Slovákom po zaplatení účtov zostáva menej peňazí ako pred rokom
11. 10. 2023
Disponibilný príjem Slovákov sa vzhľadom na rastúcu infláciu a vyššie náklady domácností výrazne zmenšuje. Podľa Európskeho prieskumu platobného správania spotrebiteľov až 51 % Slovákov potvrdilo, že im po zaplatení základných položiek a účtov zostáva menej peňazí ako pred rokom. Spoločnosti by sa tak podľa analytika tomu mali prispôsobiť. Informovala o tom spoločnosť Intrum.
„Je zrejmé, že spotrebitelia sú pod silným tlakom, pokiaľ ide o ich osobné financie. Milióny ľudí v celej Európe stoja každý deň pred ťažkými rozhodnutiami, kde si môžu a nemôžu dovoliť míňať. Slovensko nie je výnimkou," komentoval zistenia tohtoročného prieskumu riaditeľ spoločnosti Intrum Martin Musil. Reálne príjmy spotrebiteľov stagnujú, prípade klesajú, v takmer všetkých sledovaných európskych krajinách. Najhoršie je na tom Maďarsko (75 %) a Poľsko (64 %). Naopak, v Portugalsku toto potvrdilo len 16 % respondentov.
Až tretina respondentov (34 %) zo Slovenska odpovedala, že má značne oslabenú finančnú odolnosť. Chýba im akákoľvek "hotovostná rezerva" na pokrytie neočakávaných nákladov, prípadne má v úsporách sumu nižšiu ako jeden mesačný príjem. Zároveň takmer polovica Slovákov chce zlepšiť svoju finančnú situáciu žiadosťou o zvýšenie platu, prípadne si chce nájsť lepšie platenú prácu.
Približne tretina Slovákov očakáva, že sa určite stane, že nebudú mať prostriedky na zaplatenie účtov za služby, a dokonca počítajú aj s tým, že keď to bude potrebné, vynechajú zaplatenie niektorých účtov s nižšou prioritou, aby si mohli zabezpečiť základné položky.
Prieskum taktiež potvrdil, že so stupňujúcim sa tlakom na disponibilné príjmy sú spotrebitelia priťahovaní k podnikom, ktoré rozumejú meniacemu sa prostrediu. Až 69 % opýtaných sa domnieva, že spoločnosti by mali spotrebiteľom ponúkať flexibilné platobné metódy v ťažkých ekonomických obdobiach. Preferovali by napríklad možnosti splátok, rôzne spôsoby platby či voliteľné doby splatnosti.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
EÚ predpokladá vrchol inflácie v prvom štvrťroku 2023
22. 2. 2023
Ekonomiky v EÚ a v strednej a východnej Európe porastú v roku 2023 približne o 0,5 % a v roku 2024 o 3,3 %.
Inflácia v krajinách Európskej únie (EÚ) by mala dosiahnuť vrchol v prvom štvrťroku 2023. Následne by mali napäté podmienky na trhu práce, fiškálne prevody a vyššie ceny energií a potravín v rokoch 2023 až 2024 udržať infláciu mimo cieľového rozpätia. Vo štvrtok o tom informovala hovorkyňa banky UniCredit Zuzana Ďuďáková na základe vyjadrení ekonómov banky UniCredit.
Krajiny západneho Balkánu môžu zaostávať
„Oživenie nastane pravdepodobne od druhého polroka 2023, ak sa zotaví aj hospodárstvo eurozóny. V prvej polovici roka 2023 nastane mierna a, dúfajme, krátka recesia," uviedol hlavný ekonóm pre strednú a východnú Európu Dan Bucsa počas seminára na fóre The Euromoney CEE Forum 2023 vo Viedni. Dodal, že ekonomiky v EÚ a v strednej a východnej Európe porastú v roku 2023 približne o 0,5 % a v roku 2024 o 3,3 %. „Krajiny západného Balkánu môžu zaostávať za oživením EÚ a SVE z dôvodu horšieho prístupu k trhu a eurofondom," vyjadril sa Bucsa.
Ekonomiky strednej a východnej Európy sú odolnejšie, ako sa očakávalo na začiatku vypuknutia vojny na Ukrajine. Napriek hospodárskemu spomaleniu v Európe boli objednávky a hospodárska činnosť v štvrtom štvrťroku 2022 odolné. Počet voľných pracovných miest v odvetviach s vysokou mierou zamestnanosti, ako napríklad elektronika, strojárstvo či automobilový priemysel, sa mierne znížil z historicky najvyšších úrovní. Nedostatok pracovnej sily vykázali firmy v stavebníctve, službách maloobchodu a v oblasti IT. Domácnosti zvýšili v prvom polroku 2022 svoje výdavky a pôžičky a viaceré vyčerpali úspory, ktoré našetrili v rokoch 2020 až 2021.
B
Daňový nedoplatok je možné uhradiť aj platobnou kartou
21. 2. 2023
Finančná správa pre daňových exekútorov zabezpečila celkovo 36 kusov POS terminálov pre celé Slovensko.
Vzniknutý daňový nedoplatok je na niektorých daňových úradoch po novom možné uhradiť už aj platobnou kartou. Finančná správa (FS) SR v snahe uľahčiť dlžníkom úhradu nedoplatku vybavila svojich exekútorov POS terminálmi. Uhradiť daňový nedoplatok týmto spôsobom je možné, len ak presiahne sumu 170 eur, informovala v utorok hovorkyňa FS Martina Rybanská.
"Daňoví dlžníci majú možnosť po novom komfortnejšie uhradiť svoj nedoplatok, a to platobnou kartou. Finančná správa pre daňových exekútorov zabezpečila celkovo 36 kusov POS terminálov pre celé Slovensko," priblížila Rybanská.
Daňový dlžník môže uhradiť nedoplatok platobnou kartou, napríklad keď zistí, že mu bol zo strany daňového úradu zablokovaný účet v banke, po doručení daňovej exekučnej výzvy, pri prerokovaní nedoplatku na daňovom úrade s príslušným daňovým exekútorom či priamo počas návštevy prevádzky daňovým exekútorom. Finančná správa upozornila, že úhrada platobnou kartou nie je možná v prípade, ak ešte nedoplatok nevznikol, ani v prípade, ak nedoplatok nepresiahol výšku 170 eur a ešte nebol odstúpený na vymáhanie.
B
Slovensko si požičalo takmer pol miliardy. Muselo však ísť aj do vyšších úrokov, aké sú na trhu
21. 2. 2023
Štát si v súčasnosti požičiava výrazne drahšie ako za posledné roky. Rastúce výnosy však znamenajú aj zvýšený dopyt investorov. Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity hodnotí súčasné podmienky na emisie dlhopisov pozitívne. Investorov zatiaľ neodrádza ani stav verejných financií či neprehľadnosť politickej situácie.
Drahšie si požičajú ľudia, firmy a aj štát. Ten si siahne do vrecka dokonca najhlbšie za posledných dvanásť rokov. V konečnom dôsledku na to postupne doplatí štátna kasa a aj daňovníci. Také boli novoročné predpoklady ohľadom nášho verejného dlhu, ktorý dosahuje až 60 percent ročného výkonu ekonomiky. Hrozby vychádzali najmä z toho, že centrálne banky sa musia pomocou prísnejšej menovej politiky popasovať s väčšou hrozbou a to rekordným rastom cien. Aj keď inflačné hrozby sa po poklese burzových cien energií v posledných týždňoch zmierňujú, v prípade pôžičiek sa situácia zlepšuje len veľmi mierne.
B
Priemysel evidoval za minulý rok medziročné zvýšenie tržieb o takmer sedem percent
13. 2. 2023
Priemysel, ako ťažiskové odvetvie ekonomiky, evidoval za celý rok 2022 medziročné zvýšenie tržieb o 6,8 percenta. Zo 16 sledovaných odvetví priemyslu pozitívny výsledok zaznamenalo až 12. Informoval o tom Štatistický úrad. Súhrnné tržby za rok 2022 medziročne dvojciferne vzrástli v doprave a skladovaní, ako aj v informačných a komunikačných činnostiach.
Rast na celoročnej úrovni si udržal aj priemysel. Tesne nad nulou sa ocitli vybrané trhové služby. Ako jediné za rok 2022 medziročne kleslo stavebníctvo. Celoročný výsledok najvýznamnejšie ovplyvnilo zvýšenie tržieb (v stálych cenách) vo výrobe kovov o 13,3 percenta, vo výrobe dopravných prostriedkov o 5,2 percenta a vo výrobe strojov a zariadení o 10,1 percenta. Významný bol tiež rast v dodávke elektriny a plynu o 4,7 percenta, ako aj vo výrobe elektrických zariadení o 13,6 percenta. Tržby za celý rok klesli len vo výrobe počítačových výrobkov o 9,4 percenta a vo výrobe chemikálií o 5,3 percenta. Tržby v priemysle v decembri 2022 medziročne vzrástli o 0,6 percenta. Tempo rastu sa tak spomaľovalo už štvrtý mesiac po sebe a decembrové hodnoty atakovali nulovú hranicu.
S