Ochrana oznamovateľom protispoločenskej činnosti
1. 2. 2019
Zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti nadobudol účinnosť 1. júla 2014 a predstavoval v čase jeho prijatia dovtedy neexistujúci nástroj právnej ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti tzv. whistleblowerov.
Išlo o ochranu pred takým konaním, zo strany zamestnávateľa, resp. jeho riadiacich zamestnancov, smerujúcim k „potrestaniu“ whistleblowera, ktoré nedosahovalo intenzitu trestného činu alebo správneho deliktu, ale bolo spôsobilé privodiť výrazný negatívny zásah do pracovného, prípadne aj rodinného a osobného života whistleblowera.
Uvedeným zákonom sa do právneho poriadku Slovenskej republiky zaviedlo viacero inštitútov, ako ochrana whistleblowera v rámci trestného konania, a v rámci konania o správnom delikte, vnútorný systém vybavovania podnetov whistleblowerov, odmena whistleblowerovi, pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu smerujúceho voči whistleblowerovi inšpektorátom práce.
Aplikačná prax uplynulých štyroch rokov poukázala aj na slabé miesta súčasnej právnej úpravy, ktoré nemohli byť v čase tvorby terajšieho zákona známe ani predvídané.
Ukázalo sa, že terajší zákon sa nedostal do širšieho spoločenského povedomia, čo je jedna z príčin jeho nedostatočného využívania zo strany whistleblowerov, ako aj to, že je vhodnejšie uprednostniť zverenie poskytovania ochrany, ako aj propagáciu zákona a súvisiace činnosti, samostatnému a na tento účel špecializovanému štátnemu orgánu, pred vykonávaním tejto činnosti inšpekciou práce, ktorá plní síce príbuzné úlohy, ale sleduje primárne iný cieľ. Taktiež sa ukázalo, že je potrebné zvážiť možnosť poskytnúť whistleblowerovi postavenie oznamovateľa s právom robiť návrhy na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie a predkladať dôkazy, a obdobne aj úradu ak poskytuje whistleblowerovi ochranu, v trestnom konaní, čo súčasná právna úprava neumožňuje.
Nový zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktorý je momentálne na rokovaní v NRSR, predstavuje kontinuitu so súčasnou právnou úpravou z ktorej vychádza a na ktorú nadväzuje, zároveň využíva poznatky získané z aplikačnej praxe, s cieľom prehĺbiť, rozšíriť a zefektívniť ochranu poskytovanú oznamovateľom protispoločenskej činnosti.
Rast inflácie v auguste zrýchlil na 1,1 %
14. 9. 2010
Medziročné tempo rastu cien tovarov a služieb na Slovensku podľa metodiky EÚ zrýchlilo v auguste na 1,1 % z 1,0 % v júli.
Inflácia zrýchlila rast už druhý mesiac za sebou. Informoval o tom Štatistický úrad SR. Počas samotného augusta ceny medzimesačne klesli o 0,1 %. V júli rovnakým tempom rástli. V auguste rástli medziročne najviac ceny alkoholu a tabaku, a to o 7,6 %. Ceny za vzdelanie sa zvýšili o 4,5 % a v zdravotníctve o 4,2 %. Naopak najvýraznejšie klesli ceny nábytku, vybavenia domácnosti a bežnej údržby domu, a to o 3,4 %.
Automobilka Škoda Auto prijala tisíc nových zamestnancov a hľadá ďalších
7. 9. 2010
Automobilka Škoda Auto nestíha vyrábať, zháňa ďalšie stovky zamestnancov.
Za jeden mesiac, počas augusta, prijali závody automobilky Škoda v Česku takmer tisíc nových zamestnancov a stále je to málo. Záujem o vozidlá značky Škoda trvalo rastie. Za sedem mesiacov tohto roka Škodovka predala celosvetovo 437 tisíc áut, medziročne o 13,4 percenta viac. Najviac idú na odbyt modely Octavia, Superb a Yeti.
Maloobchod začal opäť klesať
6. 9. 2010
Tržby slovenských obchodníkov sa v júli, po júnovom miernom náraste opäť vrátili k poklesu, medziročne sa znížili o 1,6 %.
V šiestom mesiaci roka sa pritom tržby medziročne zvýšili o percento, pričom tento rok vykázali okrem júna rast už len v marci. Tržby v maloobchode v bežných cenách sa v júli zvýšili na 1,49 miliardy eur z júnových 1,47 mld. eur, informoval Štatistický úrad SR.
Snaha vlády znížiť deficit v budúcom roku na 4,9% HDP
3. 9. 2010
Deficit verejných financií SR by mal na budúci rok klesnúť na 4,9 % výkonu ekonomiky z tohtoročných očakávaných 7,8 %HDP.
Vyhlásil to minister financií I.Mikloš. O ďalšie percento by sa mal schodok znížiť v roku 2012, o rok neskôr má klesnúť pod trojpercentnú hranicu. Súčasná vláda chce znížiť schodok o 1,7 miliardy eur, pričom značnú časť z tejto sumy plánuje ušetriť na štátnej spotrebe. Príjmy rozpočtu by zas mali stúpnuť vďaka zmenám daňového a odvodového systému. Minister financií nevylúčil ani zvýšenie dane z pridanej hodnoty, ktorá je v súčasnosti pre väčšinu tovarov a služieb nastavená na úrovni 19 %.