Ochrana a využívanie poľnohospodárskej pôdy
31. 3. 2025
Schválený bol zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy.
Pôda je nenahraditeľné národné bohatstvo, a preto je potrebné hľadať ďalšie nástroje jej ochrany ako neobnoviteľného prírodného zdroja pred nepriaznivými dôsledkami klimatických zmien, nešetrným obhospodarovaním, neoprávnenými zábermi atď.
Cieľom novely zákona je ustanovenie právneho rámca pre manažovanie porastov drevín rastúcich mimo lesa na poľnohospodárskej pôde, ktorý v doterajšej právnej úprave využívania poľnohospodárskej pôdy absentuje. Ustanovuje sa možnosť nariadiť odstránenie drevín rastúcich na poľnohospodárskej pôde mimo lesa na pozemkoch, ktoré nemajú charakter lesného porastu a nie sú spôsobilé na preradenie medzi lesné pozemky, pričom predstavujú prekážku udržateľného poľnohospodárskeho využívania poľnohospodárskej pôdy a ich zachovanie nie je účelné z hľadiska ekologickej stability územia. Zmenami sa sleduje zosúladenie legislatívy na úseku ochrany a využívania poľnohospodárskej pôdy so zákonom č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v oblasti ochrany drevín. Ustanovuje sa aj možnosť založiť porast drevín na poľnohospodárskej pôde bez zmeny druhu pozemku na účely založenia agrolesníckych systémov využívania pôdy alebo zakladanie porastov poľnohospodárskej účelovej zelene s pôdoochrannou a ekostabilizačnou funkciou, ktoré prispievajú k ochrane pôdy pred nepriaznivými dôsledkami klimatickej zmeny a k zvyšovaniu biodiverzity poľnohospodárskych ekosystémov a to aj v nadväznosti na Strategický plán SR pre Spoločnú poľnohospodársku politiku, na základe ktorého sa subvencujú tzv. celofarmové ekoschémy ako aj zakladanie a udržiavanie biopásov, bylinných políčok a agrolesníckych systémov. S cieľom zvýšenia ochrany najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy sa rozširuje povinnosť platenia odvodu za odňatie poľnohospodárskej pôdy podľa jej kvality na všetky poľnohospodárske pôdy, nielen na vybrané pôdy v každom katastrálnom území.
K
Banky na Slovensku musia od januára povinne prijímať okamžité platby
10. 10. 2024
Schválené nariadenie zavádza plošné povinné prijímanie okamžitých platieb v eurách pre banky v eurozóne najneskôr do 9. januára 2025 a ich odosielanie do 9. októbra 2025. O tri mesiace bude prijímanie tzv. okamžitých platieb dostupné pre klientov všetkých bánk na Slovensku aj v celej eurozóne. Ich podstatou je to, že finančné prostriedky od platiteľa sú na účet príjemcu pripísané v priebehu niekoľkých sekúnd. Viaceré banky na Slovensku už v súčasnosti poskytujú túto službu dobrovoľne, od januára budúceho roka to však bude povinné.
„Dosiahnutý tak bude prvý míľnik zjednotenia, ktoré určuje Nariadenie o SEPA okamžitých platbách. Nariadenie zavádza plošné povinné prijímanie okamžitých platieb v eurách pre banky v eurozóne najneskôr do 9. januára 2025 a ich odosielanie do 9. októbra 2025, pričom jednotlivé banky ich môžu klientom sprístupniť aj skôr," informovala Slovenská banková asociácia (SBA). V krajinách mimo eurozóny bude táto povinnosť platiť od roku 2027.
Bankové inštitúcie v Európe zavádzajú okamžité platby postupne, a to najmä vzhľadom na náročnosť ich implementácie. Bankové systémy v takom prípade musia totiž fungovať nepretržite, poskytovať bezproblémovú používateľskú skúsenosť a pritom dodržiavať prísne štandardy v oblasti kybernetickej bezpečnosti a boja proti praniu špinavých peňazí. Akékoľvek poplatky spojené so zasielaním a prijímaním okamžitých úhrad pritom nesmú byť vyššie ako poplatky, ktoré už banka účtuje pri podobných úhradách.
„Okamžité platby umožňujú klientom bánk realizovať rýchle a bezpečné bezhotovostné úhrady. Prostredníctvom nich môžu uskutočniť národné aj cezhraničné platby v eurách elektronickou formou kedykoľvek a kdekoľvek vďaka nepretržitej dostupnosti bankového systému. S podporou nových technológií majú okamžité platby potenciál konkurovať hotovosti, keďže s množstvom výhod poskytujú klientom aj lepší prehľad o ich cash-flow manažmente," zhodnotil výkonný riaditeľ SBA Marcel Klimek.
Na Slovensku sú okamžité platby dostupné vo vybraných bankách už viac ako dva roky, od februára 2022, postupne sa pridávali ďalšie a aktuálne ich poskytuje sedem bánk. V minulom roku sa u nás podľa údajov Národnej banky Slovenska (NBS) uskutočnilo 39 miliónov okamžitých platieb v hodnote 11,2 miliardy eur. Ich podiel na celkovom počte SEPA platieb na Slovensku vzrástol v poslednom štvrťroku 2023 na 14,3 %.
S
Maloobchod dosiahol v auguste medziročný nárast tržieb o 0,7 percent
9. 10. 2024
Výsledok celého odvetvia najvýraznejšie potiahol zásielkový predaj. Predajcovia maloobchodu dosiahli v auguste 2024 medziročne vyššie tržby o 0,7 %. Medzimesačne poklesli tržby v maloobchode o 1 %, uviedol Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Medziročne vyššie tržby v stálych cenách dosiahli len 4 z 9 zložiek maloobchodu. Výsledok celého odvetvia najvýraznejšie potiahol zásielkový predaj (predaj mimo predajní, stánkov a trhov) s medziročným nárastom tržieb o viac ako pätinu. Tento segment bol ovplyvnený aj zmenou štruktúry a počtu podnikov zaradených do tejto kategórie. Naopak, v porovnaní s minulým rokom sa znížili tržby v podielovo najvýznamnejšej zložke maloobchodu hyper- a supermarketoch (nešpecializované predajne), a to o pol percenta.
Z ostatných zložiek vnútorného obchodu evidovalo medziročný nárast tržieb len ubytovanie, a to o 3 %. Tržby ostatných segmentov poklesli, v predaji a oprave motorových vozidiel a motocyklov o 1,5 %, vo veľkoobchode o 4,2 % a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 5,4 %.
Tržby po sezónnom očistení v auguste medzimesačne rástli v predaji a oprave motorových vozidiel o 7,1 % a v ubytovaní o 11,3 %. Poklesli vo veľkoobchode o 0,1 %, v maloobchode o 1 % a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 1,5 %.
V súhrne za 8 mesiacov roka 2024 tržby medziročne rástli v maloobchode o 3,6 %, v ubytovaní o 1,5 % a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 0,9 %. Pokles tržieb zaznamenal predaj a oprava motorových vozidiel o 1,2 % a veľkoobchod o 3,1 %.
S
Vláda schválila balík opatrení na konsolidáciu verejných financií
19. 9. 2024
Väčšinu opatrení na ozdravenie verejných financií v budúcom roku zaradila vláda do jedného legislatívneho balíka. Návrh zákona, ktorým sa novelizujú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií, schválila v stredu s pripomienkami. Rovnako s pripomienkami schválila aj návrh zákona o dani z finančných transakcií. Obidve právne normy navrhla parlamentu prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní.
Samotné materiály zatiaľ zverejnené nie sú. O pripomienkach k nim, ktoré môžu pôvodný návrh výrazne upraviť, má po rokovaní vlády informovať minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD).
Ako v utorok informoval premiér a predseda vládnej strany Smer-SD Robert Fico, koalícia sa dohodla na balíku opatrení, ktoré majú zabezpečiť konsolidáciu verejných financií na úrovni 2,6 až 2,7 miliardy eur. Vďaka tomu má deficit budúci rok klesnúť na 4,7 % HDP. Súčasťou konsolidácie je zvýšenie základnej sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH) na 23 % a zároveň pokles jej zníženej sadzby na 5 %, ale aj zavedenie dane z finančných transakcií pre firmy či zvýšenie firemnej dane od určitej výšky príjmu.
S
Slovenský priemysel podržali automobilky
11. 9. 2024
Napriek poklesu vo výrobe ropných produktov automobilový priemysel rastie. Najvýznamnejší vplyv na priemyselnú produkciu mal medziročne významne vyšší nárast výkonu v energetike, teda v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu. Priemyselná produkcia v júli 2024 medziročne vzrástla o 5,4 percenta, čo bol najvyšší rast od začiatku roka. Medzimesačne (oproti júnu 2024) po zohľadnení sezónnych vplyvov sa priemyselná produkcia znížila o 2,4 percenta. Informoval o tom Štatistický úrad.
V prvom prázdninovom mesiaci tohto roka produkcia súvisiaca s energetikou vzrástla o takmer 19 percent. Po úprave cenových deflátorov odvetvie nevykazovalo v tomto roku tak výrazné medziročné rasty, ako ukazovali dáta pred revíziou, ale aj napriek tomu v júli energetika najviac prispela k rastu priemyslu. K pozitívnemu vývoju celej priemyselnej produkcie dopomohol aj rast vo výrobe dopravných prostriedkov o 7,7 percenta. Tretí najvýznamnejší vplyv na celkový výsledok mal vyše 30-percentný nárast v ostatnej výrobe.
Spomedzi odvetví, ktoré spomaľovaním výkonu brzdili rast priemyslu, najvýznamnejší vplyv mal viac ako 27-percentný pokles vo výrobe koksu a ropných produktov. Odvetvie vykázalo výrazné medziročné zníženie produkcie už tretíkrát po sebe. Nadol ťahalo priemysel aj 7,6-percentné zníženie výroby strojov inde nezaradených.
Za prvých sedem mesiacov tohto roka klesla priemyselná produkcia o 1,7 percenta. Nižší výkon ako v rovnakom období minulého roka malo deväť z celkovo 15 sledovaných odvetví. Z priemyselných odvetví, ktoré sa najviac podieľali na celkovom poklese produkcie, bolo najvýznamnejšie zníženie výroby strojov o 10,7 percenta a pokles o 5,3 percenta vo výrobe kovov. Vyššiemu prepadu zabránil viac ako 10-percentný rast vo výrobe elektrických zariadení a deväťpercentné navýšenie vo výrobe potravín.
S