Ochrana a využívanie poľnohospodárskej pôdy
31. 3. 2025
Schválený bol zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy.
Pôda je nenahraditeľné národné bohatstvo, a preto je potrebné hľadať ďalšie nástroje jej ochrany ako neobnoviteľného prírodného zdroja pred nepriaznivými dôsledkami klimatických zmien, nešetrným obhospodarovaním, neoprávnenými zábermi atď.
Cieľom novely zákona je ustanovenie právneho rámca pre manažovanie porastov drevín rastúcich mimo lesa na poľnohospodárskej pôde, ktorý v doterajšej právnej úprave využívania poľnohospodárskej pôdy absentuje. Ustanovuje sa možnosť nariadiť odstránenie drevín rastúcich na poľnohospodárskej pôde mimo lesa na pozemkoch, ktoré nemajú charakter lesného porastu a nie sú spôsobilé na preradenie medzi lesné pozemky, pričom predstavujú prekážku udržateľného poľnohospodárskeho využívania poľnohospodárskej pôdy a ich zachovanie nie je účelné z hľadiska ekologickej stability územia. Zmenami sa sleduje zosúladenie legislatívy na úseku ochrany a využívania poľnohospodárskej pôdy so zákonom č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v oblasti ochrany drevín. Ustanovuje sa aj možnosť založiť porast drevín na poľnohospodárskej pôde bez zmeny druhu pozemku na účely založenia agrolesníckych systémov využívania pôdy alebo zakladanie porastov poľnohospodárskej účelovej zelene s pôdoochrannou a ekostabilizačnou funkciou, ktoré prispievajú k ochrane pôdy pred nepriaznivými dôsledkami klimatickej zmeny a k zvyšovaniu biodiverzity poľnohospodárskych ekosystémov a to aj v nadväznosti na Strategický plán SR pre Spoločnú poľnohospodársku politiku, na základe ktorého sa subvencujú tzv. celofarmové ekoschémy ako aj zakladanie a udržiavanie biopásov, bylinných políčok a agrolesníckych systémov. S cieľom zvýšenia ochrany najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy sa rozširuje povinnosť platenia odvodu za odňatie poľnohospodárskej pôdy podľa jej kvality na všetky poľnohospodárske pôdy, nielen na vybrané pôdy v každom katastrálnom území.
K
So zvyšovaním miezd nie sme spokojní
19. 8. 2022
Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek vyjadruje sklamanie nad návrhom úpravy platov sestier a pôrodných asistentiek, ktorú predstavil vo štvrtok minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO) a minister financií Igor Matovič (OĽANO). TASR o tom informoval riaditeľ kancelárie komory Lukáš Kober.
"Ak je toto výsledok rokovaní za zatvorenými dverami a avizované skokovité zvýšenie miezd, nemôžeme vyjadriť spokojnosť s prezentovaným zvýšením hrubej mzdy sestry a pôrodnej asistentky," vyplýva z reakcie komory s tým, že očakávali akceptovanie ich návrhov na úpravu základných platov, avšak nestalo sa tak.
Pripomenuli, že vláda nenaplnila ani vlastné programové vyhlásenie, v ktorom hovorí o zvýšení miezd sestier a pôrodných asistentiek na minimálne 110 percent priemerného zárobku v národnom hospodárstve.
Cieľom návrhu komory, o ktorom rokovali s ministrom zdravotníctva doteraz, bolo stabilizovať sestry v systéme a prilákať nových ľudí - absolventov. Návrh obsahoval dva prvky, a to základnú mzdu, ktorá by sa mala zvýšiť o 40 percent, čo je 440-eurové zvýšenie. Zároveň obsahoval návrh i nový prvok, a to príplatky za odpracované roky praxe.
"Bohužiaľ, základná mzda sa podľa návrhu Matoviča zvýši iba o 11 percent, čo je zhruba 126 eur, čo nepovažujeme za kompenzačné ani motivačné. Navrhovaný nárast základnej mzdy je teda veľmi nízky a nie je konkurencieschopný k okolitým krajinám," uvádza sa v stanovisku. Podľa komory by to pomohlo pomôcť zastabilizovať sestry s praxou, avšak nie prilákať absolventov.
Na návrhu vnímajú pozitívne príplatky za odpracované roky - maximálne do výšky 20 percent, čo môže podľa SKSaPA zvýšiť mzdu o 226 až 253 eur, avšak iba u sestier služobne starších.
V
Byty prelomia métu tritisíc eur za štvorec
15. 8. 2022
2 947 eur. To je naposledy zverejnená priemerná cena za štvorcový meter bytu na Slovensku, ktorá sa priblížila k okrúhlej hranici. Podľa Dominiky Duchovej z odboru komunikácie Národnej banky Slovensku bude na prekonanie úrovne tritisíc eur v treťom štvrťroku postačovať 1,8-percentný medzištvrťročný rast cien.
„Medzištvrťročný rast bytov bol síce v priebehu piatich rokov priemerne na úrovni troch percent, no v posledných rokoch sa zrýchľuje. V období od roku 2020 je priemer na úrovni 4,4 percenta a od roku 2021 5,6 percenta. Všetky tieto priemerné rasty by pritom stačili na prekonanie pomyselnej hranice,“ hovorí Duchová. „Podstatný bude predovšetkým vývoj príjmov domácností a úrokových sadzieb, ktoré postupne počas roku 2022 rastú. Vnímame teda existenciu rizika, že ceny nehnuteľností spomalia rast pod úroveň priemeru z predchádzajúcich rokov. A tak dosiahnutie hranice tritisíc eur za štvorcový meter v treťom štvrťroku vôbec nevnímame ako isté,“ dodáva.
Z dát Erste Group zas vyplýva, že trh s nehnuteľnosťami by sa mal ochladiť práve v dôsledku obáv z recesie. Analytici banky totiž tvrdia, že sa prejaví sprísňovanie menových podmienok centrálnych bánk. Oproti minulému roku vzrástla základná úroková sadzba najviac v Maďarsku, a to až o 8,25 percentuálneho bodu. O nič lepšie na tom však nie je ani náš český sused. Tam sadzba aktuálne predstavuje nárast o viac ako šesť percentuálnych bodov a podobne je na tom aj Poľsko. A úroky sa dvíhajú aj v eurozóne. Opadne teda záujem a to sa prejaví aj na cenách? HN oslovili piatich odborníkov, ktorí odpovedali na nasledujúce štyri otázky týkajúce sa cenového vývoja na trhu s nehnuteľnosťami.
V
Hypoteční trh se meziročně propadl o skoro dvě třetiny
15. 8. 2022
Úroková sazba u nově poskytnutých hypoték v červenci vzrostla na 5,4 procenta z červnových pěti procent. Průměrná sazba je tak nejvyšší od poloviny roku 2010. Banky a stavební spořitelny poskytly hypoteční úvěry za 11,9 miliardy korun, což je proti červnu pokles o více než třetinu. Meziroční propad zrychlil na 73 procent. Vyplývá to ze statistik České bankovní asociace (ČBA) Hypomonitor. Do něj dodávají data všechny banky a stavební spořitelny poskytující hypotéky na českém trhu.
„Růst hypotečních sazeb tak podle očekávání pokračuje v návaznosti na vývoj tržních úrokových sazeb. Ty však v posledních měsících klesají, což bude tlak na další růst hypotečních sazeb snižovat,“ uvedl ekonom asociace Jakub Seidler. Pokles objemu poskytnutých hypoték je podle něj citelný nejen vůči silnému roku 2021, ale i ve srovnání s červencem 2020 je letošní objem poskytnutých hypoték poloviční. Za celý letošní rok, tj. od ledna do července, propadla aktivita na hypotečním trhu o více než polovinu.
„Hypotéky jsou nyní kvůli vysokým tržním úrokovým sazbám drahé. Podepisuje se to na poptávce po hypotečním úvěrování a objemu nově poskytnutých hypoték na celém trhu, který v poslední době zaznamenává v meziročním srovnání téměř dvoutřetinový propad. Můžeme čekat, že podobná situace přetrvá po celý zbytek letošního roku a hypoteční trh ožije v momentě, kdy se tržní úrokové sazby pohnou výrazněji směrem dolů,“ řekl ekonom Monety Money Bank Petr Gapko.
V
Automobilky zažívajú ochladenie
12. 8. 2022
Bratislavský Volkswagen, trnavský Stellantis, žilinská Kia a nitriansky Jaguar. To sú motory našej ekonomiky a ťahúni priemyslu. V roku 2026 k nim pribudne ešte košické Volvo. Už výkon štvorice top hráčov bol do roku 2020 relatívne stabilný. Od vypuknutia koronakrízy je však ako na hojdačke a tejto pozície sa nezbavil doteraz. Covid totiž popretŕhal dodávateľské reťazce, k čomu ešte prispela vojna na Ukrajine a hrozba ekonomickej recesie.
Aj preto aktuálne výroba áut na Slovensku v júni medziročne poklesla o šesť percent a prispela k tomu, že celá priemyselná produkcia v krajine v júni medziročne poklesla o 5,7 percenta. Bol to už štvrtý mesiac od začiatku roka, keď si kľúčové odvetvie ekonomiky pripísalo nižší výkon ako pred rokom. Spomalenie sa počas šiesteho mesiaca prejavilo vo väčšine priemyselných odvetví.
To, že výroba áut sa zasekáva, sa ukázalo už pri iných štatistikách. Posledné dáta zahraničného obchodu poukázali na to, že nominálny nárast vývozov v kategórii strojov a prepravných zariadení dosiahol v prvej polovici roka vyše dve percentá. „Nie je možné to hodnotiť ako úspešný polrok, a to hneď z dvoch dôvodov,“ hovorí Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank. Jedna vec je podľa neho relatívne nízka porovnávacia báza z prvej polovice roka 2021, keď výrobu počas vlaňajšej jari začala výrazne ovplyvňovať polovodičová kríza. „Keďže čipová kríza plne neodznela a navyše sa dočasne pridali nové úzke hrdlá vyvolané konfliktom na Ukrajine, ani nízka porovnávacia báza nedopomohla vývozu áut k silnému technickému rastu vývozov a vývozy ostávajú blízko minuloročných relatívne nízkych úrovní,“ vysvetľuje analytik.
V