Ochrana a využívanie poľnohospodárskej pôdy
31. 3. 2025
Schválený bol zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy.
Pôda je nenahraditeľné národné bohatstvo, a preto je potrebné hľadať ďalšie nástroje jej ochrany ako neobnoviteľného prírodného zdroja pred nepriaznivými dôsledkami klimatických zmien, nešetrným obhospodarovaním, neoprávnenými zábermi atď.
Cieľom novely zákona je ustanovenie právneho rámca pre manažovanie porastov drevín rastúcich mimo lesa na poľnohospodárskej pôde, ktorý v doterajšej právnej úprave využívania poľnohospodárskej pôdy absentuje. Ustanovuje sa možnosť nariadiť odstránenie drevín rastúcich na poľnohospodárskej pôde mimo lesa na pozemkoch, ktoré nemajú charakter lesného porastu a nie sú spôsobilé na preradenie medzi lesné pozemky, pričom predstavujú prekážku udržateľného poľnohospodárskeho využívania poľnohospodárskej pôdy a ich zachovanie nie je účelné z hľadiska ekologickej stability územia. Zmenami sa sleduje zosúladenie legislatívy na úseku ochrany a využívania poľnohospodárskej pôdy so zákonom č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v oblasti ochrany drevín. Ustanovuje sa aj možnosť založiť porast drevín na poľnohospodárskej pôde bez zmeny druhu pozemku na účely založenia agrolesníckych systémov využívania pôdy alebo zakladanie porastov poľnohospodárskej účelovej zelene s pôdoochrannou a ekostabilizačnou funkciou, ktoré prispievajú k ochrane pôdy pred nepriaznivými dôsledkami klimatickej zmeny a k zvyšovaniu biodiverzity poľnohospodárskych ekosystémov a to aj v nadväznosti na Strategický plán SR pre Spoločnú poľnohospodársku politiku, na základe ktorého sa subvencujú tzv. celofarmové ekoschémy ako aj zakladanie a udržiavanie biopásov, bylinných políčok a agrolesníckych systémov. S cieľom zvýšenia ochrany najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy sa rozširuje povinnosť platenia odvodu za odňatie poľnohospodárskej pôdy podľa jej kvality na všetky poľnohospodárske pôdy, nielen na vybrané pôdy v každom katastrálnom území.
K
Zmena životného minima
16. 9. 2022
Od 1. 7. 2022 sa zmenila výška životného minima. Je to dôležitý parameter v mzdovej učtárni, pretože od neho sú odvodené viaceré veličiny ako daňové úľavy, či nepostihnuteľné sumy, ktoré majú priamy dopad na výšku zrážok realizovaných zo mzdy zamestnanca na základe núteného výkonu rozhodnutia.
O navýšení sumy životného minima rozhodujú dva ukazovatele (koeficienty), pričom na úpravu životného minima sa použije ten ukazovateľ, ktorý má aktuálne nižšiu hodnotu. Sumy životného minima sa k 1. júlu bežného kalendárneho roka neupravia len vtedy, ak sa koeficient, ktorým by sa upravili sumy životného minima, rovná jednej alebo je nižší ako jedna. Ak by bol jeden zo sledovaných koeficientov, ktorým sa majú v príslušnom kalendárnom roku upraviť sumy životného minima, nižší ako jedna alebo rovný jednej, uplatňovali by sa tie sumy životného minima, ktoré boli ustanovené posledným Opatrením MPSVR.
Podľa údajov Štatistického úradu SR nadobudol za obdobie 1. štvrťroka 2022 v porovnaní s 1. štvrťrokom 2021:
• koeficient rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností hodnotu 1,117
• koeficient rastu čistých peňažných príjmov na osobu hodnotu 1,075.
Tieto koeficienty znamenajú, že ceny nízkopríjmových domácností vzrástli v apríli medziročne o 11,7 % a príjmy slovenských domácností na osobu v prvom štvrťroku boli vyššie ako pred rokom o 7,5 %. Nakoľko sa na úpravu životného minima použije ten koeficient, ktorý bol za sledované obdobie nižší, na úpravu životného minima sa použije koeficient rastu čistých peňažných príjmov na osobu. Suma životného minima platná od 1. 7. 2022 sa určí tak, že suma životného minima platná do 30. 6. 2022 sa vynásobí koeficientom rastu čistých peňažných príjmov na osobu, t.j. 218,06 € x 1,075 = 234,42 €.
Dňa 23. 6. 2022 bolo v Zbierke Zákonov vyhlásené Opatrenie MPSVR SR č. 227/2022 Z. z. o úprave súm životného minima, v zmysle ktorého sa k 1. júlu 2022 upravujú sumy životného minima nasledovne:
· 234,42 mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu,
· 163,53 € mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,
· 107,03 € mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa a o nezaopatrené dieťa.
K
Medziročný rast cien v Česku bol v auguste 17,5 percenta
12. 9. 2022
Medziročná inflácia v Českej republike bola v auguste 17,5 percenta. Vyplýva to z odhadov analytikov. Podľa ekonómov zdraželi najmä potraviny a energie, oproti júlu naopak zlacneli palivá. Český štatistický úrad zverejní údaje o inflácii za august v pondelok 12. septembra.
"Augustovú infláciu bude ovplyvňovať niekoľko protichodných efektov. Na ďalší rast inflácie bude pôsobiť pokračujúci rast cien energií pre domácnosti a zrejme aj ďalší rast cien potravín. V opačnom smere potom pôjde o pomerne silný desaťpercentný medzimesačný pokles cien pohonných hmôt," povedal analytik Českej bankovej asociácie Jakub Seidler.
Očakáva medziročnú infláciu 17,6 percenta, vplyv podľa neho bude mať tiež vyššia porovnávacia základňa z minulého roka, keď ceny začali už zrýchľovať.
Analytici Raiffeisenbank pri spotrebiteľských cenách očakávajú za august mierne zvýšenie medziročného tempa na 17,7 percenta. V medzimesačnom porovnaní malo však zdražovanie ubrať na razancii z 1,3 na 0,8 percenta, myslí si. Dôvodom relatívne mierneho pohybu inflácie smerom nahor je zlacnenie pohonných hmôt, uviedli. So znižujúcou sa kúpnou silou domácností navyše podľa analytikov banky ubúda priestor na navyšovanie cien.
Naopak, analytik UniCredit Bank Jiří Pour očakáva, že medziročná inflácia sa v auguste spomalila na 17,2 percenta a medzimesačne spotrebiteľské ceny pridali 0,4 percenta. Medzimesačný rast brzdil predovšetkým dvojciferný pokles cien pohonných hmôt v súvislosti so zlacnením ropy, uviedol.
"Hlavným ťahúňom spotrebiteľských cien zostávajú náklady na bývanie, najmä ceny energií. Rast cien potravín zrejme medzimesačne citeľne spomalil, ale medziročne ďalej zrýchlil. Vo zvyšku roka by sa mala medziročná inflácia udržať okolo 17 až 18 percent a počas budúceho roka postupne brzdiť k šiestim až siedmim percentám," odhadol Pour.
V
Obchodný deficit na Slovensku v júli klesol
9. 9. 2022
Júnové pasívne saldo zahraničného obchodu SR vzrástlo, na konci 1. polroka sa opäť šplhalo k dvom miliardám eur. Informoval o tom Štatistický rad Slovenskej republiky.
Najvýraznejšiu pasívnu bilanciu v zahraničnom obchode za prvý polrok 2022 mala Slovenská republika s Ruskou federáciou, Kórejskou republikou a s Čínou. Vývoz výrazne prevýšil dovoz v obchodovaní najmä s Nemeckom, Maďarskom a Českom.
Na základe spresnených údajov v júni 2022 celkový vývoz tovaru medziročne vzrástol o 14,2 percenta na 8,82 miliardy eur a celkový dovoz sa zvýšil o 19 percent na 8,94 miliardy eur. Saldo zahraničného obchodu Slovenskej republiky tak bolo v júni pasívne v objeme 122,6 milióna eur, v rovnakom období 2021 bolo, naopak, saldo aktívne v objeme 211,1 milióna eur.
Prvých šesť mesiacov roka vývoz prevyšoval dovoz iba v máji, čo sa odrazilo na negatívnom výsledku kumulovaného salda zahraničného obchodu, ktoré bolo za 1. polrok 2022 pasívne v hodnote 1,74 miliardy eur.
Najväčšie pasívne saldo za 1. polrok 2022 mala SR s Ruskou federáciou (4,18 miliardy eur), Kórejskou republikou (2,73 miliardy eur), Čínou (2,48 miliardy eur), Vietnamom (2,15 miliardy eur), Taiwanom (292 milióna eur), Malajziou (285,6 milióna eur) a Bangladéšom (205,9 milióna eur).
Najväčšie aktívne saldo za 1. polrok 2022 mala SR s Nemeckom (3,2 miliardy eur), Maďarskom (1,96 miliardy eur), Českom (1,69 miliardy eur), Rakúskom (1,48 miliardy eur), Poľskom (1,4 miliardy eur), Francúzskom (1,39 miliardy eur), Spojeným kráľovstvom (1,23 miliardy eur), Spojenými štátmi americkými (935,8 milióna eur), Talianskom (893,6 milióna eur), Rumunskom (489,4 milióna eur) a Španielskom (465,3 milióna eur).
V
Priemyselná produkcia medziročne poklesla o 6,4 percenta
9. 9. 2022
Priemyselná produkcia v júli 2022 medziročne poklesla o 6,4 percenta, zvýšila tak tempo poklesu zaznamenané v júni, ale udržala sa pod mierou poklesu evidovaného v jarných mesiacoch. Informoval o tom Štatistický úrad Slovenskej republiky.
Slovenský priemysel v júli vyprodukoval o 2,8 percenta menšiu hodnotu ako priemerne v roku 2015. Bol to nižší výkon ako v júli v poslednom roku pred pandémiou (v júli 2019), respektíve približne taká kondícia ako v siedmom mesiaci v roku 2018.
Celkovo z 15 sledovaných odvetví priemyslu až 10 odvetví, zaznamenala medziročný pokles. Vyššiu produkciu ako pred rokom malo len 5 odvetví, rozhodujúce štruktúry slovenského priemyslu prehĺbili poklesy a dôležitá výroba dopravných prostriedkov bola len tesne nad hodnotou minulého roka.
Aktuálny výsledok odvetvia po zohľadnení rastu/poklesu v kombinácii s váhou odvetvia v štruktúre priemyslu v siedmom mesiaci najvýznamnejšie ovplyvnil pokles produkcie v dodávke elektriny, plynu, pary o 29,1 percenta (príspevok -4,01 percentuálneho bodu k celkovému výsledku odvetvia), ako aj pokles vo výrobe kovov a kovových konštrukcií o 7,5 percenta (príspevok -0,99 percentuálneho bodu).
Výrazný vplyv mali aj tretinový prepad vo výrobe počítačov a elektroniky o 31,7 percenta (príspevok -0,86 percentuálneho bodu), ako aj pokles vo výrobe z gumy a plastu o 4,8 percenta (príspevok -0,49 percentuálneho bodu), či vo výrobe potravín a nápojov o 8,5 percenta (príspevok -0,46 percentuálneho bodu). Výkon priemyslu tlmil tiež medziročný pokles vo výrobe koksu a rafinovaných ropných produktov o viac ako 12 percent (príspevok -0,36 percentuálneho bodu).
V