Povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
2. 4. 2024
Cieľom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2118 z 24. novembra 2021, ktorou sa mení smernica 2009/103/ES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia takejto zodpovednosti.
Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel je osobitne dôležité pre všetkých občanov Európy, či už sú poistníkmi, poistenými alebo poškodenými v dôsledku dopravnej nehody. Je takisto dôležité pre samotné poisťovne, keďže tvorí výrazný segment na trhu s neživotným poistením v Európskej únii. Uvedené poistenie má významný vplyv aj na voľný pohyb osôb, tovaru a vozidiel, a teda aj na vnútorný trh. Preto je kľúčovým cieľom činnosti Európskej únie v oblasti finančných služieb posilnenie a konsolidácia vnútorného trhu poistenia motorových vozidiel. Európska komisia vykonala hodnotenie fungovania smernice o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia takejto zodpovednosti vrátane jej efektívnosti, účinnosti a súdržnosti s ostatnými politikami EÚ. Z hodnotenia vyplynulo, že uvedená smernica funguje celkovo dobre a netreba vykonať zmeny väčšieho rozsahu. Boli však identifikované štyri oblasti, v ktorých by boli vhodné cielené zmeny a to v odškodňovaní poškodených v dôsledku nehôd v prípade, že dotknutá poisťovňa je platobne neschopná, v minimálnych povinných výškach poistného krytia, v kontrole poistenia vozidiel členskými štátmi a v používaní potvrdení o minulých nárokoch na odškodnenie poistených novou poisťovňou. Na základe uvedených zistení bola prijatá nová smernica o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia takejto zodpovednosti, ktorej transpozíciu do právneho poriadku Slovenskej republiky má za cieľ zabezpečiť predkladaný návrh zákona.
K
Ekonomika zrýchľuje, ale zďaleka už nepatríme medzi premiantov EU
16. 8. 2017
Slovenská ekonomika v druhom tohtoročnom štvrťroku rástla oproti predchádzajúcim trom mesiacom o 0,8 percenta, rovnaké mezikvartálne tempo rastu dosiahla aj v prvom štvrťroku. Vyplýva to z odhadu, ktorý dnes zverejnil Štatistický úrad.
Tempo medziročného rastu hrubého domáceho produktu (HDP) Slovenska zrýchlilo na 3,3 percenta zo 3,1 percenta v prvom štvrťroku. Vývoj bol lepší než odhady analytikov. V porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie však Slovensko už nepatrí medzi špičku. Spomedzi krajín, pre ktoré Eurostat zverejnil aktuálne čísla výkonu ekonomiky, je Slovensko až na 11. mieste. Lepšie sa darí všetkým našim susedom zo skupiny V4. Mesačné údaje podľa Inštitútu finančnej politiky naznačujú, že k rastu výrazne prispela najmä spotreba domácností. Maloobchodné tržby rástli ešte rýchlejšie ako v predchádzajúcom štvrťroku a zaznamenali nový pokrízový vrchol. Detailná štruktúra ekonomického vývoja spolu s definitívnym odhadom rastu bude známa až na začiatku septembra. Spolu s rastom ekonomiky sa zvýšila aj zamestnanos, v druhom štvrťroku medziročne o 2,1 percenta, čo znamená rovnaké tempo ako v úvode roka. Slovenská centrálna banka pre tento rok počíta s rastom HDP krajiny o 3,2 percenta. Mierne optimistickejšie je ministerstvo financií, ktoré odhaduje rast o 3,3 percenta.
zdroj: hnonline.sk
Inflácia letí nahor, v júli dosiahla najvyššiu hodnotu v tomto roku
14. 8. 2017
Spotrebiteľské ceny sa v júli 2017 v porovnaní s júlom 2016 úhrne zvýšili o 1,4 percenta. Vzrástli ceny v odboroch potraviny a nealkoholické nápoje o 4,2 percenta, doprava o 3 percentá, zdravotníctvo o 2,7 percenta, reštaurácie a hotely o 2,3 percenta, rozličné tovary a služby o 2,2 percenta, alkoholické nápoje a tabak o 2,1 percenta, rekreácia a kultúra o 1,6 percenta, vzdelávanie o 1,4 percenta, pošty a spoje o 0,4 percenta.
Klesli ceny za bývanie, vodu, elektrinu, plyn a ostatné palivá o 1,1 percenta, za nábytok, bytové zariadenie a bežnú údržbu domácnosti o 0,3 percenta. Nezmenili sa ceny odevov a obuvi. Informoval o tom dnes Štatistický úrad (ŠÚ) SR. Spotrebiteľské ceny sa v júli 2017 v porovnaní s júnom 2017 v úhrne zvýšili o 0,1 percenta. Vzrástli ceny v odboroch rekreácia a kultúra o 1 percento, zdravotníctvo o 0,3 percenta, alkoholické nápoje a tabak, reštaurácie a hotely zhodne o 0,2 percenta, potraviny a nealkoholické nápoje, bývanie, voda, elektrina, plyn a ostatné palivá, rozličné tovary a služby zhodne o 0,1 percenta. Klesli ceny odevov a obuvi o 0,9 percenta, za nábytok, bytové zariadenie a bežnú údržbu domácnosti o 0,5 percenta, v doprave o 0,4 percenta. Na úrovni minulého mesiaca zostali ceny za pošty a spoje, vzdelávania.
zdroj: hnonline.sk
Regulačný úrad potichu zvýšil ceny
27. 7. 2017
Kauza vysokých cien energií zo začiatku tohto roku pokračuje. Ľudia na strednom a severnom Slovensku si za vodu priplatia. Uviedli to dnes na brífingu poslanci Národnej rady SR z opozičnej strany SaS Karol Galek (tímlíder SaS pre energetiku) a Martin Klus (kandidát na predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja).
"Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) totiž ešte v júni pod vedením zastupujúceho predsedu veľmi expresne, a to by som rád zdôraznil, za štyri dni, čo je lehota, o ktorej sa bežným občanom môže pravdepodobne iba snívať a bežne takýto proces trvá aj mesiac, potichu, a to by sme tiež radi zdôraznili, schválil pre Stredoslovenskú vodárenskú prevádzkovú spoločnosť nové ceny za vodné a stočné, ktoré si začali účtovať od 1. júla tohto roku," priblížil Klus. "Upozornili nás na to občania po tom, ako im začali odpisovať vodomery a oni nechápali prečo. Ako sme následne zistili, to isté sa udialo v prípade stočného u Severoslovenských vodární a kanalizácií. Samotný nárast je v prípade vodného o 2,65 percent, v prípade stočného o 5,75 percent u Stredoslovákov a o 7 percent v prípade stočného u severoslovákov," spresnil Klus. Podľa Klusa si priemerná rodina so spotrebou 120 kubických metrov ročne tak za vodu na strednom Slovensku priplatí takmer 14 eur a na severnom Slovensku takmer 10 eur. "Dotkne sa to takmer milióna ľudí," upozornil Klus. Zvýšenie sa podľa jeho slov dotkne ľudí v prevažne najchudobnejších oblastiach Slovenska. Ceny vodného sú podľa neho pritom už dnes u Stredoslovákov druhé najvyššie v SR a ceny stočného po zvýšení dokonca najvyššie.
zdroj: hnonline.sk
Nezamestnanosť je najnižšia v histórii
20. 7. 2017
Slovensko má najnižšiu nezamestnanosť v histórii. Dnes to oznámil premiér Robert Fico. V júni bola evidovaná miera nezamestnanosti na Slovensku 6,9 percenta.
Premiér oznámil aj ďalší rekord. V júni bolo evidovaných najmenej nezamestnaných v celej histórii samostatného Slovenska - 221-tisíc. My sme boli veľmi optimistickí, čo sa týka vývoja nezamestnanosti, ale výsledky sú ešte lepšie," povedal premiér. Fico na brífingu prezentoval aj dobré ekonomické výsledky. "Slovensko je na dobrej ceste hovoria o tom fakty, ktoré nemôže nikto poprieť. Ekonomika šľape, sme motorom Európy. O čom hovoria aj štatistiky," doplnil Fico.
zdroj: hnonline.sk