Optimista sa nemôže nikdy príjemne prekvapiť.

Mýliť sa je ľudské, ale na vojne to spravidla stojí život.

Ak lekár určí diagnózu, to ešte neznamená, že ju vie aj liečiť.

Čím menej vie človek o probléme, tým ľahšie sa mu rieši.

Dobré sa rýchlo pominie, bieda akoby nemala konca.

Ľahšie je zmeniť výzor sto ľudí ako povahu jedného z nich.

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

Kedykoľvek máte o veci k dispozícii dve protichodné informácie, je treba použiť obe.

V dnešnom svete si každý môže demokraticky vybrať – alebo byť nespokojným boháčom, alebo byť spokojným bláznom.

Možnosť, že sa na základe príchodu novej informácie veci zmenia, je tým vyššia, čím menej táto informácia s vecou súvisí.