Rada pre rozpočtovú zodpovednosť očakáva budúci rok mierne lepší deficit ako vláda
19. 11. 2024
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Deficit verejných financií SR by mal v budúcom roku dosiahnuť 4,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Odhaduje to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) po zhodnotení vládou predloženého návrhu rozpočtu, ktorý ešte musí schváliť parlament. Kabinet v ňom očakáva schodok na úrovni 4,7 % HDP. Dosiahnutie deficitu je však podľa RRZ realistické iba vtedy, ak vláda nebude čerpať rezervu na nové výdavky.
„Avšak pre roky 2026 a 2027 už tradične chýbajú v návrhu rozpočtu opatrenia na splnenie tých cieľov, ktoré si vláda stanovila. To znamená potrebu dodatočnej konsolidácie v budúcich rokoch až niekde na úrovni 1,9 % HDP alebo takmer 3 miliardy eur,“ vyčíslil na štvrtkovej tlačovej konferencii predseda RRZ Ján Tóth. Vďaka tomu, že konsolidačný balíček súvisiaci s rozpočtom na budúci rok obsahuje zväčša trvalé opatrenia, návrh rozpočtu podľa rady zlepšuje dlhodobú udržateľnosť slovenských verejných financií o 1,4 % HDP. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti sa tak zníži z pásma vysokého rizika na hornú hranicu zóny stredného rizika.
Tóth zároveň upozornil, že bez dodatočnej konsolidácie vláda nedodrží nominálny limit výdavkov, ktorý rozpočet obsahuje. „Odchýlky pre tento a budúci rok nie sú až také veľké, v tomto roku je to niečo cez 300 miliónov eur, v budúcom roku okolo 114 miliónov eur. Následne táto odchýlka vzrastie až k vyše dvom miliardám eur v rokoch 2026 a 2027, pretože tam chýbajú vyšpecifikované opatrenia,“ priblížil.
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Prvé sa týka rezervy, ktorá vznikla prijatím konsolidačných opatrení a nepoužila sa na zníženie deficitu. Vláda by podľa RRZ nemala touto rezervou financovať nové výdavky, ale len kompenzovať existujúce riziká, ktoré rada vidí v daniach a zdravotníctve. „Zároveň si myslíme, že dodatočná konsolidácia by sa nemala odkladať na volebný rok 2027, ale čo najviac ju sústrediť do roku 2026. Vzhľadom na politický cyklus, ale aj na možnosť čerpať prostriedky z plánu obnovy, ktoré sú zatiaľ dostupné len do roku 2026 a ktoré by mohli tlmiť krátkodobý negatívny dopad konsolidácie,“ vysvetlil Tóth.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Agrorezort podporí začínajúcich a malých farmárov piatimi miliónmi eur.
5. 1. 2018
Farmári môžu žiadosti podať do 13. apríla na Pôdohospodársku platobnú agentúru. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR vyhlásilo výzvu na podporu malých farmárov. Chce tak pomôcť malým poľnohospodárom pri štarte podnikateľskej činnosti a rozvoji rastlinnej aj živočíšnej výroby v krajine. Informovala o tom Zuzana Peiger Ačjaková z MPRV.
Žiadosti je možné podať do 13. apríla na Pôdohospodársku platobnú agentúru (PPA). "Chceme pomôcť začínajúcim a malým poľnohospodárom, či už pri začatí podnikania alebo pri rozvoji už existujúcich malých podnikov. Ukazuje sa, že práve malí poľnohospodári sú tí, ktorí sa intenzívne venujú diverzifikácii plodín, pestujú tradičné plodiny a prinášajú tak do krajiny potrebnú rôznorodosť. Práve tým nachádzajú úspech aj u slovenských spotrebiteľov, ktorí majú o lokálne, čerstvé a slovenské potraviny stúpajúci záujem," uviedla vicepremiérka a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná (nominantka SNS). "Okrem toho práve malé podniky dokážu v regiónoch zabezpečiť množstvo pracovných miest. Celkovo ich preto podporíme, či už v rastlinnej alebo živočíšnej výrobe takmer piatimi miliónmi eur," dodala Matečná. MPRV SR bude zároveň spolupracovať s malými farmármi aj v úspešnom projekte ministerstva "Chcem dodávať", ktorý umiestnil za zvýhodnených podmienok stovky produktov viac ako 100 slovenských výrobcov na pulty reťazcov. "Nenávratný finančný príspevok (NFP) vyplatí Pôdohospodárska platobná agentúra vo výške 15.000 eur na jeden malý poľnohospodársky podnik vo forme dvoch splátok po dobu maximálne päť rokov. Pri podpise zmluvy o poskytnutí NFP vyplatí 50 percent a 50 percent po správnej realizácii podnikateľského plánu," vysvetlil generálny riaditeľ PPA Juraj Kožuch. Oprávneným žiadateľom na zapojenie sa do výzvy je malý poľnohospodársky podnik (fyzická alebo právnická osoba) podnikajúca v poľnohospodárskej prvovýrobe. Kritériá pre výber projektov, všeobecné podmienky pre poskytnutie príspevku, ako aj forma a spôsob preukázania plnenia kritérií a podmienok, sú podrobne uvedené vo výzve, zverejnenej na webovom sídle PPA www.apa.sk
Slovensko sa stalo investičným magnetom
3. 1. 2018
Väčšina Slovákov si pri spomienke na Nežnú revolúciu spomenie na štrnganie kľúčov na námestiach. Väčšina biznismenov si zasa spomenie na pád železnej opony a vydláždenú cestu na dosiaľ zatvorené trhy, ktoré po výrobkoch zo Západu doslova prahnú. Jedným z nich sme boli aj my.
Nestali sme sa však len odbytiskom prebytkového tovaru, ale aj lákadlom pre investorov. Zatiaľ čo väčšina strategických podnikov prechádzala v nasledujúcich rokoch privatizáciami, po slovenskom trhu sa obzerali aj veľkí zahraniční hráči. Imponovala im totiž lacná pracovná sila, ktorá bola navyše kvalitná a bol jej dostatok, ako aj výhodná poloha a dobrá infraštruktúra. Silnou motiváciou v neposlednom rade bol aj zhovievavý prístup vlády, ktorá príchod hráčov neváhala motivovať dotáciami či stimulmi, vďaka ktorým boli často kritizovaní celou spoločnosťou. Na druhej strane, to, koľko daní hráči vytvorili pracovných miest, ako aj fakt, koľko odviedli na daniach do štátnej kasy späť, spomínajú kritici dodnes len zriedka. Prvým z veľkých investorov sa stal už v roku 1991 nemecký koncern Volkswagen. Ten sa rozhodol neďaleko Bratislavy pre výstavbu výrobnej haly, v ktorej sa vtedajších 112 zamestnancov postaralo o výrobu prvého vozidla Volkswagen Passat. Vtedy zrejme ešte nik netušil, že už o dve dekády neskôr z neho bude najväčší zamestnávateľ na Slovensku a prevádzka, ktorej hovoria vlajková loď či motor našej ekonomiky.
Nový rok prinesie na trh známe značky
2. 1. 2018
Slovenská ekonomika rastie a spolu s ňou sa darí i maloobchodnému predaju. V roku 2017 sme vďaka tomu boli svedkami, že na trhu pribudlo množstvo svetových značiek ako Domino´s pizza či parfumérie Douglas.
Novinky možno očakávať aj v roku 2018. Hoci konkrétne plány zatiaľ zástupcovia značiek taja, už teraz sa hovorí o takých zvučných obchodoch ako Primark, sieť kaviarní Costa Coffee či športové oblečenie Jack Wolfskin.
„Na to, aby niektorá zo značiek na trh vstúpila, najskôr potrebuje mať vytvorené vhodné podmienky. Predpokladám, že nastane súperenie najmä v oblasti kozmetiky,“ hovorí maloobchodný analytik Ľubomír Drahovský.
V elektronike podľa neho pravdepodobne nepríde k novinke, pretože slovenský trh ovládajú Nay, Okay a Datart a z malých predajní tu pôsobia iba špecialisti ako gigant Apple. Trh je obsadený, aj čo sa týka obuvi, keďže na Slovensku pôsobia Deichmann, CCC a niekoľko menších predajcov, takže je malý predpoklad, že by sa sem ešte niekto nový zmestil.
Podpora menších firiem zaostáva
29. 12. 2017
Malé a stredné podniky tvoria na Slovensku 90 percent všetkých firiem a zamestnávajú dve tretiny ľudí. Napriek tomu sa oproti veľkým zahraničným spoločnostiam sa cítia znevýhodnené. Štátna podpora sa totiž zameriava viac na ne a príliš veľká byrokracia menším firmám sťažuje získanie eurofondov. Podľa ministerstva hospodárstva sa však situácia postupne zlepšuje.
Koncom roka 2016 bolo na Slovensku viac ako 100-tisíc malých a 2,5 tisíca stredných podnikov. Najviac z nich pôsobilo v obchode, stavebníctve a priemysle a ich exporty v rámci Európskej únie tvorili 30 percent všetkých vývozov zo Slovenska. Ministerstvo hospodárstva by však chcelo, aby toto číslo bolo ešte väčšie, a preto časť peňazí pre tieto podniky orientuje práve na túto oblasť aj prostredníctvom projektu Podpora internacionalizácie, na ktorý sa má celkovo vynaložiť 35 miliónov eur. Zatiaľ sa aktivita sústreďuje na podporu zúčastňovania sa na rôznych veľtrhoch, výstavách a podnikateľských misiách prostredníctvom národných stánkov.