Rada pre rozpočtovú zodpovednosť očakáva budúci rok mierne lepší deficit ako vláda
19. 11. 2024
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Deficit verejných financií SR by mal v budúcom roku dosiahnuť 4,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Odhaduje to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) po zhodnotení vládou predloženého návrhu rozpočtu, ktorý ešte musí schváliť parlament. Kabinet v ňom očakáva schodok na úrovni 4,7 % HDP. Dosiahnutie deficitu je však podľa RRZ realistické iba vtedy, ak vláda nebude čerpať rezervu na nové výdavky.
„Avšak pre roky 2026 a 2027 už tradične chýbajú v návrhu rozpočtu opatrenia na splnenie tých cieľov, ktoré si vláda stanovila. To znamená potrebu dodatočnej konsolidácie v budúcich rokoch až niekde na úrovni 1,9 % HDP alebo takmer 3 miliardy eur,“ vyčíslil na štvrtkovej tlačovej konferencii predseda RRZ Ján Tóth. Vďaka tomu, že konsolidačný balíček súvisiaci s rozpočtom na budúci rok obsahuje zväčša trvalé opatrenia, návrh rozpočtu podľa rady zlepšuje dlhodobú udržateľnosť slovenských verejných financií o 1,4 % HDP. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti sa tak zníži z pásma vysokého rizika na hornú hranicu zóny stredného rizika.
Tóth zároveň upozornil, že bez dodatočnej konsolidácie vláda nedodrží nominálny limit výdavkov, ktorý rozpočet obsahuje. „Odchýlky pre tento a budúci rok nie sú až také veľké, v tomto roku je to niečo cez 300 miliónov eur, v budúcom roku okolo 114 miliónov eur. Následne táto odchýlka vzrastie až k vyše dvom miliardám eur v rokoch 2026 a 2027, pretože tam chýbajú vyšpecifikované opatrenia,“ priblížil.
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Prvé sa týka rezervy, ktorá vznikla prijatím konsolidačných opatrení a nepoužila sa na zníženie deficitu. Vláda by podľa RRZ nemala touto rezervou financovať nové výdavky, ale len kompenzovať existujúce riziká, ktoré rada vidí v daniach a zdravotníctve. „Zároveň si myslíme, že dodatočná konsolidácia by sa nemala odkladať na volebný rok 2027, ale čo najviac ju sústrediť do roku 2026. Vzhľadom na politický cyklus, ale aj na možnosť čerpať prostriedky z plánu obnovy, ktoré sú zatiaľ dostupné len do roku 2026 a ktoré by mohli tlmiť krátkodobý negatívny dopad konsolidácie,“ vysvetlil Tóth.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Poslanci schválili štátny rozpočet na rok 2018, deficit má klesať
15. 12. 2017
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky schválil zákon roka, teda návrh štátneho rozpočtu na rok 2018. Za návrh bolo 82 poslancov, proti prijatiu ich hlasovalo 59.Deficit by mal klesať. Podobne ako po minulé roky, by Slovensko malo v budúcom roku hospodáriť s deficitom, a to konkrétne 0,83 percenta hrubého domáceho produktu (HDP).
o znamená, že naše výdavky budú vyššie ako príjmy. V roku 2019 má deficit opäť klesať, a to na 0,1 percenta. A o rok neskôr je už na pláne takzvané vyrovnané hospodárenie, kedy sa naše príjmy rovnajú už výdavkom. Klesať by mal postupom rokov aj dlh verejnej správy. V budúcom roku by mal dosiahnuť 49,9 percenta HDP a v roku 2020 už rozpočet počíta so znížením až na 45,5 percenta. Návrh rozpočtu musí ešte podpísať prezident. Samotný štátny rozpočet predpokladá na budúci rok celkové príjmy v objeme 13,983 miliárd eur pri celkových výdavkoch v sume 15,956 miliárd eur. Deficit štátneho rozpočtu v roku 2018 by tak mal v reálnych číslach dosiahnuť 1,973 miliardy eur.Opozícia neuspela. Poslanci tiež odsúhlasili pozmeňujúci návrh, ktorý vzišiel z rokovania gestorského finančného výboru, podľa ktorého bude vláda v budúcom roku oprávnená prijať rámcový úver od Európskej investičnej banky na financovanie rozpočtových výdavkov v objeme tristo miliónov eur. Podľa očakávania neprešiel žiaden zo šiestich opozičných pozmeňujúcich návrhov. Poslanec Eduard Heger z OĽaNO chcel vo svojom pozmeňovacom návrhu presadiť zúženie okruhu financií, na ktoré sa vzťahuje zákonné pravidlo, podľa ktorého sa môže rozpočet počas roka upraviť tak, že výdavky môžu stúpnuť maximálne o jedno percento.. Poslankyňa za SaS Anna Zemanová zase chcela vypustiť zo zákona o štátnom rozpočte povinnosť odvádzať štátu osobitný odvod pre podniky Vodohospodárska výstavba a Lesy SR..Ďalší pozmeňujúci návrh predniesla poslankyňa Zuzana Zimenová, ktorá chcela z rezervy na prostriedky a odvody Európskej únii presunúť 50 miliónov eur na rezervu na reformu vzdelávania. So svojimi návrhmi neuspel ani poslanec za OĽaNO Miroslav Sopko. Navrhoval navýšiť rozpočet dotačného systému Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí o 310-tisíc eur, zvýšiť sumu v kapitole rezortu školstva na podporu detí a mládeže o pol milióna eur a takisto na program zameraný na školský a univerzitný šport o pol milióna eur.Platy aj HDP majú rásť. Návrh rozpočtu verejnej správy na nasledujúce tri roky je pritom postavený na solídnych ekonomických základoch. Podľa septembrovej makroekonomickej prognózy by mala naša ekonomika v budúcom roku rásť 4,2 percenta, k čomu by mali napomôcť najmä nové projekty v automobilovom priemysle, ako je napríklad príchod automobilky Jaguar Land Rover. Rásť by mala aj zamestnanosť, a to o 1,4 percenta a miera nezamestnanosti by mala zase poklesnúť na 7,3 percenta. Dariť by sa malo viac aj ľuďom. Nominálna mzda by mala v roku 2018 stúpnuť o 4,6 percenta. Po odrátaní inflácie, teda rastu cien, by ľudia v peňaženkách tak mohli uvidieť o 2,9 percenta vyššie platy. Parlament schválil novelu zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorú predložili koaliční poslanci Štefan Zelník (SNS) a Tibor Bastrnák (Most-Híd). "Zámerom tohto zákona bolo pomôcť neziskovým organizáciám, ktoré majú v predmete činnosti zdravotnú starostlivosť. Vieme dobre, že keď sa neziskové organizácie zakladali, štát do toho vkladal majetok, a to hnuteľný a nehnuteľný. Tento majetok je podľa súčasnej legislatívy prioritným majetkom a nie je možné s ním nakladať," povedal v pléne predkladateľ Zelník. Telo šedého boxu. Poslanci sa ani podruhýkrát nezhodli na dvoch nominantoch na post člena Regulačnej rady, ktorá pôsobí na Úrade pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) ako kontrolný a odvolací orgán.
Národná banka sprísňuje podmienky hypoték, na úvery bude treba zarábať viac
15. 12. 2017
Zadlženosť obyvateľstva prudko rastie. BRATISLAVA. Získať hypotekárny úver na bývanie je čoraz zložitejšie. Národná banka Slovenska (NBS) totiž pravidelne sprísňuje podmienky. Reguluje tak nielen trh, ale snaží sa tiež zabrániť prasknutiu úverovej bubliny. Na rovnakú výšku úveru ako v roku 2017 bude treba od januára zarábať viac.
Zadlženosť obyvateľstva prudko rastie, a tak sa Slováci musia od nového roka pripraviť na viacero zmien. Istým spôsobom za to môžu aj nízke úrokové sadzby. V oblasti hypotekárnych úverov bude musieť žiadateľ disponovať väčším objemom vlastných finančných prostriedkov. Klientovi bude musieť po sčítaní splátok úverov (aj v rámci žiadaného), životného minima za všetky zainteresované osoby a vyživované deti ešte ostať rezerva vo výške 20 percent. Naďalej sa bude zohľadňovať tiež dvojpercentný potenciálny rast úrokových sadzieb.Mladých podporia daňovým bonusom "Veľkú zmenu podstúpia aj úvery pre mladých. Kým po starom mali mladí po splnení podmienok na úvere bonifikáciu z úrokovej sadzby vo výške 3 percent počas prvých piatich rokov, čo im v priemere ušetrilo až do 5000 eur, po novom bude úspora do maximálnej sumy 2000 eur," tvrdí Matej Berenčík zo spoločnosti DELUVIS. Podľa neho mladí žiadatelia budú musieť čeliť aj vyššej byrokracii. Podpora pre mladých bude mať formu daňového bonusu. Výška bonusu bude maximálne 50 % zo zaplatených úrokov s horným limitom 400 eur za jedno zdaňovacie obdobie. V praxi si tak budú môcť mladí žiadatelia uplatniť daňový bonus až v roku 2019. Viac ľudí nespláca Spomínané nízke úrokové sadzby spôsobili zvýšený záujem o úvery, nielen o hypotekárne. V druhom rade stúplo percento tých nesplácaných. Vyššie percento nesplácaných úverov je v priamom kontraste so súčasnou pozitívnou ekonomickou situáciou ako najnižšia nezamestnanosť, nízke úrokové sadzby či konkurenčný boj finančných domov. Dôsledkom je sprísnenie podmienok, ktoré boli podľa NBS doteraz neprimerane voľné. "Zmeny sa preto dotknú aj spotrebných úverov. Tie budú rovnako menej dostupné ako hypotekárne úvery. V tomto prípade sa tiež bude prihliadať na dvadsaťpercentnú rezervu," vysvetľuje Berenčík.
Ceny elektriny rastú. Firmy ale môžu ušetriť
14. 12. 2017
Ceny energií stúpajú. O vplyve na výšku účtu a možnostiach úspor hovorí Marian Ponechal, vedúci propozícií a analýz ZSE Energia. Aký vývoj cien elektriny predpokladáte v nasledujúcom období?
Do polovice roku 2016 sme boli svedkami viac ako 5 ročného trendu poklesu cien energií na svetových burzách. Druhá polovica roku 2016 i vývoj v roku 2017 však ukázal, že tento trend je minulosťou. Ceny zaznamenávajú postupný nárast. Cena silovej elektriny na burze medzi rokmi 2016 a 2017 stúpla o 18 %. Predpokladáme, že tento vývoj bude s ohľadom na geopolitickú a ekonomickú situáciu pokračovať najmä v dôsledku vysokých cien uhlia. Rovnaká situácia je aj pri zemnom plyne, ktorý je momentálne mimo centra záujmu. Ide o globálne trendy, ktoré nemožno ovplyvniť, ale treba sa zamerať na to, ako optimalizovať spotrebu. To znamená, že môžeme očakávať nárast cien aj na faktúrach za elektrinu? Cena samotnej elektriny ale nie je jediným vstupom, ktorý ovplyvňuje konečnú sumu na faktúre za elektrinu, dokonca nemusí byť ani najdôležitejším, keďže samotná cena elektriny tvorí len tridsať až štyridsať percent z celkovej ceny, ktorú platíme. Správnym nastavením možno usporiť na fixných poplatkoch. Pokiaľ sa rozprávame o vyššom objeme ročného odberu, napríklad o segmente podnikateľov a organizácií, väčšina z nich má dnes už nainštalované inteligentné merače, smartmetre, ktoré umožňujú priebežne sledovať spotrebu a tiež optimalizovať náklady. Na základe týchto údajov sa dá, napríklad, správne nastaviť maximálna rezervovaná kapacita, či nainštalovať systém na kompenzáciu účinníka, ktorý eliminuje prirážky za jeho nedodržanie v predpísanej tolerancii. Podnikatelia teda môžu na základe dát z priebehového merania a následných opatrení ušetriť často významné percento nákladov na energie. Ako by teda mal zákazník postupovať? Je zrejmé, že väčšina predovšetkým menších firiem sa v tejto téme detailne neorientuje, keďže ide o zložitú problematiku. Je preto dôležité, aby mali kompetentného partnera s dostatočnými odbornými znalosťami, ktorý dokáže poradiť opatrenia, prinášajúce reálne zníženie celkovej fakturovanej sumy. Napríklad v rámci energetického auditu možno zákazníkom vyhodnotiť spotrebu nielen elektriny, ale aj plynu, tepla, vody a navrhnúť komplexné energetické opatrenia spolu s prepočtom ich ekonomickej návratnosti a prioritizáciou investícií.
Sociálna poisťovňa má hospodáriť bez pomoci štátu už o dva roky
14. 12. 2017
Celkové príjmy Sociálnej poisťovne by mali v budúcom roku dosiahnuť 8,51 miliárd eur. Sociálna poisťovňa (SP) by mala budúci rok na zabezpečenie svojej platobnej schopnosti dostať zo štátneho rozpočtu 255,4 miliónov eur.Vyplýva to z návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2018 s rozpočtovým výhľadom do roku 2020, ktorý v stredu schválila Národná rada.
Do druhého dôchodkového piliera by pritom mala budúci rok poisťovňa odviesť 618,4 miliónov eur. V roku 2019 by mal štát pomôcť poisťovni sumou 117,7 miliónov eur, pričom na účty sporiteľov v druhom pilieri by malo smerovať 688,1 miliónov eur. V roku 2020 by už štát nemal poskytnúť poisťovni žiadnu finančnú pomoc, hoci do sporivého piliera by malo odísť 765 miliónov eur.
Príjmy a výdavky poisťovneCelkové príjmy SP by mali v budúcom roku dosiahnuť 8,51 miliárd eur, z toho 515 miliónov eur by mal tvoriť tohtoročný prebytok poisťovne.Príjmy poisťovne z bežného poistného od ekonomicky aktívnych osôb by mali budúci rok predstavovať takmer 7,22 miliardy eur, príjmy z dlžného poistného 209,5 miliónov eur a príjmy z poistného od štátu 276,1 miliónov eur.Celkové výdavky poisťovne na rok 2018 by mali tvoriť 7,99 miliárd eur. Na dôchodkové dávky by mala poisťovňa vynaložiť 7,05 miliárd eur a na nemocenské dávky by malo ísť 604,2 miliónov eur.Výdavky na dávky v nezamestnanosti by mali dosiahnuť 162,9 miliónov eur a pri úrazových dávkach ráta rozpočet poisťovne s výdavkami v sume 50,6 miliónov eur.