Zdraženie pohonných látok
23. 11. 2009
Vývoj spotrebiteľských cien pohonných látok bol v 46. týždni roku 2009 ovplyvnený v medzitýždennom porovnaní zvýšením cien všetkých typov pohonných látok.
Podľa Štatistického úradu SR stúpla priemerná cena 98-oktánového benzínu o 0,016 € na 1,319 € za liter a cena 95-oktánového benzínu vzrástla o 0,015 € na 1,184 € za liter. Cena motorovej nafty sa zvýšila o 0,001 € na 1,133 € za liter a cena LPG taktiež o 0,001 € na 0,434 € za liter.
V januári 1997 predstavovala cena litra 95-oktánového benzínu 22,39 Sk (0,74 €) a cena litra nafty 20,89 Sk (0,69 €). Ceny sa postupne zvyšovali a v prvých mesiacoch roka 2000 prekročili 30-korunovú (0,996 €) hranicu. V ďalších rokoch sa dostávali ceny bližšie k hranici 40 Sk (1,33 €), ktorú prelomili v septembri 2005. K 4. septembru 2006 predstavovala priemerná spotrebiteľská cena za liter 95-oktánového benzínu 40,47 Sk (1,34 €). Liter motorovej nafty stál 41,26 Sk (1,37 €) a cena LPG dosiahla 21,69 Sk (0,72 €) za liter.
V závere roka 2007 sa predával liter 95-oktánového benzínu po 38,90 Sk (1,29 €) a liter nafty po 40,85 Sk (1,36 €). Cena LPG za liter dosiahla úroveň 21,69 Sk (0,72 €). Priemerná spotrebiteľská cena 95-oktánového benzínu ku koncu minulého roka dosiahla 30,27 Sk (1,005 €) za liter a cena litra motorovej nafty 35,07 Sk (1,164 €). LPG sa v uvedenom období predával za 16,45 Sk (0,546 eura) za liter.
Nový podporný fond pre podniky zamerané na výskum a technológie
29. 10. 2009
Menšie podniky, ktoré sú zamerané na výskum a technológie, sa ľahšie dostanú k peniazom. Vďaka novému podpornému fondu Slovenskej záručnej a rozvojovej banky a Európskemu investičnému fondu, budú mať lepšie šance získať úver či nájsť si investičného partnera.
Pôjde o čiastku 100 miliónov €, z ktorých 99 % zaplatí štát s využitím eurofondov a zvyšok investičný fond, ktorý bude peniaze rozdeľovať.
Spoločný fond začne fungovať v druhom štvrťroku 2010. Firmy nebude financovať priamo, ale prostredníctvom partnerov z bankového a finančného sektora. Pri pôžičkách to budú komerčné banky a Slovenská záručná a rozvojová banka. Z podporného fondu by žiadatelia mali získavať garancie, vďaka ktorým sa rozšíria ich úverové možnosti. Vďaka poskytnutej záruke bude v prípade záručných schém možné úvermi podporiť oveľa väčší počet podnikateľov, ako v súčasnosti.
Vďaka podpornému fondu firmy môžu do svojho biznisu získať aj investorov, ktorí by firme poskytli zdroje, za ktoré by si ako protihodnotu vypýtali napríklad akciový podiel.
Európsky investičný fond očakáva, že sa peniaze vložené do firiem vrátia. Podľa neho kontrakty s bankami a investičnými fondmi, ktoré projekt podporia, budú uzatvárať v nasledujúcich mesiacoch.
Kríza podnietila aj špekulatívne bankroty
23. 10. 2009
Podľa ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka globálna finančná kríza podnietila aj špekulatívne bankroty a likvidáciu výrob v existujúcich závodoch.
Ministerstvo zaznamenalo aj fenomény zneužívania krízy na špekulatívne bankroty. K masívnemu a radikálnemu prepúšťaniu však zatiaľ nedošlo. Údaje o počtoch ohrozených pracovných miest z januára tohto roka sa však ukázali ako nadsadené.
Slovenská vláda sa podľa ministra do boja proti kríze zapojila zásadným spôsobom. Kríza však ukázala aj to, že výrobu v jednej krajine a problémy s odbytom v druhom štáte nie je možné riešiť na úrovni národných vlád. Je nevyhnutná kombinovaná podpora a pomoc na úrovni celej EÚ.
Krízové obdobie Slovensko podľa ministra zvláda aj vďaka dobrému stavu finančného sektora. Obozretné poskytovanie pôžičiek a úverov bankovým sektorom na Slovensku viedol k tomu, že podiel problémových úverov sa pohybuje na úrovni štyroch maximálne piatich percent.
Globalizácia bude so všetkými pozitívami aj negatívami bude však pôsobiť aj na slovenské subjekty. Dnes už nemožno tvrdiť, že svet a veľká ekonomika sa nás netýkajú, prípadne očakávať, že sa schováme za štít veľkých transnacionálnych korporácií. V súvislosti s nástupom informačnej spoločnosti môžu byť zásadné systémové poznatky o následkoch a príčinách krízy rozhodujúcim faktorom a východiskom pre zvolenie podnikovej stratégie aj slovenských subjektov.
Nový zákon o platobných službách začne platiť od decembra
23. 10. 2009
Od decembra začnú vo finančných službách platiť novinky. Výpis z účtu bude zadarmo a väčšia bude aj ochrana klienta pri vykradnutí účtu.
Okrem toho sa v celej Európskej únii zjednotia bankové postupy, čo bude pre spotrebiteľov výhodou. Podľa slov zástupcu Slovenskej bankovej asociácie budú mať rovnaký systém klienti pri zakladaní účtu v Rakúsku a rovnaký aj Rakúšania u nás.
Jednoduchú povinnosť – dať klientovi výpis z účtu zadarmo – banky môžu splniť tak, že zašlú klientovi výpis elektronicky, čo už banky dnes bežne bezplatne robia. V prípade balíkov služieb by sa klient mal dočkať zlacnenia od konca decembra. Banky by sa nemali vyhovárať ani na náklady na poštovné. Platiteľ by za papierový výpis odoslaný poštou nemal platiť poštovné.
Od decembra by sa malo upraviť aj reklamačné konanie. Ak zlodej spotrebiteľovi vykradne účet, teda pôjde o takzvanú neautorizovanú platbu, klient bude znášať škodu len do výšky sto eur. Zvyšok mu nahradí banka. To však bude platiť len v prípade, že klient banku nepodviedol alebo nebol hrubo nedbanlivý. Za hrubú nedbanlivosť sa bude považovať napríklad prezradenie PIN kódu či poskytnutie platobnej karty inej osobe. Dôkazné bremeno je na banke.