Povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
2. 4. 2024
Cieľom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2118 z 24. novembra 2021, ktorou sa mení smernica 2009/103/ES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia takejto zodpovednosti.
Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel je osobitne dôležité pre všetkých občanov Európy, či už sú poistníkmi, poistenými alebo poškodenými v dôsledku dopravnej nehody. Je takisto dôležité pre samotné poisťovne, keďže tvorí výrazný segment na trhu s neživotným poistením v Európskej únii. Uvedené poistenie má významný vplyv aj na voľný pohyb osôb, tovaru a vozidiel, a teda aj na vnútorný trh. Preto je kľúčovým cieľom činnosti Európskej únie v oblasti finančných služieb posilnenie a konsolidácia vnútorného trhu poistenia motorových vozidiel. Európska komisia vykonala hodnotenie fungovania smernice o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia takejto zodpovednosti vrátane jej efektívnosti, účinnosti a súdržnosti s ostatnými politikami EÚ. Z hodnotenia vyplynulo, že uvedená smernica funguje celkovo dobre a netreba vykonať zmeny väčšieho rozsahu. Boli však identifikované štyri oblasti, v ktorých by boli vhodné cielené zmeny a to v odškodňovaní poškodených v dôsledku nehôd v prípade, že dotknutá poisťovňa je platobne neschopná, v minimálnych povinných výškach poistného krytia, v kontrole poistenia vozidiel členskými štátmi a v používaní potvrdení o minulých nárokoch na odškodnenie poistených novou poisťovňou. Na základe uvedených zistení bola prijatá nová smernica o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia takejto zodpovednosti, ktorej transpozíciu do právneho poriadku Slovenskej republiky má za cieľ zabezpečiť predkladaný návrh zákona.
K
Hranica na podlimitné zákazky verejného obstarávania má vzrásť na 50-tisíc eur
28. 3. 2024
Pravidlá pre podlimitné zákazky a zákazky s nízkou hodnotou vo verejnom obstarávaní sa majú zjednotiť. Zároveň sa má zvýšiť hranica podlimitnej zákazky z doterajších 10-tisíc eur na 50-tisíc eur. Vyplýva to z návrhu novely zákona o verejnom obstarávaní, ktorý v stredu schválila vláda.
Cieľom týchto zmien je podľa predkladateľa, Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) výrazná časová úspora a odbúranie administratívnej záťaže pre tento typ zákaziek.
"Navrhuje sa zjednotenie pravidiel pre podlimitné zákazky a zákazky s nízkou hodnotou zlúčením týchto kategórií a zjednotením pravidiel zadávania zákaziek. Vytvára sa nová štruktúra postupov s cieľom ich agregácie a zníženia ich počtu a zjednocuje sa spôsob ich realizácie tak, aby sa výrazne zefektívnila ich realizácia a kontrola v čo najkratšom čase," priblížil rezort. Navrhovaný limit je podľa MIRRI približne európsky priemer...
B
Náš biznis obracia zrak na Balkán
28. 3. 2024
Sú vzdialení len pár stoviek kilometrov, často si aj napriek rečovej bariére rozumieme, ich more považujeme za naše a navyše často ponúkajú kombináciu výhod napríklad v podobe lacnejšej a dostupnej pracovnej sily, lacnejších energií, vybudovanej infraštruktúry a najmä je spravidla výhodou aj blízkosť prístavov.
Taký je západný Balkán: teda Severné Macedónsko, Čierna Hora, Bosna a Hercegovina, Srbsko a Chorvátsko. Práve v posledných dvoch menovaných sa vďaka akvizíciám usadil už pred rokmi železničný magnát a šéf Tatravagónky Alexej Beljajev. V Bosne a Hercegovine zas dlhodobo úspešne pôsobí výrobca papiera spadajúci pod investičnú spoločnosť Eco-Investment Milana Fiľa.
Príkladov podnikateľov, ktorí mali o tamojšie trhy záujem, je omnoho viac. A ako sa zdá, tento záujem naďalej pretrváva, čo cítia aj štátne inštitúcie. „Sú to práve podnikatelia, ktorí uviedli západný Balkán ako teritórium, ktoré ich zaujíma a v ktorom by chceli potenciálne podnikať. Je záujmom rezortu diplomacie, aby sa ekonomická diplomacia rozvíjala. Naším cieľom je dostať pomoc firmám viac do popredia, pomôcť slovenským podnikateľom postaviť niečo v zahraničí,“ uviedol na Exportnom klube Eximbanky zameranom na teritórium západného Balkánu štátny tajomník rezortu zahraničných vecí Rastislav Chovanec. Práve Eximbanka je oprávnenou inštitúciou na Slovensku, ktorá sprostredkúva podnikateľom informácie o možnostiach zapojenia sa do tendrov medzinárodných finančných inštitúcií, ako napríklad EBRD v rozvojových krajinách.
Exportný klub bol zameraný na prepojenie štátnych špičiek a diplomatov, inštitúcií určených na podporu slovenského exportu, ako napríklad Eximbanka či Európska banka pre obnovu a rozvoj a samotných firiem. Tie majú mať množstvo pozitívnych skúseností s pôsobením na západnom Balkáne a ohlasy na dobré skúsenosti prichádzajú aj z opačnej strany. „Našou úlohou je vytvoriť pre slovenské spoločnosti čo najlepšie podmienky, aby sa im podarilo zrealizovať obchodné zámery na teritóriách ich záujmu. Slovenská produkcia má na teritóriu západného Balkánu veľmi dobré meno a pozíciu už v súčasnosti,“...
B
Ako rozdeliť svoje financie medzi akcie a dlhopisy?
27. 3. 2024
Budujete si investičné portfólio? Jedným z prvých rozhodnutí, ktoré budete musieť urobiť je, vybrať si koľko zo svojich peňazí chcete investovať do akcií a dlhopisov. Správna odpoveď bude závisieť od mnohých faktorov, ako je napríklad úroveň vašich investičných skúseností, vek, či investičná filozofia, ktorej sa chcete držať.
Pri dlhodobom investovaní sa investori stretávajú s pojmom strategická alokácia aktív. Táto investičná stratégia určuje, aké percento vašich investícií by malo byť v akciách a aké v dlhopisoch. Pozrime sa na tieto obľúbené investičné nástroje bližšie.
Porovnanie akcií a dlhopisov
Obidva finančné nástroje môžu zvýšiť hodnotu vášho majetku, no spôsob, akým to robia a výnosy, ktoré ponúkajú, sú veľmi odlišné.
1) Vlastný kapitál vs. dlh
Vlastný kapitál je najobľúbenejším likvidným finančným aktívom (investícia, ktorú možno ľahko premeniť na hotovosť). Spoločnosti často vydávajú akcie, aby získali hotovosť na rozšírenie svojich operácií. Investori naopak získavajú príležitosť ťažiť z budúceho rastu a úspechu spoločnosti.
Nákup dlhopisov znamená vydanie dlhu, ktorý musí byť splatený spolu s úrokmi. Investovaním do dlhopisov nezískavate žiaden vlastnícky podiel v spoločnosti. V skutočnosti iba uzatvárate dohodu, že spoločnosť alebo vláda musí v priebehu vopred stanoveného času zaplatiť fixný úrok, ako aj sumu istiny.
2) Kapitálové zisky vs. fixný príjem
Akcie a dlhopisy generujú príjmy rozdielnym spôsobom. Ak chcete zarobiť peniaze z akcií, budete ich musieť predať za vyššiu cenu, ako ste zaň pôvodne zaplatili, čím dosiahnete zisk. Kapitálový zisk môžete využiť ako príjem alebo ho reinvestovať.
Dlhopisy zasa generujú hotovosť prostredníctvom pravidelného vyplácania úrokov. Frekvencia distribúcie úrokov sa môže líšiť, no najčastejšie sú úroky vyplácané kvartálne alebo raz za polroka. V niektorých prípadoch môžu byť úroky vyplatené na konci doby splatnosti dlhopisov.
Dlhopisy je možné predávať aj na trhu s kapitálovým ziskom, no pre mnohých konzervatívnych investorov je na týchto nástrojoch najatraktívnejší predvídateľný fixný príjem. Podobne, niektoré typy akcií ponúkajú fixný príjem, ktorý sa viac podobá dlhu ako majetku, no zvyčajne nejde o zdroj hodnoty akcií.
3) Inverzná výkonnosť
Ďalším dôležitým rozdielom medzi akciami a dlhopismi je to, že majú tendenciu mať inverzný vzťah z hľadiska ceny. Keď ceny akcií rastú, vo väčšine prípadov ceny dlhopisov klesajú, a naopak.
Z historických porovnaní, keď ceny akcií rastú a viac ľudí ich nakupuje (aby zarobili na tomto raste), ceny dlhopisov klesajú, nakoľko dochádza k poklesu dopytu. Naopak, keď ceny akcií klesajú, investori sa snažia uchýliť k tradičným investíciám s nižším rizikom a výnosom, za ktoré sú považované práve dlhopisy. Preto dopyt po nich rastie, čo následne zvyšuje aj ceny.
Výkonnosť dlhopisov je tiež úzko prepojená s výškou úrokových sadzieb. Ak si napríklad kúpite dlhopis s výnosom 2 % môže sa stať cennejším, keď úrokové sadzby klesnú, pretože novo emitované dlhopisy budú mať nižší výnos, ako váš dlhopis. Na druhej strane vyššie úrokové sadzby môžu znamenať, že novo vydané dlhopisy budú mať vyšší výnos ako tie vaše, čím sa zníži dopyt po vašom dlhopise a následne aj jeho hodnota...
B
S
Ubytovacie zariadenia navštívilo v januári medziročne viac hostí
13. 3. 2024
Ubytovacie zariadenia cestovného ruchu na Slovensku navštívilo v januári tohto roka 374.000 hostí, čo bolo medziročne viac o osem percent. Návštevnosť sa takmer vyrovnala hodnotám v turisticky úspešnom roku 2019, ale do hodnôt rekordného januára 2020 chýbalo ubytovateľom ešte 17 percent návštevníkov. Hostia strávili v hoteloch a penziónoch o takmer 11 percent viac nocí ako pred rokom, ich počet prekročil 958-tisíc, priemerná doba pobytu v januári predstavovala 2,6 noci. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Dvojtretinový podiel v štruktúre ubytovaných hostí tvorili domáci návštevníci, ich počet medziročne vzrástol na 238.000 hostí. V porovnaní s rekordným januárom 2020 (posledný január neovplyvnený pandémiou) chýbalo ubytovateľom 16 % domácich turistov (44-tisíc). Počet zahraničných návštevníkov medziročne narástol takmer o desatinu (na 136.000 cudzincov), bolo ich o 18 percent menej ako v roku 2020.
Najviac hostí navštívilo kraje zamerané na zimný cestovný ruch na horách, Žilinský a Prešovský, ktoré spolu tvorili viac ako polovicu celkovej návštevnosti. Oba tieto regióny mali nad 60-tisíc domácich hostí a líšili sa len počtom cudzincov, ktorých bolo výrazne menej v Prešovskom kraji. Na treťom mieste bol Bratislavský kraj, ktorý navštívilo 19 percent turistov SR a ako v jedinom regióne tu väčšinu hostí tvorili zahraniční hostia.
V medziročnom porovnaní návštevnosť vzrástla vo všetkých krajoch Slovensko okrem Košického kraja. Ani jeden región však nedosiahol rekordy počtu návštevníkov z januára 2020. Najbližšie k nim bol Žilinský kraj, ktorému chýbalo už len sedem percent hostí, ostatné regióny zaostávali dvojciferne. Najvýraznejší prepad o viac ako štvrtinu mali Trenčiansky, Nitriansky a Bratislavský kraj.
S