Pomoc štátu so splácaním úverov na bývanie v roku 2024
5. 2. 2024
Rast úrokových sadzieb za posledný rok pri úveroch na bývanie spôsobil, že v mnohých domácnostiach vznikla taká finančná situácia, ktorá sťažuje ich členom včas a v určenej výške splácať úvery na bývanie.
Zákonom č. 526/2023 Z. z. je od januára 2024 ustanovená nová štátna sociálna dávka vyplácaná mesačne úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Súčasne bol zákonom č. 508/2023 Z. z. novelizovaný zákon o dani z príjmov v § 33a, ktorý upravuje daňový bonus na zaplatené úroky z úveru na bývanie a v prechodnom ustanovení § 52zzy boli určené podmienky pre uplatnenie daňového bonusu zo zvýšenia zaplatenej splátky úveru na bývanie. Daňový bonus sa bude uplatňovať v daňovom priznaní za rok 2023 alebo v ročnom zúčtovaní dane zo závislej činnosti, ktoré bude vykonávať zamestnávateľ od 16. februára do konca marca 2024. To znamená, že daňový bonus obdrží zamestnanec od svojho zamestnávateľa najskôr v mesiaci marec 2024 alebo daňovník od daňového úradu najskôr koncom apríla 2024.
K
Dotácie
14. 11. 2022
Novelu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky vyvolala aktuálna kríza na veľkoobchodných trhoch s elektrinou.
Veľkoobchodné ceny elektriny v uplynulom období skokovo narastajú v reakcii na významný rast veľkoobchodnej ceny zemného plynu, na ktorú je cena elektriny naviazaná v dôsledku uplatňovania algoritmov a metodík veľkoobchodných trhov na báze marginálnych nákladov najdrahšej výrobne elektriny, ktorou je v súčasnosti výroba zo zemného plynu.
Ruská agresia voči Ukrajine, sankcie uvalené Európskou úniou a jej medzinárodnými partnermi a protiopatrenia prijaté Ruskom zasahujú do chodu hospodárstva v Slovenskej republike. Rast cien energií, nárast cien komodít elektriny a plynu, má zásadné negatívne vplyvy na hospodárstvo Slovenskej republiky. Výrazný je vplyv na priemysel a malé a stredné podniky, čo môže viesť k obmedzeniam vo výrobe, k rastu cien produktov, či útlmu činnosti firiem.
Cieľom novely zákona sú legislatívne úpravy, ktoré sú potrebné na to, aby Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky mohlo poskytnúť pomoc právnickým osobám a fyzickým osobám – podnikateľom zasiahnutých krízou, na zmiernenie negatívneho vplyvu vysokého nárastu cien elektriny a plynu.
K
Od januára skrachovalo vyše 40 stavebných firiem
11. 11. 2022
Tento rok mala stavebná firma z Košíc našliapnuté na verejné zákazky za milióny. Jedným z projektov pre Cesty SK bola trojmiliónová oprava komunikácie z metropoly východu smerom na ukrajinské hranice. Zmluvu s košickou župou podpísali ešte vo februári, no počas mája ju konatelia vypovedali. Okrem toho mali Cesty SK sanovať aj asfaltku v dedinke Poproč neďaleko druhého najväčšieho mesta na Slovensku. Ani táto zákazka sa nakoniec neuskutoční. Firme totiž došli zdroje a od októbra je v konkurze.
„Oznámili nám, že pre vysoké ceny, ktoré spôsobila vojna, nevedia stavbu zrealizovať za sľúbenú cenu. Korektne sme sa rozišli s tým, že zaplatili aj zmluvnú pokutu,“ potvrdila pre HN starostka Poproča Iveta Komorová Hiľovská. Vedenie dediny s vyše dvomi tisíckami obyvateľov tak muselo znovu vypísať tender. Starostka dodáva, že v súťaži, ktorá trvala šesť mesiacov, sa im už cesta opravuje. Zaplatia za to však o 100-tisíc eur viac, ako bola pôvodná dohoda s Cesty SK. V prípade košickej firmy ide podľa portálu Finstat o najväčšieho úpadcu v tomto roku. Ani zďaleka však nebola jediná, ktorá na trhu skončila.
V
Pokles zamestnanosti pocítila v septembri polovica odvetví
11. 11. 2022
Zamestnanosť na Slovensku v septembri klesla až v polovici z desiatich sledovaných odvetví. Najviac zasiahnutý bol priemysel a veľkoobchod. Vyplýva to z údajov, ktoré vo štvrtok zverejnil Štatistický úrad. Počet zamestnaných osôb v septembri medziročne rástol výraznejšie v sektore informácií a komunikácie o 4,3 percenta, viac ako dvojpercentný rast zamestnanosti mali aj doprava, skladovanie a stavebníctvo. O 0,6 percenta stúpla zamestnanosť v dvoch odvetviach, maloobchode a ubytovaní.
"Okrem priemyslu, kde zamestnanosť medziročne nepretržite klesá už od marca 2022, sa pridal veľkoobchod, predaj a oprava motorových vozidiel, činnosti reštaurácii a pohostinstiev a vybrané trhové služby. Pokles zamestnanosti v týchto odvetviach však zatiaľ nie je výrazný a pohybuje sa od 0,1 percenta do 1,6 percenta," priblížili štatistici.
Od začiatku roka do konca septembra zamestnanosť podľa Štatistického úradu medziročne vzrástla v deviatich z 10 sledovaných odvetví. Najvýraznejšie v ubytovaní o 9,1 percenta, činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 6,2 percenta a v informačných a komunikačných činnostiach o päť percent. Úbytok o 0,7 percenta sa prejavil len v priemysle, dodali štatistici.
V
Slovensko chce zvýšiť financovanie výskumu a vývoja
4. 11. 2022
Slovensko výrazne zaostáva vo výskume, vývoji a inováciách a v Európskej únii patrí ku krajinám, ktoré na túto oblasť s ohľadom na veľkosť svojej ekonomiky vynakladá najmenej peňazí.
Úrad vlády na to upozornil v národnej stratégii, ktorá počíta s rastom slovenských investícií do výskumu a vývoja a tiež s novými opatreniami.
"Aktuálne výsledky v oblasti výskumu a inovácií je možné pripísať najmä pretrvávajúcemu úniku talentov z krajiny, nedostatočnému a nestabilnému financovaniu a rozháranosti riadenia výskumnej a inovačnej politiky," píše sa v materiáli, v ktorom úrad vlády poukázal na doterajšie časté zmeny priorít, chýbajú a nekoncepčné investície v oblasti výskumu a vývoja na Slovensku.
Predvlani podnikové a verejné výdavky na výskum a vývoj dosiahli na Slovensku v prepočte 0,91 percenta hrubého domáceho produktu, čo bol šiesty najhorší výsledok z krajín Únie.
Lepšie dopadli susedia Slovenska vrátane Česka. Únijný priemer výdavkov na spomínanú oblasť bol 2,32 percenta HDP.
Bratislava v novej národnej stratégii výskumu, vývoja a inovácií predpokladá, že do roku 2030 krajina zvýši výdavky na výskum a vývoj aspoň na úroveň dvoch percent HDP.
Označila to za ambiciózny cieľ, hoci podľa nej Česko túto úroveň už dosiahlo. Naplniť spomínaný plán majú Slovensku pomôcť rôzne opatrenia, vrátane zjednodušenia riadenia či poskytovania grantov a tiež peniaze z únijného fondu obnovy, na ktorom sa EÚ predtým dohodla v záujme obnovy ekonomík po kríze spôsobenej koronavírusovou nákazou.
V