Obchodný deficit na Slovensku v júli klesol
9. 9. 2022
Júnové pasívne saldo zahraničného obchodu SR vzrástlo, na konci 1. polroka sa opäť šplhalo k dvom miliardám eur. Informoval o tom Štatistický rad Slovenskej republiky.
Najvýraznejšiu pasívnu bilanciu v zahraničnom obchode za prvý polrok 2022 mala Slovenská republika s Ruskou federáciou, Kórejskou republikou a s Čínou. Vývoz výrazne prevýšil dovoz v obchodovaní najmä s Nemeckom, Maďarskom a Českom.
Na základe spresnených údajov v júni 2022 celkový vývoz tovaru medziročne vzrástol o 14,2 percenta na 8,82 miliardy eur a celkový dovoz sa zvýšil o 19 percent na 8,94 miliardy eur. Saldo zahraničného obchodu Slovenskej republiky tak bolo v júni pasívne v objeme 122,6 milióna eur, v rovnakom období 2021 bolo, naopak, saldo aktívne v objeme 211,1 milióna eur.
Prvých šesť mesiacov roka vývoz prevyšoval dovoz iba v máji, čo sa odrazilo na negatívnom výsledku kumulovaného salda zahraničného obchodu, ktoré bolo za 1. polrok 2022 pasívne v hodnote 1,74 miliardy eur.
Najväčšie pasívne saldo za 1. polrok 2022 mala SR s Ruskou federáciou (4,18 miliardy eur), Kórejskou republikou (2,73 miliardy eur), Čínou (2,48 miliardy eur), Vietnamom (2,15 miliardy eur), Taiwanom (292 milióna eur), Malajziou (285,6 milióna eur) a Bangladéšom (205,9 milióna eur).
Najväčšie aktívne saldo za 1. polrok 2022 mala SR s Nemeckom (3,2 miliardy eur), Maďarskom (1,96 miliardy eur), Českom (1,69 miliardy eur), Rakúskom (1,48 miliardy eur), Poľskom (1,4 miliardy eur), Francúzskom (1,39 miliardy eur), Spojeným kráľovstvom (1,23 miliardy eur), Spojenými štátmi americkými (935,8 milióna eur), Talianskom (893,6 milióna eur), Rumunskom (489,4 milióna eur) a Španielskom (465,3 milióna eur).
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Záujem o eseročky rastie na úkor živností
22. 2. 2013
Na zmeny v daniach a odvodoch reagovala časť živnostníkov s predstihom.
Podnikatelia na Slovensku si vlani zaregistrovali takmer 20-tisíc spoločností s ručením obmedzeným, teda o štyri percentá viac než v roku 2011.
Bol to najvýraznejší skok od predkrízového roku 2007.
Boom zakladania eseročiek nemusí súvisieť len s rastúcim podnikateľským apetítom, ale aj s prechodom časti živnostníkov na túto formu podnikania.
Reagovali tak na zmeny, ktoré im od januára tohto roka zvýšili odvody, obmedzili paušálne výdavky a zvýšili dane.
Štát si na trhu požičal vyše 430 miliónov eur
22. 2. 2013
Slovensko si na finančných trhoch požičalo vyše 430 miliónov eur.
Podobne ako v januári investorom štát opäť ponúkal dve línie dlhopisov splatných koncom roka 2016 a začiatkom roka 2017.
V prvej aukcii bondov splatných v januári 2017 štátny ARDAL z celkového dopytu 254 mil. eur akceptoval 175 mil. eur. Dlhopisy až za 158 mil. eur pritom putujú do portfólií zahraničných investorov. V druhej aukcii bondov splatných v novembri 2016 dosiahol celkový dopyt 345,6 mil. eur. Štát napokon akceptoval dopyt v sume 255,2 mil. eur, z čoho viac ako polovica, 129,7 mil. eur smerovalo zahraničným investorom.
V januári rovnako v dvoch aukciách štát predal investorom dlhopisy za vyše 420 mil. eur.
Nezamestnanosť ďalej stúpa, týka sa už takmer 400-tisíc ľudí
22. 2. 2013
Miera evidovanej nezamestnanosti dosiahla v januári 14,80 %, čo v porovnaní s decembrom uplynulého roka predstavuje nárast o 0,36 percentuálneho bodu.
Nezamestnanosť je tak najvyššia od mája 2004, kedy dosahovala úroveň 14,47 %.
Medziročne nezamestnanosť vzrástla o 1,11 percentuálneho bodu. Stav disponibilných uchádzačov o zamestnanie v januári 2013 dosiahol 399 367 osôb. Oproti decembru vzrástol ich počet o 9 256 osôb, medziročne ide o nárast až o 29 419 ľudí.
Počet registrovaných nezamestnaných, ktorí môžu nastúpiť do práce, stúpol už piaty mesiac po sebe.
Slovensko sa v únii zaraďuje medzi štáty, ktoré majú vysokú nezamestnanosť.
Ministerstvo vnútra chystá ďalšie rušenie úradov
18. 2. 2013
Najväčšiu reformu štátnej správy čaká druhá etapa.
K 64 zaniknutým krajským úradom sa má pridať ďalších vyše 450 inštitúcií. Tento krok nie je možné urobiť bez zmien v kompetenciách samospráv.
Prvá časť reformy priniesla v januári zánik krajských úradov, v druhej etape má skončiť špecializovaná miestna štátna správa, tú tvoria napríklad úrady práce či regionálne úrady verejného zdravotníctva. Namiesto nich vzniknú integrované úrady s odbormi na úrovni okresov. Do konca roka by malo zo 613 zostať iba 79 úradov.
Ministerstvo vnútra tvrdí, že v tomto roku ušetrí vďaka reforme 3,2 milióna eur. Do konca roku 2016 by to malo byť až 700 miliónov eur.