Novela zákona o energetike
12. 1. 2023
Novela zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike zabezpečuje implementácio nariadenia Rady (EÚ) 2022/1854 zo 6. októbra 2022 o núdzovom zásahu s cieľom riešiť vysoké ceny energie.
Nariadenia Európskej Únie sú zo svojej povahy právnymi aktami, ktoré sa uplatňujú priamo, v prípade nariadenia (EÚ) 2022/1854 však ide o právny predpis, ktorý nie je bez vnútroštátnej právnej úpravy použiteľný. Nariadenie ponecháva členským štátom široký adaptačný priestor ako v otázkach hmotnoprávnych, tak aj v otázkach procesných, nakoľko nerieši, akým spôsobom sa nadmerné príjmy budú vyberať. Neupravuje ani tak zásadnú otázku, akou je uloženie povinnosti konkrétnym výrobcom strpieť odvedenie časti svojich výnosov. Je preto nevyhnutné, aby zákonná právna úprava určila pravidlá pre určenie a inkaso povinného peňažného plnenia, pre ktoré sa zvolilo označenie odvod z nadmerných príjmov. Odvod z nadmerných príjmov bude z procesného hľadiska spravovaný ako daň podľa daňového poriadku.
Charakter povinného peňažného plnenia, pre ktoré sa na účely implementácie nariadenia zvolilo označenie odvod, vyplýva zo samotného nariadenia (EÚ) 2022/1854 a spôsobu jeho prijatia. Ide o nástroj pre reguláciu trhu s elektrickou energiou, ktorý má celoeurópsky charakter, aj keď v niektorých čiastkových parametroch sa členským štátom umožňuje zohľadniť individuálne vnútroštátne špecifiká. Materiálne ide o zákonné nastavenie hranice povolených trhových príjmov, kedy pri presiahnutí tejto hranice dochádza k odvodu do štátneho rozpočtu.
Zatiaľ čo príležitostné a krátkodobé cenové špičky možno považovať za normálnu vlastnosť trhu s elektrinou a pre niektorých investorov môžu byť užitočné na to, aby sa im vrátili investície do výroby elektriny, extrémny a trvalý nárast cien elektriny pozorovaný od februára 2022 sa výrazne líši od normálnej situácie na trhu s príležitostnými cenovými špičkami. Preto by sa strop príjmov na trhu nemal stanoviť pod primeranými očakávaniami účastníkov trhu, pokiaľ ide o priemernú úroveň cien elektrickej energie v hodinách, keď bol dopyt po elektrickej energii najvyšší, pred ruskou vojnou proti Ukrajine.
Súčasná energetická kríza nepriaznivo ovplyvnila všetky členské štáty Európskej únie. Prudký nárast cien energií výrazne prispel k celkovej inflácii v eurozóne a spomaľuje hospodársky rast v Európskej únii. Únia na tento vývoj reagovala okrem iného prijatím nariadenia, ktoré sa zaoberá vysokými cenami energií a ktorého súčasťou je aj otázka tzv. stropu trhových príjmov a rozdelenie nadmerných príjmov a príjmov z preťaženia medzi konečných spotrebiteľov elektriny, ktoré sa bude uplatňovať od 1. decembra 2022.
Novelou zákona sa zavádza povinnosť označovania ruskej ropy dodanej do Slovenskej republiky ropovodom a ropných výrobkov vyrobených z takejto ropy, ako aj povinnosť vedenia evidencie nakladania s takto označenými výrobkami. Súčasne sa precizujú a dopĺňajú niektoré ustanovenia zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov v oblasti uplatňovania cenovej regulácie v regulovaných činnostiach. Zavádza sa nový inštitút tzv. krízovej regulácie, ktorý sa zaraďuje do zákona o regulácii za mimoriadnu reguláciu. Upravuje sa postup a podmienky pre uplatnenie cenovej regulácie za regulované činnosti v tepelnej energetike určením limitu nárastu ceny, ktorý určí vláda nariadením. Taktiež rozširuje použitie ustanovení zákona č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení neskorších o poskytovanie dotácií na pokrytie rozdielu cien tepla.
S
Slovensko si v konkurencieschopnosti ekonomík polepšilo
8. 6. 2016
Slovensko je 40. najkonkurencieschopnejšou ekonomikou spomedzi 61 hodnotených krajín sveta. Vyplýva to z najnovšieho vydania Svetovej ročenky konkurencieschopnosti ekonomík v roku 2016 švajčiarskeho Inštitútu pre rozvoj manažmentu, ktoré zverejnila Nadácia F. A. Hayeka.
V medziročnom porovnaní sa postavenie Slovenska zlepšilo o šesť miest. Oproti najbližším susedom je v kvalite podnikateľského prostredia za Českou republikou (27.), ktorá sa posunula o dve priečky vyššie. Poľsko si na 33. mieste udržalo svoju minuloročnú pozíciu. Posledné spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky sa umiestnilo Maďarsko na 46. priečke. V rámci ekonomického vývoja si Slovensko polepšilo v zamestnanosti a priaznivo sa vyvíjali aj ceny. Efektivita vlády sa prejavila v lepšom hospodárení a lepších verejných financiách. Štát sa však zhoršil v produktivite podnikateľského prostredia, medzinárodnom obchode a investíciách. Oblasť infraštruktúry priniesla lepšie výsledky pri technológiách a weboch.
zdroj: hnonline.sk
Záujem zahraničných turistov o Slovensko láme rekordy
1. 6. 2016
áujem zahraničných turistov o Slovensko v prvom tohtoročnom štvrťroku pokračoval v raste. Tradične najviac hostí z cudziny tvorili Česi. ČTK o tom dnes informovala Slovenská agentúra pre cestovný ruch, ktorá má na starosti propagáciu krajiny v zahraničí. Slovenskí hotelieri zaznamenali aj vyšší počet domácich návštevníkov.
Od januára do konca marca sa v krajine ubytovalo takmer 380 000 hostí z cudziny, čo v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka predstavuje nárast o 24 percent. Z toho bolo 109 000 hostí z Česka, teda o 27 percent viac ako vlani. K vyššiemu záujmu turistov v sledovanom období podľa agentúry prispeli okrem iného medzinárodné športové podujatia a dobré podmienky na lyžovanie. Na celkovom počte hostí v ubytovacích zariadeniach na Slovensku sa domáci turisti podieľali 63 percentami, ich počet stúpol oproti minulému roku o 26 percent na viac ako 650 000 osôb.
zdroj: hnonline.sk
Ceny ropy naďalej klesajú
24. 5. 2016
Ceny ropy dnes pokračujú v poklese. Je to reakcia na posilnenie dolára. Ale ich výraznejšiemu pádu zabránili odhady, že zásoby ropy a benzínu v USA sa minulý týždeň pravdepodobne znížili.
Spojené štáty sú pritom najväčším spotrebiteľom komodity na svete. Informovala o tom agentúra Reuters. Barel (159 litrov) americkej ľahkej ropy WTI s dodávkou v júli sa predával po 47,91 dolárov (42,72 eura). To je o 17 centov menej ako v predchádzajúci deň na konci obchodovania. Cena júlového kontraktu na severomorskú ropnú zmes Brent dnes klesla o 21 centov na 48,14 dolárov za barel.
zdroj: hnonline.sk
Nezamestnanosť v apríli klesla
20. 5. 2016
Miera evidovanej nezamestnanosti v SR v apríli dosiahla hodnotu 9,64 percent. Medzimesačne sa znížila o 0,25 percentuálneho bodu (p. b.), medziročne o 2,04 p. b. Informoval o tom dnes na tlačovej konferencii generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.
Stav disponibilných uchádzačov o zamestnanie v apríli tohto roku podľa Valentoviča predstavoval 261.914 osôb. Medzimesačne klesol o 6645, medziročne sa znížil o 53.176 osôb. Miera nezamestnanosti vypočítaná z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie v marci dosiahla 11,40 percent. Medzimesačne klesla o 0,29 p. b. a medziročne o 1,95 p. b. Stav celkového počtu uchádzačov o zamestnanie dosiahol v apríli tohto roku 309.583 osôb, medzimesačne klesol o 8098 a medziročne sa znížil o 50.394 osôb.
zdroj: hnonline.sk