Rast slovenskej ekonomiky tento rok zrýchli, inflácia spomalí, hovorí analytik
8. 1. 2024
Inflácia bude nižšia aj v dôsledku regulácie cien energií. Rast slovenskej ekonomiky môže v tomto roku zrýchliť na 2 % z odhadovaného 1,1 % v minulom roku. Podporený bude spotrebou domácností vďaka rastu reálnych miezd, ako aj investičnou aktivitou najmä cez Plán obnovy. V závere roka môže pomôcť aj očakávané oživenie v zahraničných ekonomikách, predpokladá analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.
„Predpokladáme, že inflácia v tomto roku výraznejšie spomalí, z dvojciferných úrovní by mohla poklesnúť až smerom k štyrom percentám," priblížil. Inflácia bude nižšia aj v dôsledku regulácie cien energií. V dôsledku toho sa podľa analytika odkladá do budúcnosti nevyhnutné dorovnanie trhovej úrovne týchto cien. Ceny komodít sa postupne upokojujú, do popredia sa naopak dostanú mzdovo-inflačné tlaky.
Trh práce ostane aj v roku 2024 napätý a miera nezamestnanosti nízka. „Zamestnávatelia budú naďalej bojovať so štrukturálnymi problémami (nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily) a nič nenasvedčuje zlepšeniu situácie, práve naopak," konštatoval Horňák, pričom upozornil na rast odchodov do dôchodku a nízky prílev zahraničnej pracovnej sily.
Napätá situácia spojená s nedostatkom pracovníkov spolu s dlhším obdobím zvýšenej inflácie bude podľa ekonóma motivovať zamestnancov k vyšším mzdovým požiadavkám. "Predpokladáme, že nominálne mzdy môžu v priemere narásť v tomto roku o 7,5 %. Toto percento by zabezpečilo aj svižný nárast reálnych miezd o viac než tri percentá, čiastočne vykrývajúci dlhšie obdobie poklesu kúpyschopnosti," priblížil.
Vládu čaká podľa Horňáka v ekonomickej oblasti tento rok viacero výziev. Bude musieť riešiť zhoršenú udržateľnosť verejných financií, a to aj pod hrozbou procedúry nadmerného deficitu a nižších ratingov. „Okrem pokračovania v Pláne obnovy bude musieť aj naštartovať čerpanie eurofondov z nového programového obdobia 2021 - 2027, kde sme už za polovicou, no čerpanie prakticky nezačalo. V centre záujmu ostane energetika - finišovanie 4. bloku Mochoviec a potreba zintenzívnenia zelenej transformácie na Slovensku," doplnil analytik.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Dopyt firiem po brigádnikoch rastie
19. 9. 2022
Kedysi sa jej cez leto hlásilo množstvo záujemcov o prácu. Tento rok musela majiteľka reštaurácie Omama Shop Café v Bratislave Veronika Murányiová hľadať ľudí sama. Pýtala sa známych, či nepoznajú niekoho, kto by si chcel privyrobiť v jej prevádzke. Napokon sa prihlásili len uchádzači bez praxe. „Zatiaľ to vykrývame tak, že všetci majitelia a prevádzkari pracujú nonstop,“ opisuje. Nie je ani zďaleka jedinou podnikateľkou v sektore, ktorá má problém zohnať pracovné sily.
Pred pandémiou cez letné mesiace výrazne rástol záujem študentov o brigády. Cez študijnú prestávku si chceli privyrobiť výpomocou v kuchyni, v sklade alebo s vykladaním tovaru. Inak to nebolo ani tento rok. Kým v júni zaznamenala Sociálna poisťovňa spolu 100-tisíc brigádnických dohôd, v júli ich bolo o 17-tisíc viac. To je však stále o 10-tisíc menej ako v júli v roku 2018.
V
Zmena životného minima
16. 9. 2022
Od 1. 7. 2022 sa zmenila výška životného minima. Je to dôležitý parameter v mzdovej učtárni, pretože od neho sú odvodené viaceré veličiny ako daňové úľavy, či nepostihnuteľné sumy, ktoré majú priamy dopad na výšku zrážok realizovaných zo mzdy zamestnanca na základe núteného výkonu rozhodnutia.
O navýšení sumy životného minima rozhodujú dva ukazovatele (koeficienty), pričom na úpravu životného minima sa použije ten ukazovateľ, ktorý má aktuálne nižšiu hodnotu. Sumy životného minima sa k 1. júlu bežného kalendárneho roka neupravia len vtedy, ak sa koeficient, ktorým by sa upravili sumy životného minima, rovná jednej alebo je nižší ako jedna. Ak by bol jeden zo sledovaných koeficientov, ktorým sa majú v príslušnom kalendárnom roku upraviť sumy životného minima, nižší ako jedna alebo rovný jednej, uplatňovali by sa tie sumy životného minima, ktoré boli ustanovené posledným Opatrením MPSVR.
Podľa údajov Štatistického úradu SR nadobudol za obdobie 1. štvrťroka 2022 v porovnaní s 1. štvrťrokom 2021:
• koeficient rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností hodnotu 1,117
• koeficient rastu čistých peňažných príjmov na osobu hodnotu 1,075.
Tieto koeficienty znamenajú, že ceny nízkopríjmových domácností vzrástli v apríli medziročne o 11,7 % a príjmy slovenských domácností na osobu v prvom štvrťroku boli vyššie ako pred rokom o 7,5 %. Nakoľko sa na úpravu životného minima použije ten koeficient, ktorý bol za sledované obdobie nižší, na úpravu životného minima sa použije koeficient rastu čistých peňažných príjmov na osobu. Suma životného minima platná od 1. 7. 2022 sa určí tak, že suma životného minima platná do 30. 6. 2022 sa vynásobí koeficientom rastu čistých peňažných príjmov na osobu, t.j. 218,06 € x 1,075 = 234,42 €.
Dňa 23. 6. 2022 bolo v Zbierke Zákonov vyhlásené Opatrenie MPSVR SR č. 227/2022 Z. z. o úprave súm životného minima, v zmysle ktorého sa k 1. júlu 2022 upravujú sumy životného minima nasledovne:
· 234,42 mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu,
· 163,53 € mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,
· 107,03 € mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa a o nezaopatrené dieťa.
K
Medziročný rast cien v Česku bol v auguste 17,5 percenta
12. 9. 2022
Medziročná inflácia v Českej republike bola v auguste 17,5 percenta. Vyplýva to z odhadov analytikov. Podľa ekonómov zdraželi najmä potraviny a energie, oproti júlu naopak zlacneli palivá. Český štatistický úrad zverejní údaje o inflácii za august v pondelok 12. septembra.
"Augustovú infláciu bude ovplyvňovať niekoľko protichodných efektov. Na ďalší rast inflácie bude pôsobiť pokračujúci rast cien energií pre domácnosti a zrejme aj ďalší rast cien potravín. V opačnom smere potom pôjde o pomerne silný desaťpercentný medzimesačný pokles cien pohonných hmôt," povedal analytik Českej bankovej asociácie Jakub Seidler.
Očakáva medziročnú infláciu 17,6 percenta, vplyv podľa neho bude mať tiež vyššia porovnávacia základňa z minulého roka, keď ceny začali už zrýchľovať.
Analytici Raiffeisenbank pri spotrebiteľských cenách očakávajú za august mierne zvýšenie medziročného tempa na 17,7 percenta. V medzimesačnom porovnaní malo však zdražovanie ubrať na razancii z 1,3 na 0,8 percenta, myslí si. Dôvodom relatívne mierneho pohybu inflácie smerom nahor je zlacnenie pohonných hmôt, uviedli. So znižujúcou sa kúpnou silou domácností navyše podľa analytikov banky ubúda priestor na navyšovanie cien.
Naopak, analytik UniCredit Bank Jiří Pour očakáva, že medziročná inflácia sa v auguste spomalila na 17,2 percenta a medzimesačne spotrebiteľské ceny pridali 0,4 percenta. Medzimesačný rast brzdil predovšetkým dvojciferný pokles cien pohonných hmôt v súvislosti so zlacnením ropy, uviedol.
"Hlavným ťahúňom spotrebiteľských cien zostávajú náklady na bývanie, najmä ceny energií. Rast cien potravín zrejme medzimesačne citeľne spomalil, ale medziročne ďalej zrýchlil. Vo zvyšku roka by sa mala medziročná inflácia udržať okolo 17 až 18 percent a počas budúceho roka postupne brzdiť k šiestim až siedmim percentám," odhadol Pour.
V
Obchodný deficit na Slovensku v júli klesol
9. 9. 2022
Júnové pasívne saldo zahraničného obchodu SR vzrástlo, na konci 1. polroka sa opäť šplhalo k dvom miliardám eur. Informoval o tom Štatistický rad Slovenskej republiky.
Najvýraznejšiu pasívnu bilanciu v zahraničnom obchode za prvý polrok 2022 mala Slovenská republika s Ruskou federáciou, Kórejskou republikou a s Čínou. Vývoz výrazne prevýšil dovoz v obchodovaní najmä s Nemeckom, Maďarskom a Českom.
Na základe spresnených údajov v júni 2022 celkový vývoz tovaru medziročne vzrástol o 14,2 percenta na 8,82 miliardy eur a celkový dovoz sa zvýšil o 19 percent na 8,94 miliardy eur. Saldo zahraničného obchodu Slovenskej republiky tak bolo v júni pasívne v objeme 122,6 milióna eur, v rovnakom období 2021 bolo, naopak, saldo aktívne v objeme 211,1 milióna eur.
Prvých šesť mesiacov roka vývoz prevyšoval dovoz iba v máji, čo sa odrazilo na negatívnom výsledku kumulovaného salda zahraničného obchodu, ktoré bolo za 1. polrok 2022 pasívne v hodnote 1,74 miliardy eur.
Najväčšie pasívne saldo za 1. polrok 2022 mala SR s Ruskou federáciou (4,18 miliardy eur), Kórejskou republikou (2,73 miliardy eur), Čínou (2,48 miliardy eur), Vietnamom (2,15 miliardy eur), Taiwanom (292 milióna eur), Malajziou (285,6 milióna eur) a Bangladéšom (205,9 milióna eur).
Najväčšie aktívne saldo za 1. polrok 2022 mala SR s Nemeckom (3,2 miliardy eur), Maďarskom (1,96 miliardy eur), Českom (1,69 miliardy eur), Rakúskom (1,48 miliardy eur), Poľskom (1,4 miliardy eur), Francúzskom (1,39 miliardy eur), Spojeným kráľovstvom (1,23 miliardy eur), Spojenými štátmi americkými (935,8 milióna eur), Talianskom (893,6 milióna eur), Rumunskom (489,4 milióna eur) a Španielskom (465,3 milióna eur).
V