkovaných ľudí nad 60 rokov u nás tvorí takmer desať percent populácie, čo je dvojnásobok podielu v Česku či Maďarsku. V celej EÚ sú od nás na tom horšie len tri krajiny. Riziká spomalenia postpandemického oživenia prichádzajú aj spoza hraníc. Rast našich najväčších obchodných partnerov v eurozóne, USA, ale aj v Číne je už za vrcholom a zaostáva za očakávaniami. Nedostatok materiálov a vstupov do výroby, ale aj drahá doprava a najnovšie prekvapujúco aj nedostatok pracovnej sily zvyšujú náklady firmám či spôsobujú logistické problémy, ktoré brzdia ekonomickú aktivitu. Svoje o tom vedia naše automobilky, ktoré kvôli nedostatku čipov nemôžu napĺňať dohodnuté objednávky. Aj preto priemyselná výroba, inak ťahúň slovenského HDP, zaostávala svojím výkonom v druhom štvrťroku v porovnaní s rovnakým obdobím predpandemického roku 2019 o viac ako osem percent a zahraničný obchod k dynamike HDP neprispel, ale ubral.
V