Ochrana oznamovateľom protispoločenskej činnosti
1. 2. 2019
Zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti nadobudol účinnosť 1. júla 2014 a predstavoval v čase jeho prijatia dovtedy neexistujúci nástroj právnej ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti tzv. whistleblowerov.
Išlo o ochranu pred takým konaním, zo strany zamestnávateľa, resp. jeho riadiacich zamestnancov, smerujúcim k „potrestaniu“ whistleblowera, ktoré nedosahovalo intenzitu trestného činu alebo správneho deliktu, ale bolo spôsobilé privodiť výrazný negatívny zásah do pracovného, prípadne aj rodinného a osobného života whistleblowera.
Uvedeným zákonom sa do právneho poriadku Slovenskej republiky zaviedlo viacero inštitútov, ako ochrana whistleblowera v rámci trestného konania, a v rámci konania o správnom delikte, vnútorný systém vybavovania podnetov whistleblowerov, odmena whistleblowerovi, pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu smerujúceho voči whistleblowerovi inšpektorátom práce.
Aplikačná prax uplynulých štyroch rokov poukázala aj na slabé miesta súčasnej právnej úpravy, ktoré nemohli byť v čase tvorby terajšieho zákona známe ani predvídané.
Ukázalo sa, že terajší zákon sa nedostal do širšieho spoločenského povedomia, čo je jedna z príčin jeho nedostatočného využívania zo strany whistleblowerov, ako aj to, že je vhodnejšie uprednostniť zverenie poskytovania ochrany, ako aj propagáciu zákona a súvisiace činnosti, samostatnému a na tento účel špecializovanému štátnemu orgánu, pred vykonávaním tejto činnosti inšpekciou práce, ktorá plní síce príbuzné úlohy, ale sleduje primárne iný cieľ. Taktiež sa ukázalo, že je potrebné zvážiť možnosť poskytnúť whistleblowerovi postavenie oznamovateľa s právom robiť návrhy na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie a predkladať dôkazy, a obdobne aj úradu ak poskytuje whistleblowerovi ochranu, v trestnom konaní, čo súčasná právna úprava neumožňuje.
Nový zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktorý je momentálne na rokovaní v NRSR, predstavuje kontinuitu so súčasnou právnou úpravou z ktorej vychádza a na ktorú nadväzuje, zároveň využíva poznatky získané z aplikačnej praxe, s cieľom prehĺbiť, rozšíriť a zefektívniť ochranu poskytovanú oznamovateľom protispoločenskej činnosti.
Schodok štátneho rozpočtu mierne stúpne
23. 9. 2010
Schodok štátneho rozpočtu Slovenska v budúcom roku stúpne na 3,84 miliardy eur z tohtoročných plánovaných 3,75 miliardy.
Výdavky aj príjmy sa majú medziročne zvýšiť asi o 4 %. Ministerstvo naplánovalo výdavky 16,94 miliardy eur, čo je o 660 miliónov viac ako tento rok. Príjmy by mali dosiahnuť 13,1 miliardy eur. Najviac peňazí včetne peňazí z rozpočtu EÚ by malo dostať budúci rok ministerstvo školstva (2,34 mld.eur).
Podielovým fondom sa minulý týždeň nedarilo
22. 9. 2010
Slovenská asociácia správcovských spoločností (SASS) informovala, že SR dosiahla v 38. týždni negatívne saldo čistých predajov.
Správcovské spoločnosti spravujúce portfóliá otvorených podielových fondov (OPF) zaevidovali v 38. kalendárnom týždni záporne saldo, ktorého hodnota bola 0,44 milióna eur. Celkové predaje predstavovali 20,52 milióna eur a spätné nákupy 20,95 milióna eur.
Írsko tlmí obavy z úspor novým rozpočtom na rok 2011
22. 9. 2010
Írska vláda plánuje v rozpočte na budúci rok ušetriť menej ako 4 miliardy eur, pričom obavy trhov o stav írskych financií sa zmiernia až po tom ako vláda schváli tento rozpočet.
Írsko podobne ako ďalšie krajiny eurozóny bojuje s vysokým rozpočtovým deficitom, ktorý v roku 2009 dosiahol 14,3 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo je najviac v Európskej únii (EÚ). V rovnakom roku verejný dlh dosiahol 64 % HDP.
Šesť firiem prišlo o 1,2 mil. eur z ESF
21. 9. 2010
Sociálna implementačná agentúra odstúpila od zmluvy so 6 spoločnosťami, ktorým bola schválená finančná pomoc z Európskeho sociálneho fondu (ESF).
Spoločnostiam bolo priznaných spolu vyše 1,2 milióna eur. Podľa ministerstva práce však mali byť vylúčené z procesu posudzovania, keďže ich žiadosti neboli v súlade so Schémou štátnej pomoci na podporu vzdelávania a adaptability zamestnancov.