Pracovné podmienky a podmienky zamestnávania
23. 1. 2023
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi písomnú informáciu o jeho pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania osobitne len v prípade, ak pracovná zmluva neobsahuje údaje stanovené Zákonníkom práce.
Pre poskytnutie osobitnej písomnej informácie sú určené nasledovné lehoty:
– do siedmich dní od vzniku pracovného pomeru, ak ide o údaje, medzi ktoré patrí spôsob určovanie miesta výkonu práce alebo určenie hlavného miesta výkonu práce, ak sú v pracovnej zmluve dohodnuté viaceré miesta výkonu práce, ustanovenie týždenného pracovného času, údaj o spôsobe a pravidlách rozvrhnutia pracovného času vrátane predpokladaných pracovných dní a vyrovnávacieho obdobia podľa § 86, § 87 a 87a, rozsah a čas poskytnutia prestávky v práci, nepretržitého denného odpočinku a nepretržitého odpočinku v týždni, pravidlá práce nadčas vrátane mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas a splatnosť mzdy a výplata mzdy vrátane výplatných termínov,
– do štyroch týždňov od vzniku pracovného pomeru, ak ide o údaje, medzi ktoré patrí výmera dovolenky alebo spôsob jej určenia, pravidlá skončenia pracovného pomeru, dĺžka výpovednej doby alebo spôsob jej určenia, ak v čase poskytnutia informácie nie je známa, lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, právo na odbornú prípravu poskytovanú zamestnávateľom, ak sa poskytuje, a jej rozsah.
Ak predpokladaná dĺžka trvania pracovného pomeru je kratšia ako 7 dní alebo štyri týždne, zamestnávateľ musí poskytnúť zamestnancovi všetky vyššie uvedené informácie najneskôr do skončenia pracovného pomeru.
Zamestnávateľ môže údaje poskytnúť vo forme odkazu
– na príslušné ustanovenie Zákonníka práce,
– na príslušné ustanovenie osobitného predpisu, alebo
– na príslušné ustanovenie kolektívnej zmluvy. Ak sa pracovné podmienky a podmienky zamestnávania spravujú kolektívnou zmluvou, súčasťou písomnej informácie je aj označenie príslušnej kolektívnej zmluvy a jej zmluvných strán.
Ak je miesto výkonu práce mimo územia Slovenskej republiky, zamestnávateľ v pracovnej zmluve dohodne podľa nového ustanovenia § 44a so zamestnancom aj
a) miesto výkonu práce v štáte alebo v štátoch mimo územia Slovenskej republiky,
b) dobu výkonu práce v štáte alebo v štátoch mimo územia Slovenskej republiky.
K
Penzisti by mohli uvoľniť miesta mladším
23. 4. 2013
Zamestnávatelia chcú, aby bolo dovŕšenie penzijného veku zákonným dôvodom na prepustenie z práce.
Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení žiada vládu aby cez novelu ZP umožnila dať zamestnancovi výpoveď z dôvodu splnenia nároku na poberanie starobného dôchodku.
Mohli by tak uvoľniť pracovné miesta pre mladšiu generáciu.
Cena pohonných látok sa opäť zníži
19. 4. 2013
Ceny benzínov a nafty od piatku zlacnejú v priemere o dva centy za liter.
Priemerná cena jedného litra benzínu 95 Natural dosiahne po zlacnení úroveň 1,480 eura. Priemerná cena nafty klesne na 1,375 eura za liter. V porovnaní so začiatkom roka budú benzíny lacnejšie v priemere o 2,5 centu za liter, cena nafty klesne o 6,5 eura za liter.
Naposledy stál liter najpredávanejšieho benzínu 1,48 eura v priemere v januári 2012. Od tohto obdobia bol iba drahší.
Balíček na rok 2014 bude mať štvrtinovú silu
19. 4. 2013
Vláda pripravuje na budúci rok ďalší úsporný balíček.
Ten by mal priemerný Slovák pocítiť štvornásobne menej, ako je to tento rok.
Na budúci rok ide vláda uskutočniť dodatočné opatrenia v celkovej sume 566,1 milióna eur, kým na dosiahnutie tohtoročného 2,9-percentného deficitu musí získať až 2,3 miliardy eur. Je to štyrikrát menej ako teraz.
Vláda chce v budúcom roku získať na optimalizácii úradov, krátení výdavkov a daňových únikov, ale zvažuje tiež prehodnocovať vyplácanie sociálnych dávok, zefektívniť zdravotníctvo či zaviesť dane z luxusných nehnuteľností.
O výške dane z bytov a domov bude rozhodovať trhová cena
18. 4. 2013
Nový systém zdaňovania nehnuteľností na Slovensku, ktorý by mal vychádzať z trhovej hodnoty nehnuteľnosti, bude zavedený najneskôr od roku 2015.
Dane z nehnuteľností na Slovensku v porovnaní s ostatnými krajinami OECD alebo EÚ predstavujú takmer bezvýznamnú časť daňových príjmov územných samospráv. Z pohľadu daňovej spravodlivosti je optimálnym riešením nastaviť systém tak, aby bol základ dane naviazaný na trhovú hodnotu nehnuteľnosti. Takto nastavený systém by zabezpečil, že daňová základňa by sa menila spolu s trhovou cenou nehnuteľnosti a efektívne zdanenie pri nezmenenej sadzbe by bolo konštantné.