Pôsobnosť orgánu verejného zdravotníctva vo vzťahu k stavebníctvu
18. 3. 2025
Orgán verejného zdravotníctva má po novom pôsobnosť voči osobe, ktorá vykonáva činnosť v oblasti civilného letectva, železničnej dopravy, vodnej dopravy, správy diaľnic a ciest I. triedy, medzinárodnej autobusovej dopravy, elektronických komunikácií a poštových služieb, a tiež osobe, ktorej sídlo, miesto podnikania, podnik, organizačná zložka podniku alebo prevádzkareň sa nachádza v stavbe alebo v priestore, ktorý je vo vlastníctve, v správe alebo v užívaní vymedzenej osoby.
Orgán verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom, ktorý uplatňuje záujmy ochrany verejného zdravia záväzným stanoviskom vo vzťahu k stavbám dopravnej infraštruktúry, k stavbám elektronickým komunikácií a stavbám na poskytovanie poštových služieb, stanoviskom k návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere a kolaudácii a zmene užívania stavieb určených na bývanie v blízkosti stavieb dopravnej infraštruktúry a elektronických komunikácií.
Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom a vydáva záväzné stanovisko k návrhom na posúdenie strategických dokumentov, k návrhom na posúdenie navrhovaných činností, k zmenám navrhovaných činností, a k žiadostiam, územným plánom v rozsahu, v akom ovplyvňujú zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, doložke súladu projektu stavby s podmienkami určenými v záväznom stanovisku, povoleniu skúšobnej prevádzky a k povoleniu predčasného užívania stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, kolaudácii stavby alebo pri zmene v užívaní stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhom na určenie ochranných pásiem vodárenských zdrojov.
K
Globálny automobilový priemysel oslabuje
26. 8. 2024
Poukazuje na to nová štúdia. Celkové tržby všetkých skupín vzrástli o 3,7%, ale prevádzkový zisk klesol o 7,8%. Výrobcovia v Nemecku zaznamenali v prvej polovici roka opäť pokles zisku. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA, ktorá sa odvolala na novú štúdiu audítorskej a poradenskej spoločnosti EY. Nemecké automobilové giganty Volkswagen, BMW a Mercedes-Benz od januára do júna 2024 spoločne dosiahli zisk pred úrokmi a zdanením (EBIT) vo výške 25,9 miliardy eur, čo v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka predstavuje pokles o 18 %. Spoločnosť EY na účely analýzy vyhodnotila finančné údaje 16 najväčších výrobcov automobilov na svete. Hoci tržby všetkých skupín v prvom polroku celkovo vzrástli o 3,7 % na viac ako jeden bilión eur, prevádzkový zisk bol o 7,8 % nižší ako v predchádzajúcom roku a dosiahol 80,4 miliardy eur.
Na druhej strane sa darilo najmä automobilkám z Japonska, ktoré zaznamenali nárast zisku o 37,1 % pri 14,2-percentnom náraste tržieb. To podľa EY odráža najmä pokračujúce znehodnocovanie jenu, vďaka čomu sú japonské výrobky v zahraničí lacnejšie.
Rast japonských výrobcov v dôsledku menových vplyvov zakryl celkovo náročnejšiu situáciu v globálnom automobilovom priemysle, upozornil analytik Constantin Gall z EY. Výrobcovia budú čeliť rastúcemu tlaku na zisky v dôsledku vysokých investícií do elektromobility, problémov s dodávkami komponentov, zmien modelov a zľavových kampaní, čo povedie k rozsiahlym opatreniam v oblasti znižovania nákladov, priblížil Gall.
S
Ceny benzínov sa dostali na úroveň zo začiatku roka
26. 8. 2024
Priemerná cena 98-oktánového benzínu bola počas 33. týždňa pre spotrebiteľov na úrovni 1,778 eura, 95-oktánový benzín sa predával za 1,568 eura a motorová nafta dosiahla hodnotu 1,474 eura za liter.
Ceny benzínov v 33. týždni klesli približne o 0,3 centa a dostali sa na úroveň zo začiatku roka. Podobne sa znížila aj cena motorovej nafty, ktorá sa predávala najlacnejšie od začiatku júna. Ceny plynov sa pohybovali rozdielne.
Zatiaľ čo stlačený zemný plyn mierne zlacnel o 0,1 centa a cena skvapalneného zemného plynu LNG zostala nezmenená, skvapalnený ropný plyn LPG zdražel o 0,7 centa. Informoval o tom Štatistický úrad.
Priemerná cena 98-oktánového benzínu bola počas 33. týždňa pre spotrebiteľov na úrovni 1,778 eura, 95-oktánový benzín sa predával za 1,568 eura a motorová nafta dosiahla hodnotu 1,474 eura za liter.
LPG sa predával za zvýšených 0,720 eura za liter, plyn CNG medzitýždenne nepatrne klesol na hodnotu 1,601 eura za kilogram. Plyn LNG bol na úrovni 1,609 eura za kilogram a jeho cena ostala nezmenená.
Aktuálna cena motorovej nafty bola medziročne nižšia o 8,8 percenta, 95-oktánový benzín bol lacnejší o 7,8 percenta a cena 98-oktánového benzínu bola v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka nižšia o 5,9 percenta.
Cena plynu LNG bola medziročne vyššia o 14,4 percenta, plyn LPG bol drahší o 3,4 percenta a plyn CNG stál oproti minulému roku viac o 3,3 percenta.
Počas 33. týždňa sa nezmenili ceny nefosílnych druhov palív. Plyn bioLNG bol na úrovni 2,340 eura za kilogram, hodnota vodíka bola 21,6 eura za kilogram. Energia pre elektricky nabíjané automobily bola na úrovni 0,41 eura za 1 kWh (pri rýchlosti nabíjania striedavým prúdom).
S
Slovenské elektrárne a francúzska spoločnosť sa dohodli na dodávkach jadrového paliva
25. 7. 2024
Slovenské elektrárne (SE) a francúzska spoločnosť Framatome sa dohodli na dodávkach jadrového paliva pre elektrárne Bohunice a Mochovce. Prvé dodávky sa očakávajú v roku 2027. Informovali o tom SE na svojej internetovej stránke. Podpis zmluvy nadväzuje na memorandum o porozumení, ktoré spoločnosti podpísali v máji 2023 a ktoré vytvorilo základ pre ďalší rozvoj dlhodobých vzťahov v oblasti jadrovej energetiky. Cieľom je diverzifikácia dodávok jadrového paliva pre elektrárne typu VVER 440 na Slovensku.
Základom je osvedčené, spoľahlivé a účinné palivo, používané v európskych reaktoroch VVER, zdôraznili elektrárne. „Zabezpečenie zmluvy s jedným z popredných svetových dodávateľov jadrového paliva pre naše elektrárne je dôležitým krokom k posilneniu energetickej bezpečnosti Slovenska. Jadrové elektrárne sú dôležitým pilierom v energetickom mixe našej krajiny, pre ich stabilnú prevádzku preto považujem za kľúčové zabezpečiť diverzifikáciu dodávok jadrového paliva," zhodnotil predseda predstavenstva a generálny riaditeľ SE Branislav Strýček. „Táto zmluva predstavuje nový míľnik dlhoročnej a plodnej spolupráce medzi spoločnosťami Framatome a Slovenské elektrárne. Sme radi, že môžeme prispieť k diverzifikácii paliva na Slovensku a k bezpečnej, spoľahlivej a nepretržitej prevádzke jadrových elektrární Bohunice a Mochovce," doplnil výkonný viceprezident divízie palív francúzskej spoločnosti Lionel Gaiffe.
Spoločnosť Framatome navrhuje, servisuje a inštaluje komponenty, palivo a systémy kontroly riadenia pre jadrové elektrárne. Má vyše 18.000 zamestnancov a s viac ako 100 ľuďmi pôsobí aj na Slovensku, kde dodala systém kontroly riadenia pre nové jadrové bloky v Mochovciach 3 a 4.Slovenské elektrárne vyrábajú viac ako 70 % všetkej elektrickej energie na Slovensku. Vďaka piatim jadrovým blokom a 31 vodným elektrárňam a po odstavení uhoľných zariadení vyrába 100 % elektriny bez priamych emisií CO2.
S
Poľnohospodári utrpeli škody za desiatky miliónov eur
18. 7. 2024
Slovenskí poľnohospodári odhadli škody na tohtoročnej úrode spôsobené hrabošom poľným a prívalovými dažďami dohromady najmenej na 35 miliónov eur. Uvítali by zmeny existujúcich pravidiel, aby mohli účinnejšie zasiahnuť proti hrabošom. Novinárom to povedali zástupcovia Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK).
"Hraboš nás nepríjemne prekvapil. Nečakali sme, že to môže dopadnúť až tak katastrofálne. Zima bola veľmi mierna. Prívalové dažde nám zdecimovali úrodu, ale nory to nevykúrilo, hlodavec prežil," uviedol šéf SPPK Andrej Gajdoš.
Odhadované škody 13,5 milióna eur spôsobené hrabošmi budú podľa Gajdoša v skutočnosti vyššie, pretože všetci farmári nie sú členmi SPPK alebo sa nezapojili do prieskumu. Hlodavec poškodil hlavne repku, jačmeň, pšenicu a kukuricu. Premnoženie hraboša zdôvodnila SPPK prísnymi pravidlami ohľadom zelených pásov a úhorov, ktoré v krajine tvoria 80-tisíc hektárov a ktoré farmári vytvárajú v súčasnom sedemročnom období únijnej poľnohospodárskej politiky, aby získali vyššie dotácie. Poľnohospodári uviedli, že by uvítali možnosť vstupovať do zelených pásov, kde sa hlodavec rozmnožuje, alebo tieto plochy obhospodarovať či meniť ich umiestnenie.
Prívalové dažde podľa Gajdoša spôsobili slovenským farmárom škody za 21,7 milióna eur, a to na ploche 37-tisíc hektárov. Napríklad hlavné druhy obilnín slovenskí poľnohospodári tento rok pestovali na 506 900 hektároch a podľa prvého odhadu slovenského štatistického úradu úroda klesne proti vlaňajšku dvojciferne. Dôvodom prepadu je menšia osiata plocha a nižšie hektárové výnosy.
S