Regionálna investičná pomoc
6. 3. 2024
Novela zákona č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov reaguje na krízu, ktorá spôsobila naliehavú potrebu znižovania závislosti Slovenskej republiky a Európskej únie od fosílnych palív urýchlením zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov, dekarbonizáciou priemyslu a podporou investícií v odvetviach strategických pre prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo.
Aj vzhľadom na globálne výzvy hrozilo odklonenie investícií do týchto odvetví v prospech tretích krajín mimo Európskeho hospodárskeho priestoru. Investície v odvetviach strategických pre prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo majú byť zamerané na riešenie kľúčových aspektov závislosti od fosílnych palív a na podporu intenzívnej transformácie smerom k cieľom plánu REPowerEU. Na účely podpory týchto investícií sa zavádza mimoriadna investičná pomoc v odvetviach strategických pre prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo, ktorá je založená na už existujúcej regionálnej investičnej pomoci. Zákon sa zameriava na vytýčenie špecifických pravidiel a podmienok pre mimoriadnu investičnú pomoc, pričom vo všetkých ostatných aspektoch primerane aplikuje pravidlá a podmienky poskytovania regionálnej investičnej pomoci. Tento prístup bol zvolený z dôvodu efektívne nastaveného systému poskytovania regionálnej investičnej pomoci, veľkej podobnosti regionálnej a mimoriadnej investičnej pomoci a z dôvodu potreby čo najrýchlejšieho zavedenia podpory investícií v odvetviach strategických pre prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo do praxe. Právna úprava sa do veľkej miery opiera o dočasný krízový rámec, pričom špecifické podmienky budú upravené nariadením vlády Slovenskej republiky. Ambíciou zákona nebolo komplexne riešiť transformáciu hospodárstva, ale zavedením mimoriadnej investičnej pomoci motivovať investorov pôsobiacich v oblasti výroby batérií, solárnych panelov, veterných turbín, tepelných čerpadiel, elektrolyzérov a vybavenia na zachytávanie a uskladnenie oxidu uhličitého, k umiestneniu nových investícií na území Slovenskej republiky.
K
Regulácia prepojovacích poplatkov mobilných operátorov
20. 1. 2010
Podľa informácií hovorcu Telekomunikačného úradu (TÚ) SR sa definitívne rozhodlo o regulácii tzv. prepojovacích poplatkov, teda maximálnej výške poplatku za ukončenie volania do mobilných sietí na Slovensku. Rozhodnutia predsedu TÚ SR nadobudli právoplatnosť 15. januára tohto roku.
Spoločnosti Orange Slovensko a T-Mobile Slovensko sú podľa rozhodnutia povinné všetkým operátorom, teda nielen mobilným, účtovať v období od 1. 2. 2010 do 31. 1. 2011 maximálnu cenu za ukončenie volania v ich sieti vo výške 0,0635 eura za minútu. Spoločnosť Telefónica O2 Slovakia je povinná za minútu účtovať maximálnu cenu 0,0768 eura.
Ceny sú určené na základe jednoduchého aritmetického priemeru z priemerných cien za službu ukončenia volania v štátoch Európskej únie (EÚ). Pri cenách sa uplatňuje metodika kalkulácie cien založená na nákladoch, v ktorých je zohľadnená otázka efektívnosti. Hovorca TÚ spresnil, že v praxi to znamená, že uvedené maximálne ceny sú nižšie ako aritmetický priemer všetkých štátov EÚ.
Hlavným cieľom tejto zmeny je podporiť efektívnu súťaž a rozvoj vnútorného trhu.
Hrozba chudoby
19. 1. 2010
Najmenej obyvateľov, ktorým hrozí v Európskej únii chudoba, má Česko. Takému riziku je v ČR vystavených len 9 % ľudí. Priemer únie je 17 %. Druhé miesto s 11 % patrí Slovákom a Holanďanom. Podľa údajov z roku 2008 o tom informoval Eurostat. Hrozbe chudoby na Slovensku čelí 17 % mladých, 10 % dôchodcov a 6 % zamestnancov.
Chudobou sú najviac ohrození obyvatelia Lotyšska, Rumunska a Bulharska, kde sa môže bez financií ocitnúť viac než pätina populácie. V prípade materiálneho nedostatku je na tom Slovensko citeľne horšie než Česko. Nedostatkom trpí 28 % ľudí, čo je zhruba o desatinu viac, než priemer Európskej únie. Viac ako polovica obyvateľov si nemôže dovoliť aspoň raz do roka týždennú dovolenku. Takmer tretina nemôže jesť každý druhý deň mäso.
Ľudia naďalej prichádzajú o prácu
19. 1. 2010
Predlžujú sa rady nezamestnaných na úradoch práce. Ľudí bez práce je najviac za ostatných päť rokov. Podľa Ústredia práce miera evidovanej nezamestnanosti v decembri oproti predchádzajúcemu mesiacu narástla o 0,26 percentuálneho bodu na 12,66 percenta. Ľudia nielenže naďalej prichádzajú o svoje živobytie, ale ani nemajú možnosť sa opätovne zamestnať. Firmy sú pri pracovných ponukách veľmi opatrné. Ak nejde už o vopred pripravené projekty s konkrétnymi pracovnými miestami, do otvárania nových pracovných miest sa nepúšťajú. Zlepšiť by sa to mohlo v druhej polovici roka.
Ekonómov nárast nezamestnanosti neprekvapuje. Dôvodom je zima. Tento nárast je daný sezónou, keďže v posledných mesiacoch nezamestnaných pribúda najmä v sezónnom stavebníctve. Potvrdzuje to päťdesiatpercentný nárast nových nezamestnaných stavbárov v decembri.
V súčasnosti je doma vyše 335-tisíc ľudí, ktorí by mohli okamžite nastúpiť do práce. Pred rokom ich bolo o takmer 117-tisíc menej. Za rok sa najviac rozrástla skupina nezamestnaných remeselníkov a kvalifikovaných výrobcov. Najpočetnejšou skupinou však stále sú ľudia bez kvalifikácie.
Ľudia žijú buď z podpory, na ktorú majú nárok len polroka po stratení zamestnania, alebo sú odkázaní na peniaze, ktoré do domácnosti prinesie ich polovička. Mnoho ľudí s vedomím, že sú vo výpovednej lehote, sa ani nesnaží príliš získať novú prácu a spolieha sa na podporu. Dlhodobá nezamestnanosť sa tak môže stať najväčšou prekážkou v boji proti nepriaznivej situácii na pracovnom trhu.
Ekonómovia, personalisti, ale aj samotní zamestnávatelia sa zhodujú v tom, že firmy by sa mohli „rozhýbať“ v druhej polovici tohto roka.
Skutočnosť, že podniky prepúšťajú stále viac ľudí, ako prijímajú, sa odrazí v tomto roku aj na horších číslach. Očakáva sa, že nezamestnanosť narastie v priebehu roka nad 13,5 percenta.
Nepovolená činnosť spoločnosti Plus500 Ltd z Belize
19. 1. 2010
Národná banka Slovenska (NBS) možných investorov upozorňuje na nepovolenú činnosť obchodnej spoločnosti Plus500 Ltd z Belize. Táto spoločnosť na svojej internetovej stránke ponúka obchodnú platformu Plus500, prostredníctvom ktorej umožňuje vložiť peniaze do rôznych investičných nástrojov, ktoré využívajú tzv. pákový efekt. Podnikateľská činnosť spoločnosti Plus500 teda nepodlieha dohľadu NBS a finančné prostriedky investované do aktivít Plus500 nie sú kryté slovenským Garančným fondom investícií.
V podstate je to druh úveru, ktorý investorom na finančnom trhu umožňuje obchodovať s niekoľkonásobnými objemami finančných prostriedkov, hoci klient na ich účet vloží len zlomok, čím vzniká pákový efekt. To znamená, že s relatívne malým množstvom vlastného kapitálu sa dá dosiahnuť vysoký zisk, alebo vysoká strata.
Hovorkyňa centrálnej banky informovala, že je zrejmé, že spoločnosť Plus500 na území Slovenska vyvíja také podnikateľské aktivity, na ktoré je potrebné povolenie NBS, ktoré jej udelené nebolo. Dodala, že NBS preverila firmu na základe jej slovenského klienta. Rovnaké upozornenie vydali nedávno aj Česká národná banka a nórsky dohľad.
Národná banka Slovenska spoločnosti Plus500 nevydala žiadne povolenie, ktoré by ju oprávňovalo podnikať v Slovenskej republike podľa zákona o cenných papieroch a investičných službách. Túto firmu centrálna banka neeviduje ani ako poskytovateľa investičných služieb na základe jednotného európskeho povolenia.
NBS v minulosti už viackrát upozorňovala na firmy, ktoré vykonávali svoju činnosť na Slovensku bez príslušného povolenia, a teda v rozpore so zákonom. Vlani išlo podľa agentúry TASR napríklad o spoločnosti Worldclearing US LLC či Edbusy Slovakia.