Rada pre rozpočtovú zodpovednosť očakáva budúci rok mierne lepší deficit ako vláda
19. 11. 2024
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Deficit verejných financií SR by mal v budúcom roku dosiahnuť 4,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Odhaduje to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) po zhodnotení vládou predloženého návrhu rozpočtu, ktorý ešte musí schváliť parlament. Kabinet v ňom očakáva schodok na úrovni 4,7 % HDP. Dosiahnutie deficitu je však podľa RRZ realistické iba vtedy, ak vláda nebude čerpať rezervu na nové výdavky.
„Avšak pre roky 2026 a 2027 už tradične chýbajú v návrhu rozpočtu opatrenia na splnenie tých cieľov, ktoré si vláda stanovila. To znamená potrebu dodatočnej konsolidácie v budúcich rokoch až niekde na úrovni 1,9 % HDP alebo takmer 3 miliardy eur,“ vyčíslil na štvrtkovej tlačovej konferencii predseda RRZ Ján Tóth. Vďaka tomu, že konsolidačný balíček súvisiaci s rozpočtom na budúci rok obsahuje zväčša trvalé opatrenia, návrh rozpočtu podľa rady zlepšuje dlhodobú udržateľnosť slovenských verejných financií o 1,4 % HDP. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti sa tak zníži z pásma vysokého rizika na hornú hranicu zóny stredného rizika.
Tóth zároveň upozornil, že bez dodatočnej konsolidácie vláda nedodrží nominálny limit výdavkov, ktorý rozpočet obsahuje. „Odchýlky pre tento a budúci rok nie sú až také veľké, v tomto roku je to niečo cez 300 miliónov eur, v budúcom roku okolo 114 miliónov eur. Následne táto odchýlka vzrastie až k vyše dvom miliardám eur v rokoch 2026 a 2027, pretože tam chýbajú vyšpecifikované opatrenia,“ priblížil.
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Prvé sa týka rezervy, ktorá vznikla prijatím konsolidačných opatrení a nepoužila sa na zníženie deficitu. Vláda by podľa RRZ nemala touto rezervou financovať nové výdavky, ale len kompenzovať existujúce riziká, ktoré rada vidí v daniach a zdravotníctve. „Zároveň si myslíme, že dodatočná konsolidácia by sa nemala odkladať na volebný rok 2027, ale čo najviac ju sústrediť do roku 2026. Vzhľadom na politický cyklus, ale aj na možnosť čerpať prostriedky z plánu obnovy, ktoré sú zatiaľ dostupné len do roku 2026 a ktoré by mohli tlmiť krátkodobý negatívny dopad konsolidácie,“ vysvetlil Tóth.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Nový spôsob elektronickej komunikácie podnikateľov
21. 11. 2017
Povinnosť doručovať podania elektronicky sa po novom rozširuje pre fyzické osoby aj pre právnické osoby zapísané v obchodnom registri, t.j. osoby, ktoré majú právnu subjektivitu.
Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony platného od 1. 1. 2018 sa zavádza pre podnikateľov povinnosť elektronického doručovania.
Organizačná zložka zahraničnej osoby zapísaná v obchodnom registri takúto právnu subjektivitu v SR nemá. Podľa súčasnej právnej úpravy takáto organizačná zložka zahraničnej osoby nemá povinnosť doručovať podania elektronicky a nebude mať ani po 1. 1. 2018 po účinnosti novely daňového poriadku.
Napr. pre občianske združenia a neziskové organizácie bude aj po termíne 1. 1. 2018 elektronická komunikácia dobrovoľná, nakoľko nie sú zapísané v obchodnom registri. Rovnako ani pozemkové spoločenstvá s právnou subjektivitou nebudú povinné po 1. 1. 2018 komunikovať s FS elektronicky, nakoľko nie sú zapísané v obchodnom registri.
V prípade, že napr. právnická osoba zapísaná v obchodnom registri podá po 1. 1. 2018 daňové priznanie z dani motorových vozidiel (štruktúrované tlačivo) v papierovej forme správca dane na takéto podanie nebude prihliadať a uloží daňovému subjektu pokutu za nepodanie daňového priznania v lehote podľa § 155 daňového poriadku.
Máme najmenšiu nezamestnanosť od vzniku Slovenska
20. 11. 2017
Slovensko má najnižšiu nezamestnanosť od vzniku krajiny v roku 1993. Vyhlásil to dnes premiér Robert Fico. Ako informoval, miera evidovanej nezamestnanosti klesla za október na 6,14 percenta a celková miera nezamestnanosti je 7,35 percenta.
"Zdá sa, že prekročíme hranicu, ktorá je absolútne magická, teda 6 percent," povedal premiér Fico. Dodal, že dnes už na Slovensku nie je okres, kde by bola nezamestnanosť nad 20 percent. Premiér sa vyjadril aj opatreniam zo sociálneho balíčka, ktoré predstavil v piatok. Ide o príplatky za prácu cez víkend, sviatky a v noci. "Ja chápem, že keď človek podá prst, tak mu zväčša odtrhnú celú ruku," povedal premiér na kritiku zvyšovania príplatkov za prácu v noci.
Slovenská ekonomika mierne pribrzdila
15. 11. 2017
Spomedzi krajín V4 rástlo Slovensko v treťom kvartáli najpomalšie. Podľa Štatistického úradu sa rast oproti druhému štvrťroku spomalil z 3,7 na stále solídnych 3,3 percenta. Rovnaké číslo nám na koniec roka odhaduje vo svojej jesennej prognóze aj Európska komisia.
Analytici odhadujú, že motorom rastu je domáci dopyt, najmä spotreba domácností. „Pomáha tomu priaznivý vývoj na trhu práce, teda pokles miery nezamestnanosti, rast zamestnanosti a reálnych miezd, ktorý prispieva k zvyšovaniu disponibilného príjmu domácností,“ vysvetlila analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová. Ako dodala, veľmi dobre sa darí aj Nemecku, ktoré ako náš hlavný obchodný partner rastie najrýchlejšie od začiatku roku 2014.
Investície Slovákov výrazne rastú
13. 11. 2017
O Slovákoch sa hovorí, že sú konzervatívni investori. Ako ukazuje analýza Slovenskej asociácie správcovských spoločností, od roku 2010 do roku 2017 u nás stúpol podiel investorov do zmiešaných a akciových fondov. A to z 20 na 60 percent. Na konferencii Kolektívne investovanie na Slovensku 2017 odznela aj informácia, že sme dokonca prekonali priemer v krajinách Európy.
V krajinách EFAMA podľa štatistiky investovalo do akciových a zmiešaných fondov 55 percent osôb. Údaje sú za obdobie do konca septembra 2017. Na porovnanie, v roku 2010 bola výška investície do týchto produktov na európskej úrovni takmer rovnaká, kým u nás výrazne stúpla. „Celkový majetok pod správou Slovenskej asociácie správcovských spoločností je takmer 8,5 miliardy eur,“ ozrejmil Ivan Znášik, výkonný riaditeľ Slovenskej asociácie správcovských spoločností. Oproti minulému roku zaznamenala spoločnosť nárast vo výške 9,5 percenta. Najväčší objem majetku sa pritom nachádza v zmiešaných fondoch a tvorí až 40,5 percenta. Naopak, odlev finančných prostriedkov zaznamenali tento rok dlhopisové fondy. Aktuálne tvoria objem vo výške 21,7 percenta. Posledným z rozšírených typov sú realitné fondy, do ktorých Slováci investujú čím ďalej, tým viac. Aktuálne ide o necelých 15 percent.