Slováci sú konzervatívni, úspory nechávajú ležať na bežných účtoch.
18. 1. 2019
Bežné vkladové produkty nechránia peniaze klientov pred infláciou, upozorňuje ekonóm. Slováci sú zvyknutí nechať dlhodobo ležať svoje úspory na bežných a termínovaných účtoch. Ako ďalej informoval portál voFinanciach.sk, avšak v minulom roku sa ku koncu novembra vklady Slovákov v bankách zhodnotili hrubým ročným úrokom 0,28 percenta.
Po zohľadnení inflácie sa reálne zhodnotenie vkladov v bankách posunulo podľa vyjadrení spoločnosti AcrossPrivateInvestments do zápornej hodnoty, konkrétne na približne mínus 1,8 percenta. Analytik J&T Banky Stanislav Pánis si myslí, že podobne by to malo byť aj tento rok.Aj napriek takémuto vývoju zostávajú bežní Slováci pri zhodnocovaní úspor podľa Acrossu naďalej veľmi konzervatívni. Vklady Slovákov v minulom roku vzrástli o 1,6 miliardy eur na 35,5 miliardy eur na konci novembra.Najviac rástli vklady obyvateľstva na bežných účtoch, a to o 1,8 miliardy eur, na úkor vkladov so splatnosťou nad jeden rok, kde bol pokles o 0,4 miliardy eur. Ako doplnil Pánis, investovanie na Slovensku stále nie je takým štandardom ako v západných krajinách. Dominujú bankové vklady, ktoré tvoria zhruba dve tretiny.Napriek tomu, že Slováci sú stále konzervatívni v oblasti investícií, postupne sa tento trend podľa Pánisa mení a klasické bankové vklady pomaly klesajú. Hoci sú bankové vklady relatívne bezpečnou investíciou, reálne na nich klient podľa neho prerába.
Analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová predpokladá, že vklady obyvateľstva budú aj naďalej rásť. „Počítame s tempom rastu okolo 6 %,“ doplnila Valachyová.Podľa ekonomického analytika Tatra banky Tibora Lörincza objem vkladov bude rásť, kým sa bude zlepšovať ekonomika. Avšak podľa finančného analytika OVB Allfinanz Slovensko Mariána Búlika je rozumné v banke držať finančnú rezervu, ale určite nie všetky úspory.Úročenie vkladov aj úverov bude závisieť od politiky Európskej centrálnej banky a tá by ešte v tomto roku mala zostať podľa Valachyovej uvoľnená.Prvé zvýšenie úrokov Európskej centrálnej banky by mohlo prísť podľa analytičky koncom roku 2019. „Ale bude to závisieť od viacerých faktorov, vrátane tempa rastu svetovej ekonomiky a eurozóny nevynímajúc,“ doplnila Valachyová. Aktuálne žijeme podľa vedúceho oddelenia produkt manažmentu v Tatra AssetManagemente Martina Smreka v prostredí nulových sadzieb. Bežné vkladové produkty v takomto prostredí nedokážu podľa neho ochrániť peniaze klientov pred infláciou.„To je veľký problém, ktorý si väčšina ľudí neuvedomuje. Na jednej strane tvrdia, že sú príliš konzervatívni, aby využívali investičné produkty. Na druhej strane ich peniaze vplyvom inflácie strácajú reálnu hodnotu,“ poznamenal Smrek.
(Zdroj: ekonomika,sme.sk)
Záujem o úvery medziročne klesol
2. 9. 2010
Aj keď záujem podnikového sektora o nové úvery v júli 2010 rástol, celkove ich stavy medziročne klesali.
Uviedla to vo svojom materiáli určenom členom vlády Národná banka Slovenska. Objem nových úverov podnikom rástol v júli už druhý mesiac po sebe, medziročne o 16,9 %. Na náraste sa prejavil najmä vyšší záujem o úvery na nehnuteľnosti (o 148,9 %) v dôsledku sezónnosti.
Deficit bude vyšší, ako sa predpokladalo
2. 9. 2010
Verejné financie Slovenska v tomto roku skončia pravdepodobne s vyšším deficitom, ktorý by mal dosiahnuť 7,8 % výkonu ekonomiky, než predpokladala bývala vláda.
Ešte v šiestom mesiaci úrad očakával, že schodok dosiahne 6,98 % HDP; pričom predchádzajúca vláda na tento rok naplánovala deficit vo výške 5,5 % HDP. Podľa ministerstva je časť prekročenia deficitu spôsobená objektívne. Významná časť nenaplnenia rozpočtu je však spôsobená zlou prípravou rozpočtu na rok 2010. Predchádzajúca vláda očakávala vyrovnané hospodárenie samospráv, tým však tento rok výrazne klesli príjmy. Ďalšou príčinou zhoršenia bilancie je odstraňovanie dôsledkov záplav, ktoré tento rok postihli viaceré regióny Slovenska.
Ťažiari budú musieť vo 4Q znížiť ceny hutníckych komodít
31. 8. 2010
Svetové ceny kľúčových surovín na výrobu ocele v budúcom roku prvýkrát po roku prudkého rastu klesnú.
Spomalenie oceliarskej produkcie donúti ťažobné koncerny ponúknuť v nových štvrťročných kontraktoch výrazné zľavy. Analytici a zástupcovia ťažiari očakávajú, že železná ruda zlacnie v štvrtom štvrťroku o 10-15 % a ceny koksu sa znížia o 5-10 %.
Ekonomiky Číny a Japonska sa navzájom dopĺňajú
30. 8. 2010
Ekonomiky Číny a Japonska sa stali navzájom závislými. Uviedol to čínsky podpredseda vlády Wang Čchi-šan.
Obe krajiny navzájom spolupracujú v oblasti znižovanie energetickej náročnosti, ochrany životného prostredia, bezpečnosti potravín, kvality výrobkov a v budovaní zóny voľného obchodu medzi Čínou, Japonskom a Kórejskou republikou. V súčasnej dobe je ich vzájomná obchodná výmena väčšia, než bola pred vypuknutím svetovej finančnej a hospodárskej krízy.