Ochrana a využívanie poľnohospodárskej pôdy
31. 3. 2025
Schválený bol zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy.
Pôda je nenahraditeľné národné bohatstvo, a preto je potrebné hľadať ďalšie nástroje jej ochrany ako neobnoviteľného prírodného zdroja pred nepriaznivými dôsledkami klimatických zmien, nešetrným obhospodarovaním, neoprávnenými zábermi atď.
Cieľom novely zákona je ustanovenie právneho rámca pre manažovanie porastov drevín rastúcich mimo lesa na poľnohospodárskej pôde, ktorý v doterajšej právnej úprave využívania poľnohospodárskej pôdy absentuje. Ustanovuje sa možnosť nariadiť odstránenie drevín rastúcich na poľnohospodárskej pôde mimo lesa na pozemkoch, ktoré nemajú charakter lesného porastu a nie sú spôsobilé na preradenie medzi lesné pozemky, pričom predstavujú prekážku udržateľného poľnohospodárskeho využívania poľnohospodárskej pôdy a ich zachovanie nie je účelné z hľadiska ekologickej stability územia. Zmenami sa sleduje zosúladenie legislatívy na úseku ochrany a využívania poľnohospodárskej pôdy so zákonom č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v oblasti ochrany drevín. Ustanovuje sa aj možnosť založiť porast drevín na poľnohospodárskej pôde bez zmeny druhu pozemku na účely založenia agrolesníckych systémov využívania pôdy alebo zakladanie porastov poľnohospodárskej účelovej zelene s pôdoochrannou a ekostabilizačnou funkciou, ktoré prispievajú k ochrane pôdy pred nepriaznivými dôsledkami klimatickej zmeny a k zvyšovaniu biodiverzity poľnohospodárskych ekosystémov a to aj v nadväznosti na Strategický plán SR pre Spoločnú poľnohospodársku politiku, na základe ktorého sa subvencujú tzv. celofarmové ekoschémy ako aj zakladanie a udržiavanie biopásov, bylinných políčok a agrolesníckych systémov. S cieľom zvýšenia ochrany najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy sa rozširuje povinnosť platenia odvodu za odňatie poľnohospodárskej pôdy podľa jej kvality na všetky poľnohospodárske pôdy, nielen na vybrané pôdy v každom katastrálnom území.
K
Automobilky zažívajú ochladenie
12. 8. 2022
Bratislavský Volkswagen, trnavský Stellantis, žilinská Kia a nitriansky Jaguar. To sú motory našej ekonomiky a ťahúni priemyslu. V roku 2026 k nim pribudne ešte košické Volvo. Už výkon štvorice top hráčov bol do roku 2020 relatívne stabilný. Od vypuknutia koronakrízy je však ako na hojdačke a tejto pozície sa nezbavil doteraz. Covid totiž popretŕhal dodávateľské reťazce, k čomu ešte prispela vojna na Ukrajine a hrozba ekonomickej recesie.
Aj preto aktuálne výroba áut na Slovensku v júni medziročne poklesla o šesť percent a prispela k tomu, že celá priemyselná produkcia v krajine v júni medziročne poklesla o 5,7 percenta. Bol to už štvrtý mesiac od začiatku roka, keď si kľúčové odvetvie ekonomiky pripísalo nižší výkon ako pred rokom. Spomalenie sa počas šiesteho mesiaca prejavilo vo väčšine priemyselných odvetví.
To, že výroba áut sa zasekáva, sa ukázalo už pri iných štatistikách. Posledné dáta zahraničného obchodu poukázali na to, že nominálny nárast vývozov v kategórii strojov a prepravných zariadení dosiahol v prvej polovici roka vyše dve percentá. „Nie je možné to hodnotiť ako úspešný polrok, a to hneď z dvoch dôvodov,“ hovorí Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank. Jedna vec je podľa neho relatívne nízka porovnávacia báza z prvej polovice roka 2021, keď výrobu počas vlaňajšej jari začala výrazne ovplyvňovať polovodičová kríza. „Keďže čipová kríza plne neodznela a navyše sa dočasne pridali nové úzke hrdlá vyvolané konfliktom na Ukrajine, ani nízka porovnávacia báza nedopomohla vývozu áut k silnému technickému rastu vývozov a vývozy ostávajú blízko minuloročných relatívne nízkych úrovní,“ vysvetľuje analytik.
V
Nelegálne zamestnávanie
8. 8. 2022
Zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní definuje nelegálne zamestnávanie ako zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer, alebo ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer a neprihlásila ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty na prihlásenie do tohto registra.
Uvedený zákon obsahuje aj negatívne vymedzenie nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.
Nelegálnou prácou nie je práca, ktorú pre fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, alebo pre právnickú osobu, ktorá je spoločnosťou s ručením obmedzeným a ktorá má najviac jedného spoločníka, ktorý je fyzickou osobou, vykonáva príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel tejto fyzickej osoby alebo tohto spoločníka, ak tento príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel je dôchodkovo poistený, je poberateľom dôchodku alebo je žiakom alebo študentom do 26 rokov veku. Podľa zákona nejde o nelegálne zamestnávanie, ak pre fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, alebo pre právnickú osobu, ktorá je spoločnosťou s ručením obmedzeným a ktorá má najviac jedného spoločníka, ktorý je fyzickou osobou, vykonáva prácu príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel tejto fyzickej osoby alebo tohto spoločníka, ak tento príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel je dôchodkovo poistený, je poberateľom dôchodku alebo je žiakom alebo študentom do 26 rokov veku.
K
Spolupráca so SZČO ako nelegálne zamestnávanie
8. 8. 2022
Jedným z dôsledkov vysokého daňovo – odvodového zaťaženia v podmienkach Slovenskej republiky je stav, kedy firmy zamestnávajú ľudí cez ich živnosť namiesto uzavretia pracovnej zmluvy. Príjmy z podnikania formou živnosti majú iný, výhodnejší daňovo – odvodový režim, napríklad sa spravidla nepožaduje platenie preddavkov na daň, v prvom roku podnikania sa neplatia odvody na sociálne zabezpečenie, je možné využiť paušálne výdavky pri výpočte daňového základu a iné.
Z jednoduchého matematického prepočtu je živnostenské podnikanie ekonomicky výhodnejšie ako akýkoľvek zamestnanecký pomer. Na druhej strane sa na fyzickú osobu – SZČO, neuplatňuje žiadna pracovno–právna ochrana, ani v oblasti zdravotnej pracovnej služby, ani v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Nízke odvody na sociálne poistenie budú v budúcnosti dôvodom minimálnych dávok z rôznych druhov dôchodku. Fyzická osoba podnikateľ je najslabší článok obchodných vzťahov.
Z krátkodobého hľadiska takýto prístup šetrí náklady, nepochybne viac potenciálnemu zamestnávateľovi, no tiež samotnému živnostníkovi. Z dlhodobého hľadiska znamená tento stav slabé možnosti vymáhania prípadných nedobytných pohľadávok za vykonané práce či poskytnuté služby, vo vyššom veku zvýšené riziko chudoby či nulovú sociálnu ochranu v prípade úrazu utrpeného v súvislosti s vykonávaním práce cez živnosť.
Presné štatistiky o tom, koľko živnostníkov je živnostníkmi z donútenia nejestvujú. Vo svojej podstate je tento režim z krátkodobého hľadiska výhodný aj pre samotného živnostníka, takže nemožno hovoriť o donútení. Vo všeobecnosti nie je správne hovoriť o zamestnávaní, pretože ak niekto poskytuje výkony, ktoré majú charakter závislej práce bez pracovnej zmluvy, porušuje § 1 ods. 2 Zákonníka práce.
K
Počet osobných bankrotov sa znižuje, v júli zbankrotovalo 718 občanov
5. 8. 2022
V júli zbankrotovalo 718 občanov Slovenska, čo je najmenší počet bankrotov za posledných 14 mesiacov. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka s 859 osobnými bankrotmi je to pokles o 16,41 percenta. Vyplýva to z analýzy správcu úverových registrov, spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau.
"V júli zbankrotovalo aj 78 dlžníkov bez vlastného domova, ktorí majú trvalý pobyt na obecných, miestnych, mestských úradoch alebo na virtuálnych adresách," upozornila hlavná analytička CRIF SK Jana Marková. Dodala, že zbankrotovalo aj 14 manželských párov a spoločnosť zaznamenala aj päť príbuzenských väzieb, medzi ktorými bola aj matka a dvaja synovia.
Z celkového počtu osobných bankrotov bolo v minulom mesiaci vyhlásených 713 konkurzov a päť dlžníkov sa rozhodlo pre oddlženie formou splátkového kalendára. Spolu 49 bankrotov bolo vyhlásených na majetok fyzických osôb – podnikateľov a 669 na majetok nepodnikateľov.
V