Ochrana spotrebiteľa
14. 8. 2023
Nový zákon o ochrane spotrebiteľa, ktorý prezidentka SR vrátila do parlamentu, prináša novú všeobecnú právnu úpravu v oblasti ochrany spotrebiteľa.
Novým zákonom by sa mal zrušiť zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, zákon č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 299/2019 Z. z. o dohľade a pomoci pri riešení neodôvodnenej geografickej diskriminácie zákazníka na vnútornom trhu a o zmene zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zruší vyhlášku Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 406/2008 Z. z. o zložení, rozhodovaní, organizácii práce a postupe komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách v znení neskorších predpisov. Uvedené predpisy z oblasti ochrany spotrebiteľa a súvisiace predpisy v platnom právnom poriadku SR sa tak spoja do jedného právneho predpisu. Mal by sa odstrániť doterajší trend, ktorý spočíval spravidla v prijímaní osobitných predpisov v reakcii na jednotlivé smernice a nariadenia EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Zákon o ochrane spotrebiteľa úzko prepojený na Občiansky zákonník by mal do budúcnosti predstavovať základný právny predpis v oblasti ochrany spotrebiteľa a subsumovať aj budúce legislatívne iniciatívy. Zároveň je potrebné poznamenať, že zákon nemá predstavovať kodifikáciu celého spotrebiteľského práva. V súčasnosti sú všeobecné inštitúty ochrany spotrebiteľa roztrieštené vo viacerých právnych predpisoch. Orientácia v nich v ich vzájomných súvislostiach a ich následná správna aplikácia je sťažená, a to z pohľadu samotného spotrebiteľa, podnikateľov, ba dokonca aj subjektov pôsobiacich v oblasti ochrany spotrebiteľa, čím sa oslabuje princíp právnej istoty. Zákonom sa odstraňujú duplicity, aplikačné problémy, vnútorné rozpory jednotlivých ustanovení a terminologické odlišnosti. Spotrebiteľské právo sa dynamicky vyvíja, musí neustále reagovať na nové podnety z trhu, obchodné modely či technologický pokrok vrátane digitalizácie. V neposlednom preto modernizuje súčasnú spotrebiteľskú legislatívu a detailnejšie ju zosúlaďuje s právnymi predpismi EÚ odstraňujúc viaceré neopodstatnené goldplatingy.
K
Dôvera v ekonomiku mierne stúpla
29. 11. 2021
Dôvera v slovenskú ekonomiku v novembri 2021 mierne stúpla, naďalej sa nachádza pod úrovňou dlhodobého priemeru. Informoval o tom Štatistický úrad. Napriek výraznému zhoršeniu epidemiologickej situácie slovenskí podnikatelia v priemysle, v službách a aj v obchode nestratili optimizmus. V stavebníctve ostala dôvera na rovnakej úrovni ako minulý mesiac, u spotrebiteľov klesla. Najväčšie obavy prejavili spotrebitelia z vývoja nezamestnanosti.
Sezónne upravený indikátor ekonomického sentimentu (IES) vzrástol o 2,8 bodu na hodnotu 99,8 a pohybuje sa približne na úrovni obdobia pred začiatkom pandémie koronavírusu. Aktuálna hodnota je zároveň výrazne optimistickejšia ako v rovnakom období minulého roka, naďalej sa však nachádza pod úrovňou dlhodobého priemeru (o 2,7 bodu).
Po výraznom októbrovom znížení optimizmu podnikateľov v priemysle sa ich dôvera napriek pokračujúcim problémom v dodávateľskom reťazci, ktoré brzdia výrobu, mierne zvýšila. Indikátor dôvery v priemysle po sezónnej úprave v novembri vzrástol o 4,7 percentuálneho bodu na hodnotu 0.
Vývoj priaznivo ovplyvnilo najmä očakávané zvýšenie produkcie v nasledujúcich troch mesiacoch a rast objednávok.
V
Ceny emisných povoleniek v EÚ dosiahli nový rekord
26. 11. 2021
Cena emisných kvót v Európskej únii sa dnes vyšplhala na nové maximum nad 75 eur za tonu. Informovala o tom agentúra Reuters.
Systém obchodovania s emisnými kvótami bol v EÚ zavedený v roku 2005 a rast ich ceny z posledných mesiacov je jedným z faktorov, ktoré prispievajú k zdražovaniu energií.
Cena kvót v EÚ dnes podľa Reuters vystúpila až na 75,04 eura za tonu. Nadviazala tak na stredajší rast, za ktorým stálo vyhlásenie novej nemeckej vládnej koalície, že nedopustí pokles ceny kvót v Nemecku pod 60 eur za tonu.
Dopyt po emisných povolenkách teraz podporujú aj vyššie ceny plynu, kvôli ktorým je pre elektrárenské spoločnosti ekonomickejšie využívať uhlie.
Produkcia elektriny z uhlia vytvára dvojnásobné množstvo emisií oxidu uhličitého ako produkcia z plynu, takže vyžaduje viac emisných kvót, píše Reuters.
V
Novela zákona o bankách
24. 11. 2021
Platná právna úprava krytých dlhopisov je obsiahnutá v dvanástej časti zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá prešla komplexnou reformou v roku 2017 a je účinná od 1. januára 2018.
Ide o národnú úpravu, ktorá je v mnohých prvkoch už v súčasnosti v súlade so smernicou CBD, vzhľadom na to, že Ministerstvo financií SR pri príprave tejto spomínanej legislatívnej úpravy vychádzalo takisto ako Európska komisia z odporúčaní Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA). Avšak zostávajú určité ustanovenia smernice CBD, ktoré bolo potrebné dôsledne transponovať. Ide najmä o
• rozšírenie okruhu aktív, ktoré je možné zahrnúť do krycieho súboru a ktoré musia byť vysoko kvalitné v záujme zabezpečenia spoľahlivosti krycieho súboru,
• ustanovenia týkajúce sa spoločného financovania a možnosti nákupu aktív alebo prevodu aktív prostredníctvom dohody o finančných zárukách od iných bánk alebo prípadne od iných spoločností, ktoré nie sú bankami, avšak za dodržania dôsledného posúdenia úverovej bonity dlžníka,
• zosúladenie informácií, ktoré má banka, ktorá emituje kryté dlhopisy, zverejňovať pre investorov a definovanie tých informácií, ktoré si Národná banka Slovenska môže v určitých situáciách vyžiadať,
• úpravy ohľadne ukazovateľa krytia v závislosti od zloženia krycieho súboru, resp. programu krytých dlhopisov,
• úpravy súvisiace s predchádzajúcim súhlasom na vykonávanie činností s programom krytých dlhopisov a úpravy sankcií a
• jednotné označovanie krytých dlhopisov v celej Európskej únii.
Uvedené zmeny majú za cieľ zlepšiť existujúcu úpravu a napomôcť stabilite financovania bánk, prispieť k rozvoju slovenského kapitálového trhu a posilniť ochranu a právnu istotu investorov.
Zmeny majú smerovať k tomu, aby kryté dlhopisy boli:
• finančným nástrojom vyhovujúcim európskym štandardom a požiadavkám trhu,
• kvalitné a obchodovateľné na finančnom trhu,
• zaujímavou investičnou príležitosťou pre investorov aj mimo bankového sektora a zo zahraničia,
• s vysokou kreditnou a likvidnou kvalitou na trhoch aj v čase stresu,
• vhodným a efektívnym zdrojom dlhodobého financovania podporujúcim obchodný model a stabilitu banky.
K
Novela zákona o účtovníctve
24. 11. 2021
V nadväznosti na Programové vyhlásenie vlády SR je cieľom novely zákona Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, posilniť transparentnosť informácií vykazovaných v účtovnej závierke zverejnením účtovných závierok všetkých právnických osôb vo verejnej časti Registra účtovných závierok.
V súčasnosti do verejnej časti registra ukladajú svoje účtovné dokumenty právnické osoby podnikateľských právnych foriem a niektorých typov mimovládnych neziskových organizácií. Mimovládne neziskové organizácie môžu ukladať účtovné závierky do registra aj v listinnej podobe. Táto možnosť spôsobuje nezanedbateľnú chybovosť pri ich spracovaní a ukladaní do registra, ako aj ukladanie nesprávnych vzorov účtovných závierok.
Preto dochádza k rozšíreniu verejnej časti registra o ďalšie právne formy právnických osôb, čím budú všetky právnické osoby zaradené do verejnej časti registra. Ide predovšetkým o pozemkové spoločenstvá, ale aj mimovládne neziskové organizácie ako sú občianske združenia, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, záujmové združenia právnických osôb a ďalšie. V neverejnej časti registra by zostali účtovné dokumenty fyzických osôb – podnikateľov a organizačných zložiek zahraničných osôb.
V zákone sa v záujme rozšírenia funkcionalít registra ustanovilo, aby všetky účtovné dokumenty boli ukladané v elektronickej podobe, čo zjednoduší postup pri ich ukladaní, ale aj odstráni chybovosť pri neautomatizovanom spracovaní účtovných dokumentov.
Ustanovujú sa náležitosti výročnej správy pre neziskové organizácie, ak v hmotnoprávnom predpise, podľa ktorého postupujú, nie je zadefinovaný obsah výročnej správy. Uvedené sa týka predovšetkým občianskych združení a cirkevných organizácií, ak sú povinné mať audit účtovnej závierky a výročnej správy.
Vzhľadom na stále väčší podiel elektronických účtovných záznamov v účtovníckej praxi sú v zákone v záujme jednoznačnosti doplnené a špecifikované podmienky, ktoré je účtovná jednotka povinná dodržať pri spracovávaní týchto účtovných záznamov. Upresňujú a zjednodušujú sa ustanovenia o listinnej a elektronickej podobe účtovného záznamu. Nanovo sa ustanovujú možné spôsoby transformácie účtovného záznamu pri zmene podoby účtovného záznamu. Na proces transformácie účtovného záznamu z listinnej podoby do elektronickej podoby je možné použiť okrem zaručenej konverzie aj skenovanie, čo výrazne zjednoduší tento proces. Umožňuje sa nahradiť vlastnoručný podpis akýmkoľvek elektronickým podpisom, ktorý umožní preukázateľnú identifikáciu osoby. Zákon explicitne uvádza, kedy už nie je potrebné uchovávať listinný účtovný záznam, ak bol transformovaný na elektronický účtovný záznam.
Ustanovuje sa spodná hranica výšky pokuty a pokuta voči osobe, ktorá prevezme plnenie povinností po zániku účtovnej jednotky a nesplní ich. Ustanovuje sa absolútna suma pokuty v prípadoch, keď z rôznych dôvodov nie je možné pokutu odvodiť z celkovej sumy majetku (nie je uložená účtovná závierka, je uložená účtovná závierka, ale účtovná jednotka vykazuje v majetku nulu, alebo vykazuje účelovo zjavne nízku sumu majetku).
K