Novela zákona o energetike
12. 1. 2023
Novela zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike zabezpečuje implementácio nariadenia Rady (EÚ) 2022/1854 zo 6. októbra 2022 o núdzovom zásahu s cieľom riešiť vysoké ceny energie.
Nariadenia Európskej Únie sú zo svojej povahy právnymi aktami, ktoré sa uplatňujú priamo, v prípade nariadenia (EÚ) 2022/1854 však ide o právny predpis, ktorý nie je bez vnútroštátnej právnej úpravy použiteľný. Nariadenie ponecháva členským štátom široký adaptačný priestor ako v otázkach hmotnoprávnych, tak aj v otázkach procesných, nakoľko nerieši, akým spôsobom sa nadmerné príjmy budú vyberať. Neupravuje ani tak zásadnú otázku, akou je uloženie povinnosti konkrétnym výrobcom strpieť odvedenie časti svojich výnosov. Je preto nevyhnutné, aby zákonná právna úprava určila pravidlá pre určenie a inkaso povinného peňažného plnenia, pre ktoré sa zvolilo označenie odvod z nadmerných príjmov. Odvod z nadmerných príjmov bude z procesného hľadiska spravovaný ako daň podľa daňového poriadku.
Charakter povinného peňažného plnenia, pre ktoré sa na účely implementácie nariadenia zvolilo označenie odvod, vyplýva zo samotného nariadenia (EÚ) 2022/1854 a spôsobu jeho prijatia. Ide o nástroj pre reguláciu trhu s elektrickou energiou, ktorý má celoeurópsky charakter, aj keď v niektorých čiastkových parametroch sa členským štátom umožňuje zohľadniť individuálne vnútroštátne špecifiká. Materiálne ide o zákonné nastavenie hranice povolených trhových príjmov, kedy pri presiahnutí tejto hranice dochádza k odvodu do štátneho rozpočtu.
Zatiaľ čo príležitostné a krátkodobé cenové špičky možno považovať za normálnu vlastnosť trhu s elektrinou a pre niektorých investorov môžu byť užitočné na to, aby sa im vrátili investície do výroby elektriny, extrémny a trvalý nárast cien elektriny pozorovaný od februára 2022 sa výrazne líši od normálnej situácie na trhu s príležitostnými cenovými špičkami. Preto by sa strop príjmov na trhu nemal stanoviť pod primeranými očakávaniami účastníkov trhu, pokiaľ ide o priemernú úroveň cien elektrickej energie v hodinách, keď bol dopyt po elektrickej energii najvyšší, pred ruskou vojnou proti Ukrajine.
Súčasná energetická kríza nepriaznivo ovplyvnila všetky členské štáty Európskej únie. Prudký nárast cien energií výrazne prispel k celkovej inflácii v eurozóne a spomaľuje hospodársky rast v Európskej únii. Únia na tento vývoj reagovala okrem iného prijatím nariadenia, ktoré sa zaoberá vysokými cenami energií a ktorého súčasťou je aj otázka tzv. stropu trhových príjmov a rozdelenie nadmerných príjmov a príjmov z preťaženia medzi konečných spotrebiteľov elektriny, ktoré sa bude uplatňovať od 1. decembra 2022.
Novelou zákona sa zavádza povinnosť označovania ruskej ropy dodanej do Slovenskej republiky ropovodom a ropných výrobkov vyrobených z takejto ropy, ako aj povinnosť vedenia evidencie nakladania s takto označenými výrobkami. Súčasne sa precizujú a dopĺňajú niektoré ustanovenia zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov v oblasti uplatňovania cenovej regulácie v regulovaných činnostiach. Zavádza sa nový inštitút tzv. krízovej regulácie, ktorý sa zaraďuje do zákona o regulácii za mimoriadnu reguláciu. Upravuje sa postup a podmienky pre uplatnenie cenovej regulácie za regulované činnosti v tepelnej energetike určením limitu nárastu ceny, ktorý určí vláda nariadením. Taktiež rozširuje použitie ustanovení zákona č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení neskorších o poskytovanie dotácií na pokrytie rozdielu cien tepla.
S
Koruny za eurá banky vymenia už len na Silvestra
30. 12. 2009
Od 1. januára bude výmenu korún uskutočňovať už len Národná banka Slovenska. Korunové mince bude NBS vymieňať do konca roku 2013, na výmenu bankoviek neexistuje žiadne časové obmedzenie. Za výmenu si centrálna banka neúčtuje žiaden poplatok, môže však požadovať, aby jednotlivé mince a bankovky boli roztriedené podľa ich nominálnych hodnôt. Výmenu korún, ktorých hodnota presahuje pätnásťtisíc eur, je potrebné nahlásiť to banke aspoň jeden deň vopred.
Ku koncu novembra ľudia mali doma vyše päť miliárd slovenských korún. Predstavuje to 3,2 % celkovej korunovej hotovosti, ktorá bola v obehu. Najviac korún stiahla centrálna banka z obehu v januári. Na konci mesiaca zostávalo v obehu 10 % korunovej hotovosti.
Cargo bude prepravovať lacnejšie
29. 12. 2009
Slovenské Cargo chce prepravovať za rovnakých podmienok ako České. Takéto podmienky by aj v roku 2009 umožnili dosiahnuť pozitívny hospodársky výsledok.
Sektor železničnej nákladnej dopravy bol za posledných 10 rokov až príliš zaťažovaný vysokými poplatkami v nákladnej doprave a realatívne nízkymi poplatkami v osobnej doprave.
K vzniku Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a.s. došlo začiatkom roka 2005 rozdelením Železničnej spoločnosti, a. s. na dve samostatné spoločnosti, pričom ŽS Cargo prevzala jej aktivity v oblasti nákladnej železničnej prepravy. Spoločnosť eviduje základné imanie 401,646 mil. eur a firma je druhým najväčším zamestnávateľom v železničnom sektore a celkovo štvrtým najväčším zamestnávateľom na Slovensku.
Ekologický znamená aj ekonomický
29. 12. 2009
Slovensko má značné rezervy v znižovaní znečisťovania ovzdušia. Pokles vypúšťania skleníkových plynov pomôže ľuďom ušetriť na účtoch za energie. Podľa slov fyzika Emila Bédiho, ktorý sa zúčastnil na rokovaní o klimatických zmenách v Kodani, ekologický znamená aj ekonomický.
Z ďalšieho rozhovoru vyberáme niekoľko názorov fyzika.
Oproti západným krajinám má Slovensko vysokú spotrebu tepla. Zatepľovaním by sa dalo usporiť veľmi rýchlo a efektívne.
O potrebe znižovania emisií sa hovorí ako o ceste k zlepšovaniu ovzdušia. Kodaň zatiaľ nepriniesla nič, čo by bolo obdobou Kjótskeho protokolu, ktorý bol do istej miery návodom, ako postupovať ďalej. Jeho platnosť v roku 2012 skončí a stále nemá nástupcu. Politici sa dohodli len na tzv. Kodanskom súhlase. Hovorí sa v ňom sa hovorí o tom, že rokovania budú pokračovať, emisie sa budú znižovať a že klimatické zmeny sú najväčšou výzvou, pred ktorou ľudstvo stojí. Kodanský súhlas však neobsahuje nijaké konkrétne záväzky. Krajiny majú do februára predložiť návrhy, čo sú v boji proti otepľovaniu schopné urobiť a čo ponúknuť iným, najmä rozvojovým, krajinám.
Slovensko má rovnaký postoj ako Európska únia. Európska dohoda znie: do roku 2020 znížiť emisie o 20 %.
Rezervy Slovenska sú najmä na strane spotreby energií. Veľké rezervy oproti západným krajinám máme v spotrebe tepla. Zatepľovaním budov sa úspory v spotrebe energií dajú dosiahnuť veľmi rýchlo a efektívne.
Najväčšie množstvo CO2 vyprodukujú veľké priemyselné podniky ako U. S. Steel Košice a uhoľné elektrárne.
Možnosti výroby elektriny z vlastných obnoviteľných zdrojov má Slovensko z biomasy alebo solárnej energie. Projekty sa však robia pomalým tempom a v porovnaní s Rakúskom ale aj Českou republikou sme veľmi pozadu. Nielen pokiaľ ide o potenciál vzhľadom na výrobu energií ale aj na tvorbu pracovných miest.
Sú to príležitosti pre nové firmy, ktoré u nás zatiaľ neexistujú. Ľudí možno zamestnávať napríklad pri príprave biomasy (drevné štiepky, pelety, odpadové drevo či bioplyn). Pre porovnanie, ak obec vykuruje zemným plynom, platí sa zaň ruským dodávateľom a na prevádzku kotolne stačia dvaja ľudia. Biomasa je z lokálnych zdrojov, pripravujú ju domáci ľudia, domáce firmy ju sprostredkúvajú kotolniam na biomasu, peniaze zostávajú v regióne a obce sú z hľadiska dodávok tepla nezávislé a samostatné. Teplo z biomasy je lacnejšie ako z plynu a ľudia ušetria.
Pozitívne sa dajú hodnotiť aj solárne kolektory, ktoré slúžia na prípravu teplej vody. V období od apríla do októbra možno kolektorom pokryť spotrebu teplej vody v celom dome. Podobné riešenia existujú aj pre paneláky, tam je však vždy veľký problém dohodnúť sa medzi vlastníkmi bytov aj s dodávateľmi tepla aby vyrábali ekologickejšie a lacnejšie.
Zvýhodnené mladomanželské pôžičky a hypotekárne úvery
29. 12. 2009
Od apríla budúceho roku budú môcť mladomanželia využiť zvýhodnené podmienky na finančnom trhu a podporu štátu. Štát chce týmto krokom finančne podporiť vznikajúce rodiny a znížiť im tak prípadné preplatenie spotrebných úverov.
Podmienkou získania mladomanželskej pôžičky je, aby manželia v čase podania žiadosti neboli zosobášení viac ako dva roky, neboli starší ako 35 rokov, ich spoločný príjem za predchádzajúci kalendárny rok nebol vyšší ako 2,6-násobok priemernej mesačnej mzdy (približne 1 440 €). Zvýhodnenie bude poskytnuté v podobe nižšieho úroku o 4,5 %.
Podmienkou získania hypotekárneho úveru so štátnym príspevkom pre mladých je vek klienta od 18 do 35 rokov (aj spoludlžník), maximálny limit úveru je 49 790,88 €, priemerný mesačný hrubý príjem za predchádzajúci rok každého z manželov dosiahol maximálne 1,3-násobok hrubej mesačnej nominálnej mzdy (aktuálne 952,25 €). Zvýhodnenie na úrokovej sadzbe je 3 % ročne.