Poslanci neschválili nové výdavkové limity na roky 2024 až 2027
28. 2. 2024
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť môže aktualizovať výdavkové limity o medzitým prijaté opatrenia súvisiace s príjmami alebo výdavkami verejných financií.
Poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok neschválili nové limity verejných výdavkov na roky 2024 až 2027. Limity, ktoré Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) doručila do parlamentu ešte vlani v decembri, zahŕňajú legislatívny stav ku dňu schválenia programového vyhlásenia vlády.
Na požiadanie kabinetu by ich mohla rada neskôr aktualizovať o medzitým prijaté opatrenia súvisiace s príjmami alebo výdavkami verejných financií.
Zo 142 prítomných zákonodarcov hlasovalo 65 za navrhované výdavkové limity. Ostatných 77 poslancov sa hlasovania zdržalo.
Rozpočtová rada opakovane zdôraznila, že právne záväzným je ten limit verejných výdavkov, ktorý je platný ku konkrétnemu dátumu. Vláda je pritom povinná zosúladiť návrh rozpočtu verejnej správy s platným limitom verejných výdavkov, čo rozpočet na tento rok nespĺňa.
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Západ Slovensku ekonomicky utiekol
31. 10. 2018
Občania prvorepublikového Československa po jeho vzniku boli blízko životnej úrovne Rakúšanov či Nemcov. V súčasnosti však krajina za nimi výrazne stále zaostáva. Úroveň hrubého domáceho produktu (HDP) na obyvateľa klesla za storočie až o 50 %.
Dobrou správou však je, že Slovensko po roku 1989 rýchlo sťahuje ekonomický náskok Česka. Vyplýva to zo štúdie, ktorú pri príležitosti 100. výročia vzniku ČSR vypracovali spoločne Centrum ekonomických a trhových analýz (CETA) a spoločnosť TopForex. V roku 1920 dosahovalo ČSR v HDP na obyvateľa hodnoty 80 % Rakúska a 70 % Nemecka. V súčasnosti však pri rovnakom ukazovateli výkonnosť dosahuje v prípade Slovenska iba 40 % a v prípade Česka 46 % z výkonnosti Rakúska. V prípade Nemecka dosahuje Slovensko 43 % a Česko 48 %. „K bohatším susedom sme sa približovali medzi vojnami a potom opäť po roku 1989. Česko a Slovensko ale čakali po rozdelení odlišné cesty, a to ako pre rozdielnu vyspelosť a infraštruktúru, tak aj prijatím eura na Slovensku. Kým v roku 1993 malo Česko o 56 % vyššie HDP na obyvateľa ako Slovensko, v roku 2004 bol rozdiel 38 % a v roku 2017 už len 14 %,“ vyčíslil výkonný riaditeľ spoločnosti TopForex Ivor Lehoťan.
Záujem slovenských podnikateľov o Čínu prudko rastie
29. 10. 2018
Obchodná výmena medzi Slovenskom a Čínou má dlhodobo stúpajúci trend s perspektívou rastu aj do budúcnosti. V uplynulom roku importovali z Číny na Slovensko tovar v celkovej hodnote 5,2 miliardy eur. Naopak, Slovensko exportovalo do Číny tovar v celkovej hodnote 1,2 miliardy eur. Pre TASR to uviedol hovorca ministerstva hospodárstva Maroš Stano s tým, že záujem slovenských podnikateľov o Čínu prudko rastie.
Pre Slovensko je Čína jeden z najdôležitejších obchodných partnerov v Ázii. Hlavnými obchodovanými položkami v slovenskom vývoze podľa rezortu hospodárstva aj naďalej zostávajú automobily, strojárske produkty, automobilové diely, strojné zariadenia, elektronika a elektronické výrobky, ale aj výrobky textilného a obuvníckeho priemyslu najmä v oblasti dovozu. Ministerstvo poukazuje na prudký rast záujmu slovenských podnikateľov o Čínu. „Mnohé firmy majú s podnikaním v Číne pomerne bohaté skúsenosti, čo sa prejavuje postupným rastom nášho vývozu do tohto teritória,“ uviedol Stano.
Chránené oblasti prirodzenej akumulácie vôd
26. 10. 2018
Dňa 16. 10. 2018 bola schválený nový zákon o chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd, ktorého cieľom je komplexná úprava podmienok na zabezpečenie efektívnej ochrany vôd prirodzene sa vyskytujúcich na území chránených vodohospodárskych oblastí, všestrannej ochrany povrchových vôd a podzemných vôd a ochrana podmienok ich tvorby, výskytu, prirodzenej akumulácie vôd a obnovy ich zásob. Zákon nadobudne účinnosť 1. 1. 2019.
Zákon ustanovuje jednotný postup ústredných orgánov štátnej správy a ostatných úradov kompetenčne zabezpečujúcich efektívnu ochranu vôd prirodzene sa vyskytujúcich na území chránených vodohospodárskych oblastí, v ktorých sa nachádza významná prirodzená akumulácia vôd na Slovensku, z hľadiska ochrany životného prostredia s dôrazom na ochranu vody, pôdy a s dôrazom na ochranu zdravia ľudí.
V súčasnosti platná právna úprava zameraná na zabezpečenie ochrany vôd je upravená vo viacerých právnych predpisoch patriacich do pôsobností troch rezortov, najmä rezortu životného prostredia, rezortu zdravotníctva a rezortu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
Doterajšie skúsenosti vyplývajúce z aplikačnej praxe platnej právnej úpravy identifikovali potrebu zjednotiť právnu úpravu do jedného nového zákona.
Zákon zjednocuje postup všetkých príslušných štátnych orgánov a inštitúcií v chránených vodohospodárskych oblastiach, určuje pravidlá na predchádzanie znečistenia vôd a ustanovuje spoločnú kontrolu možných znečisťovateľov. Tiež ustanovuje povinnosti orgánov štátnej správy a obcí, práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb, povinnosti pri informovaní verejnosti na úseku všestrannej ochrany vodných pomerov na území chránených vodohospodárskych oblastí a zodpovednosť za porušenie zákonných povinností.
Prijímanie cudzincov do zamestnania sa má urýchliť a zjednodušiť
25. 10. 2018
Cieľom ministerstva práce je skrátiť lehoty pre posudzovanie žiadosti cudzincov o pobyt a prácu. Ministerstvo práce a sociálnych vecí predložilo do pripomienkového konania návrh novely zákona o službách zamestnanosti, ktorou sa majú od začiatku budúceho roka zaviesť opatrenia vyplývajúce zo stratégie pracovnej mobility cudzincov na Slovensku. Tieto opatrenia majú podľa rezortu práce zefektívniť, urýchliť a spružniť systém upravujúci vstup a pobyt štátnych príslušníkov tretích krajín na územie Slovenska za účelom zamestnania, a to najmä v profesiách s identifikovaným nedostatkom pracovnej sily.
Skracujú sa lehoty pre posudzovanie žiadosti . Predložený návrh novely zákona zavádza opatrenia v oblasti služieb zamestnanosti, ako aj v oblasti pobytu cudzincov na Slovensku. V zákone o službách zamestnanosti sa má pre zamestnávateľov zaviesť povinnosť nahlasovať voľné pracovné miesta na úrady práce. Ďalšou navrhovanou zmenou je zvýšenie periodicity aktualizácie zoznamu zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily z ročnej na štvrťročnú. Novela zákona tiež upravuje podporné doklady predkladané k žiadosti, a to najmä doklady o dosiahnutom vzdelaní a doklady týkajúce sa dočasného pridelenia. Skracujú sa lehoty pre posudzovanie žiadosti o udelenie povolenia na sezónne zamestnanie a rozširujú sa možnosti vstupu štátnych príslušníkov tretích krajín na trh práce cez agentúry dočasného zamestnávania v prípade zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily. Rezort práce tiež navrhuje zjednotenie dĺžky preverovaného obdobia neporušenia zákazu nelegálneho zamestnávania na účely zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín.
Zjednodušiť a skrátiť priebeh konania. V zákone o pobyte cudzincov sa majú od začiatku budúceho roka skrátiť lehoty pre posudzovanie žiadosti o udelenie prechodného pobytu na zamestnanie z 90 na 30 dní v prípade zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily, alebo ak ide o zamestnancov technologických centier. Prehodnotiť sa má aj počet podporných dokladov k žiadosti o udelenie prechodného pobytu. Zavádzajú sa nové povinnosti niektorým inštitúciám s cieľom uľahčiť priebeh konania o pobyte a zmeniť sa má miestna príslušnosť na prijatie žiadosti o prechodný pobyt a konanie vo veci. Ako uvádza ministerstvo práce, od 1. januára tohto roka do 18. októbra tohto roka zamestnávalo 1 384 zamestnávateľov na Slovensku štátnych príslušníkov tretej krajiny, z toho 143 zamestnávateľov zamestnáva štátnych príslušníkov tretej krajiny v profesiách, kde bol identifikovaný nedostatok pracovnej sily. V súčasnosti podľa ministra práce a sociálnych vecí Jána Richtera na Slovensku pracuje 33,5 tisíca občanov z krajín Európskej únie a 31 tisíc občanov z krajín, ktoré nie sú členmi EÚ, teda sú z tzv. tretích krajín.
(Zdroj: Ekonomika.sme.sk)