Podiely zamestnancov na zisku
10. 3. 2023
Valné zhromaždenie spoločnosti sa môže rozhodnúť vyplatiť zo zisku aj podiely na zisku zamestnancom, prípadne takéto rozhodnutie vyplýva priamo zo stanov spoločnosti alebo z kolektívnej zmluvy.
Možnosť zamestnancov podieľať sa na zisku vyplýva aj z ustanovenia § 178 ods. 4 Obchodného zákonníka. Vyplácané podiely na zisku obchodnou spoločnosťou za rok 2022 zamestnancom bez účasti na základnom imaní sú zdaniteľným príjmom zamestnanca. Dividendy vyplatené zamestnancom sa zdaňujú ako súčasť mzdy – t. j. platí sa z nich preddavok na daň a platia sa z nich odvody do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne, sú súčasťou základu pre výpočet odvodu do Sociálnej poisťovne (§ 138 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z.n.p.) (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) a aj do zdravotnej poisťovne [§13 ods. 3 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č. 718/2004 Z. z.) v z.n.p.] (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“).
Motivačný efekt z tohto nástroja zainteresovanosti zamestnancov je však negovaný daňovými nevýhodami, pretože podľa zákona o dani z príjmov táto výplata nie je podľa § 21 ods. 1 písm. d) ZDP daňovým výdavkom spoločnosti.
Účtovanie výplaty podielov na zisku spoločnosti zamestnancom je závislé od spôsobu rozdelenia zisku. V prípade, ak sa v organizácii tvorí fond odmien alebo iný motivačný fond zamestnancov, podiel zamestnancov sa realizuje prostredníctvom tohto fondu (štatutárneho alebo ostatného).
K
Novela zákona o bankách
24. 11. 2021
Platná právna úprava krytých dlhopisov je obsiahnutá v dvanástej časti zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá prešla komplexnou reformou v roku 2017 a je účinná od 1. januára 2018.
Ide o národnú úpravu, ktorá je v mnohých prvkoch už v súčasnosti v súlade so smernicou CBD, vzhľadom na to, že Ministerstvo financií SR pri príprave tejto spomínanej legislatívnej úpravy vychádzalo takisto ako Európska komisia z odporúčaní Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA). Avšak zostávajú určité ustanovenia smernice CBD, ktoré bolo potrebné dôsledne transponovať. Ide najmä o
• rozšírenie okruhu aktív, ktoré je možné zahrnúť do krycieho súboru a ktoré musia byť vysoko kvalitné v záujme zabezpečenia spoľahlivosti krycieho súboru,
• ustanovenia týkajúce sa spoločného financovania a možnosti nákupu aktív alebo prevodu aktív prostredníctvom dohody o finančných zárukách od iných bánk alebo prípadne od iných spoločností, ktoré nie sú bankami, avšak za dodržania dôsledného posúdenia úverovej bonity dlžníka,
• zosúladenie informácií, ktoré má banka, ktorá emituje kryté dlhopisy, zverejňovať pre investorov a definovanie tých informácií, ktoré si Národná banka Slovenska môže v určitých situáciách vyžiadať,
• úpravy ohľadne ukazovateľa krytia v závislosti od zloženia krycieho súboru, resp. programu krytých dlhopisov,
• úpravy súvisiace s predchádzajúcim súhlasom na vykonávanie činností s programom krytých dlhopisov a úpravy sankcií a
• jednotné označovanie krytých dlhopisov v celej Európskej únii.
Uvedené zmeny majú za cieľ zlepšiť existujúcu úpravu a napomôcť stabilite financovania bánk, prispieť k rozvoju slovenského kapitálového trhu a posilniť ochranu a právnu istotu investorov.
Zmeny majú smerovať k tomu, aby kryté dlhopisy boli:
• finančným nástrojom vyhovujúcim európskym štandardom a požiadavkám trhu,
• kvalitné a obchodovateľné na finančnom trhu,
• zaujímavou investičnou príležitosťou pre investorov aj mimo bankového sektora a zo zahraničia,
• s vysokou kreditnou a likvidnou kvalitou na trhoch aj v čase stresu,
• vhodným a efektívnym zdrojom dlhodobého financovania podporujúcim obchodný model a stabilitu banky.
K
Novela zákona o účtovníctve
24. 11. 2021
V nadväznosti na Programové vyhlásenie vlády SR je cieľom novely zákona Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, posilniť transparentnosť informácií vykazovaných v účtovnej závierke zverejnením účtovných závierok všetkých právnických osôb vo verejnej časti Registra účtovných závierok.
V súčasnosti do verejnej časti registra ukladajú svoje účtovné dokumenty právnické osoby podnikateľských právnych foriem a niektorých typov mimovládnych neziskových organizácií. Mimovládne neziskové organizácie môžu ukladať účtovné závierky do registra aj v listinnej podobe. Táto možnosť spôsobuje nezanedbateľnú chybovosť pri ich spracovaní a ukladaní do registra, ako aj ukladanie nesprávnych vzorov účtovných závierok.
Preto dochádza k rozšíreniu verejnej časti registra o ďalšie právne formy právnických osôb, čím budú všetky právnické osoby zaradené do verejnej časti registra. Ide predovšetkým o pozemkové spoločenstvá, ale aj mimovládne neziskové organizácie ako sú občianske združenia, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, záujmové združenia právnických osôb a ďalšie. V neverejnej časti registra by zostali účtovné dokumenty fyzických osôb – podnikateľov a organizačných zložiek zahraničných osôb.
V zákone sa v záujme rozšírenia funkcionalít registra ustanovilo, aby všetky účtovné dokumenty boli ukladané v elektronickej podobe, čo zjednoduší postup pri ich ukladaní, ale aj odstráni chybovosť pri neautomatizovanom spracovaní účtovných dokumentov.
Ustanovujú sa náležitosti výročnej správy pre neziskové organizácie, ak v hmotnoprávnom predpise, podľa ktorého postupujú, nie je zadefinovaný obsah výročnej správy. Uvedené sa týka predovšetkým občianskych združení a cirkevných organizácií, ak sú povinné mať audit účtovnej závierky a výročnej správy.
Vzhľadom na stále väčší podiel elektronických účtovných záznamov v účtovníckej praxi sú v zákone v záujme jednoznačnosti doplnené a špecifikované podmienky, ktoré je účtovná jednotka povinná dodržať pri spracovávaní týchto účtovných záznamov. Upresňujú a zjednodušujú sa ustanovenia o listinnej a elektronickej podobe účtovného záznamu. Nanovo sa ustanovujú možné spôsoby transformácie účtovného záznamu pri zmene podoby účtovného záznamu. Na proces transformácie účtovného záznamu z listinnej podoby do elektronickej podoby je možné použiť okrem zaručenej konverzie aj skenovanie, čo výrazne zjednoduší tento proces. Umožňuje sa nahradiť vlastnoručný podpis akýmkoľvek elektronickým podpisom, ktorý umožní preukázateľnú identifikáciu osoby. Zákon explicitne uvádza, kedy už nie je potrebné uchovávať listinný účtovný záznam, ak bol transformovaný na elektronický účtovný záznam.
Ustanovuje sa spodná hranica výšky pokuty a pokuta voči osobe, ktorá prevezme plnenie povinností po zániku účtovnej jednotky a nesplní ich. Ustanovuje sa absolútna suma pokuty v prípadoch, keď z rôznych dôvodov nie je možné pokutu odvodiť z celkovej sumy majetku (nie je uložená účtovná závierka, je uložená účtovná závierka, ale účtovná jednotka vykazuje v majetku nulu, alebo vykazuje účelovo zjavne nízku sumu majetku).
K
Zmeny zákona o cenách
22. 11. 2021
Cieľom novely zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov, je zavedenie zaokrúhľovania cien tovarov a služieb v hospodárstve tak, aby sa minimalizovala potreba používania 1 a 2 eurocentových mincí, čo povedie k zníženiu nákladov podnikateľov a verejnosti za poplatky bánk za vloženie resp. spracovanie 1 a 2 eurocentových mincí, k zjednodušeniu vydávania mincí pri hotovostnom platobnom styku a aj k pozitívnemu efektu na životné prostredie znižovaním použitia obalového materiálu a znižovaním počtu prepráv týchto mincí.
Príjemcovia platieb aj po tom, ako sa novelou zákona zavedie povinné zaokrúhľovanie, budú naďalej povinní prijať pri platbách v hotovosti 1 a 2 eurocentové mince. To znamená, že 1 a 2 eurocentové mince zostanú na Slovensku všeobecne akceptovaným zákonným platidlom tak dlho a v takom rozsahu, ako zostávajú zákonným platidlom podľa právnych predpisov Európskej Únie.
Zavedené je zaokrúhľovanie použitím podobných princípov ako pri zrušení 10 a 20 halierových mincí v minulosti, zaokrúhľovanie len hotovostných platieb, nakoľko cieľom zmeny je obmedzenie obehu mincí, ktoré súvisia s hotovosťou, pri použití spôsobu zaokrúhľovania, ktorý je neutrálny, spravodlivý pre obe strany, obchodníka aj kupujúceho. Pri platbe v hotovosti do 5 eurocentov sa zavádza zaokrúhlenie na 5 eurocentov.
K
Novela Zákonníka práce
22. 11. 2021
Po novele zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s treťou vlnou pandémie ochorenia COVID-19, dochádza aj k zmenám v Zákonníku práce.
V tejto súvislosti upravuje povinnosť zamestnávateľa vykonať kontrolou príslušného dokladu. Ak sa zamestnanec dokladom nepreukáže a v nadväznosti na to zamestnávateľ zamestnanca nevpustí na pracovisko a neumožní mu vykonávanie práce, ustanovil sa právny následok takejto situácie v pracovnoprávnych vzťahoch. Novelou Zákonníka práce sa tiež umožňuje zamestnancovi splnenie povinnosti aj iným spôsobom, ktorým bude umožnenie bezplatného testovania zo strany zamestnávateľa. Až ak zamestnanec odmietne aj tento spôsob, zamestnávateľ aplikuje následok predvídaný zákonom, čo znamená, že sa takáto situácia bude kvalifikovať ako prekážka v práci na strane zamestnanca (t. j. zamestnávateľ nie je povinný zamestnancovi prideľovať prácu) a bez náhrady mzdy. Nemožno však vylúčiť, že strany sa dohodnú na inom režime – napr. náhrade mzdy, čerpaní dovolenky. V nadväznosti na úpravu v Zákonníku práce sa upravila štátna služba v osobitných predpisoch.
K