Slovákom po zaplatení účtov zostáva menej peňazí ako pred rokom
11. 10. 2023
Disponibilný príjem Slovákov sa vzhľadom na rastúcu infláciu a vyššie náklady domácností výrazne zmenšuje. Podľa Európskeho prieskumu platobného správania spotrebiteľov až 51 % Slovákov potvrdilo, že im po zaplatení základných položiek a účtov zostáva menej peňazí ako pred rokom. Spoločnosti by sa tak podľa analytika tomu mali prispôsobiť. Informovala o tom spoločnosť Intrum.
„Je zrejmé, že spotrebitelia sú pod silným tlakom, pokiaľ ide o ich osobné financie. Milióny ľudí v celej Európe stoja každý deň pred ťažkými rozhodnutiami, kde si môžu a nemôžu dovoliť míňať. Slovensko nie je výnimkou," komentoval zistenia tohtoročného prieskumu riaditeľ spoločnosti Intrum Martin Musil. Reálne príjmy spotrebiteľov stagnujú, prípade klesajú, v takmer všetkých sledovaných európskych krajinách. Najhoršie je na tom Maďarsko (75 %) a Poľsko (64 %). Naopak, v Portugalsku toto potvrdilo len 16 % respondentov.
Až tretina respondentov (34 %) zo Slovenska odpovedala, že má značne oslabenú finančnú odolnosť. Chýba im akákoľvek "hotovostná rezerva" na pokrytie neočakávaných nákladov, prípadne má v úsporách sumu nižšiu ako jeden mesačný príjem. Zároveň takmer polovica Slovákov chce zlepšiť svoju finančnú situáciu žiadosťou o zvýšenie platu, prípadne si chce nájsť lepšie platenú prácu.
Približne tretina Slovákov očakáva, že sa určite stane, že nebudú mať prostriedky na zaplatenie účtov za služby, a dokonca počítajú aj s tým, že keď to bude potrebné, vynechajú zaplatenie niektorých účtov s nižšou prioritou, aby si mohli zabezpečiť základné položky.
Prieskum taktiež potvrdil, že so stupňujúcim sa tlakom na disponibilné príjmy sú spotrebitelia priťahovaní k podnikom, ktoré rozumejú meniacemu sa prostrediu. Až 69 % opýtaných sa domnieva, že spoločnosti by mali spotrebiteľom ponúkať flexibilné platobné metódy v ťažkých ekonomických obdobiach. Preferovali by napríklad možnosti splátok, rôzne spôsoby platby či voliteľné doby splatnosti.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Inflácia láme rekordy
2. 5. 2022
Inflácia v eurozóne sa v apríli zrýchlila a dostala sa na nový rekord. Index spotrebiteľských cien medziročne stúpol o 7,5 percenta po náraste o 7,4 percenta v marci, uviedol európsky štatistický úrad Eurostat vo svojom rýchlom odhade. Motorom inflácie zostáva prudké zdražovanie energií, ktorých ceny v apríli vyskočili o 38 percent (v marci plus 44,4 percenta).
Ceny potravín, alkoholu a tabaku vzrástli o 6,4 percenta (plus päť percent), priemyselných tovarov mimo energií o 3,8 percenta (plus 3,4 percenta) a služieb o 3,3 percenta (plus 2,7 %'percenta).
V medzimesačnom porovnaní sa spotrebiteľské ceny v eurozóne v apríli zvýšili o 0,6 percenta.
Stavbári krachujú, projekty opúšťajú aj za ceny pokút
29. 4. 2022
Už pandémia predražila stavebné materiály, teraz situáciu zhoršuje vojna na Ukrajine. Firmy to v niektorých prípadoch núti objednávky rušiť, v lepších zákazníkovi predostrú vyšší účet.
„Dom bol už rozostavaný, mal obvodové múry. Tesne pred kolaudáciou nám však developer oznámil, že zvyšuje cenu domu, napriek dohode, o 13 percent,“ hovorí o svojej skúsenosti účastníčka diskusného fóra Modrý koník.
Stavebné náklady v eurozóne tento mesiac narástli o 19 percent, posledný údaj zo Slovenska však prekročil 27 percent. Materiály podľa prezidenta Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Pavla Kováčika v niektorých prípadoch narástli až o 300 percent. To všetko viedlo k tomu, že nálada v tomto jedinom odvetví v apríli klesla už druhý mesiac za sebou. Ide o najhorší výsledok v tomto roku.
V
Priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca v doprave vrátane nadčasov
25. 4. 2022
Po novele zákona o organizácii pracovného času v doprave nesmie byť priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca v doprave vrátane nadčasov dlhší ako 48 hodín počas štyroch po sebe nasledujúcich mesiacov.
Ak zamestnanec v doprave vykonáva nočnú prácu, priemerný pracovný čas nesmie presiahnuť desať hodín za 24 hodín počas šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov. Pri výpočte priemernej dĺžky pracovného času sa vychádza z päťdenného pracovného týždňa. Nočná práca je každá práca vykonávaná v nočnom čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou. Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov rozdeliť pracovnú zmenu zamestnanca v doprave na dve časti a po dohode so zamestnancom v doprave najviac na tri časti.
Do pracovného času zamestnanca v doprave sa nezapočítava čas potrebný na cestu z bydliska na pracovisko a späť, čas prestávok v práci, doba odpočinku a čas pracovnej pohotovosti. Čas režijnej cesty sa započítava do pracovného času. Ide o čas potrebný na presun zamestnanca v doprave z jedného určeného miesta výkonu práce na iné určené miesto výkonu práce pred začatím práce, v jej priebehu alebo po skončení práce. V prípade, ak nastane nepredvídateľná okolnosť v doprave, najmä nepriaznivá poveternostná situácia, nehoda alebo iná mimoriadna okolnosť, zamestnávateľ môže predĺžiť pracovný čas až na čas trvania ohrozenia bezpečnosti vozidla alebo plavidla, posádky, cestujúcich alebo prepravovaného nákladu. Ak ide o práce, ktoré nemožno z preukázateľných objektívnych technických alebo organizačných dôvodov prerušiť, musí sa zamestnancovi v doprave aj bez prerušenia prevádzky zabezpečiť primeraný čas na odpočinok a jedenie; tento čas je súčasťou pracovného času.
Problematiku pracovného času podľa konkrétneho druhu dopravy upravuje zákon o pracovnom čase v doprave špeciálne. Podľa schválenej novely napríklad v čase mimoriadnej situácie, núdzového alebo výnimočného stavu bude môcť denný pracovný čas rušňovodiča dosahovať až maximum 15 hodín.
K
Zmeny v organizácii pracovného času v doprave
25. 4. 2022
Zákon o organizácii pracovného času v doprave vytvára zákonné vymedzenie minimálnych požiadaviek pre výkon jednotlivých druhov dopravy, ustanovuje minimálne požiadavky na organizáciu pracovného času v doprave.
Zákon upravuje pravidlá týkajúce sa vykonávania cestných kontrol a kontrol dopravných podnikov ako aj pôsobnosť orgánov štátnej správy v uvedených oblastiach. Subsidiárne sa na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov v doprave vzťahuje Zákonník práce.
NR SR prijala 20. októbra 2021 zákon č. 407/2021 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave, ďalej zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Novela zákona nadobudla účinnosť dňa 2. februára 2022. Primárnym cieľom novely zákona je zjednotenie pravidiel vysielania vodičov v odvetví cestnej dopravy v rámci Európskej únie a transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1057 z 15. júla 2020, ktorou sa stanovujú špecifické pravidlá vo vzťahu k smernici 96/71/ES a smernici 2014/67/EÚ pre vysielanie vodičov v odvetví cestnej dopravy a ktorou sa mení smernica 2006/22/ES, pokiaľ ide o požiadavky týkajúce sa dodržiavania predpisov, a nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 (ďalej len „smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1057”). Zároveň sa predmetným návrhom zabezpečí vykonanie Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1054 z 15. júla 2020, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 561/2006, pokiaľ ide o minimálne požiadavky na maximálne denné a týždenné časy jazdy, minimálne prestávky a doby denného a týždenného odpočinku, a nariadenie (EÚ) č. 165/2014, pokiaľ ide o určovanie polohy prostredníctvom tachografov.
Schválené znenie zákona s účinnosťou od 2. februára 2022 zjednotilo pravidlá vysielania vodičov v odvetví cestnej dopravy v rámci Európskej únie. Určuje, že medzinárodná doprava v tranzite cez územie členského štátu nepredstavuje vysielanie a zároveň určuje, ktoré dopravné činnosti majú výnimku z pravidiel týkajúcich sa vysielania, a to najmä v súvislosti s bilaterálnymi prepravami medzi členskými štátmi Európskej únie. Kabotážna preprava bude považovaná za vysielanie. Informácie a doklady k vysielaniu sa budú vymieňať prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu, ktorý je už v súčasnosti využívaný na spoluprácu medzi členskými štátmi Európskej únie a Európskou komisiou.
K