Novela zákona o energetike
12. 1. 2023
Novela zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike zabezpečuje implementácio nariadenia Rady (EÚ) 2022/1854 zo 6. októbra 2022 o núdzovom zásahu s cieľom riešiť vysoké ceny energie.
Nariadenia Európskej Únie sú zo svojej povahy právnymi aktami, ktoré sa uplatňujú priamo, v prípade nariadenia (EÚ) 2022/1854 však ide o právny predpis, ktorý nie je bez vnútroštátnej právnej úpravy použiteľný. Nariadenie ponecháva členským štátom široký adaptačný priestor ako v otázkach hmotnoprávnych, tak aj v otázkach procesných, nakoľko nerieši, akým spôsobom sa nadmerné príjmy budú vyberať. Neupravuje ani tak zásadnú otázku, akou je uloženie povinnosti konkrétnym výrobcom strpieť odvedenie časti svojich výnosov. Je preto nevyhnutné, aby zákonná právna úprava určila pravidlá pre určenie a inkaso povinného peňažného plnenia, pre ktoré sa zvolilo označenie odvod z nadmerných príjmov. Odvod z nadmerných príjmov bude z procesného hľadiska spravovaný ako daň podľa daňového poriadku.
Charakter povinného peňažného plnenia, pre ktoré sa na účely implementácie nariadenia zvolilo označenie odvod, vyplýva zo samotného nariadenia (EÚ) 2022/1854 a spôsobu jeho prijatia. Ide o nástroj pre reguláciu trhu s elektrickou energiou, ktorý má celoeurópsky charakter, aj keď v niektorých čiastkových parametroch sa členským štátom umožňuje zohľadniť individuálne vnútroštátne špecifiká. Materiálne ide o zákonné nastavenie hranice povolených trhových príjmov, kedy pri presiahnutí tejto hranice dochádza k odvodu do štátneho rozpočtu.
Zatiaľ čo príležitostné a krátkodobé cenové špičky možno považovať za normálnu vlastnosť trhu s elektrinou a pre niektorých investorov môžu byť užitočné na to, aby sa im vrátili investície do výroby elektriny, extrémny a trvalý nárast cien elektriny pozorovaný od februára 2022 sa výrazne líši od normálnej situácie na trhu s príležitostnými cenovými špičkami. Preto by sa strop príjmov na trhu nemal stanoviť pod primeranými očakávaniami účastníkov trhu, pokiaľ ide o priemernú úroveň cien elektrickej energie v hodinách, keď bol dopyt po elektrickej energii najvyšší, pred ruskou vojnou proti Ukrajine.
Súčasná energetická kríza nepriaznivo ovplyvnila všetky členské štáty Európskej únie. Prudký nárast cien energií výrazne prispel k celkovej inflácii v eurozóne a spomaľuje hospodársky rast v Európskej únii. Únia na tento vývoj reagovala okrem iného prijatím nariadenia, ktoré sa zaoberá vysokými cenami energií a ktorého súčasťou je aj otázka tzv. stropu trhových príjmov a rozdelenie nadmerných príjmov a príjmov z preťaženia medzi konečných spotrebiteľov elektriny, ktoré sa bude uplatňovať od 1. decembra 2022.
Novelou zákona sa zavádza povinnosť označovania ruskej ropy dodanej do Slovenskej republiky ropovodom a ropných výrobkov vyrobených z takejto ropy, ako aj povinnosť vedenia evidencie nakladania s takto označenými výrobkami. Súčasne sa precizujú a dopĺňajú niektoré ustanovenia zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov v oblasti uplatňovania cenovej regulácie v regulovaných činnostiach. Zavádza sa nový inštitút tzv. krízovej regulácie, ktorý sa zaraďuje do zákona o regulácii za mimoriadnu reguláciu. Upravuje sa postup a podmienky pre uplatnenie cenovej regulácie za regulované činnosti v tepelnej energetike určením limitu nárastu ceny, ktorý určí vláda nariadením. Taktiež rozširuje použitie ustanovení zákona č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení neskorších o poskytovanie dotácií na pokrytie rozdielu cien tepla.
S
Zamestnať živnostníka už pre firmu nie je také lukratívne
7. 2. 2013
Pokles živností ovplyvňuje novela Zákonníka práce.
Ďalej pracovať na živnosť už nie je také výhodné, ako to bolo doteraz. Obmedzili sa paušálne výdavky, a práca teda prestala byť aj pre firmy lukratívna. Mnohým zamestnancom to už nestojí za to. Ako zamestnanci by totiž mali sociálne výhody a nemuseli by si robiť účtovníctvo.
Vláda už nechce úsporné balíčky
5. 2. 2013
Vláda by chcela napĺňať štátnu kasu pomalšie, ako požaduje Brusel.
Po prvý raz to otvorene naznačili predstavitelia ministerstva financií, ako aj premiér, ktorý vyzval európskych lídrov na diskusiu.
Slovensko sa tak pridalo k viacerým európskym krajinám, ktoré kritizujú, že úspory sú príliš rýchle a zaťažujú bežných ľudí.
Ak Brusel neustúpi, Slovensko pri zachovaní súčasných daní čakajú v rokoch 2014 a 2015 tvrdé škrty vládnych výdavkov, čo môže ešte viac utlmiť hospodársky rast a ohroziť eurofondy.
Úrady práce ponúkajú stovky pracovných miest v zahraničí
4. 2. 2013
Najviac pracovných ponúk je v Nemecku a Španielsku, predovšetkým v priemyselnej výrobe, zdravotníctve a sociálnej starostlivosti.
Slovenské úrady práce v rámci projektu EURES ponúkajú pre nezamestnaných 509 pracovných miest v ostatných členských krajinách Európskej únie.
Najviac ich je v Nemecku (215) a Španielsku (75). S desiatkami voľných pozícií nasledujú krajiny ako Veľká Británia či Holandsko.
Firmy zo zahraničia majú záujem najmä o pracovníkov v priemyselnej výrobe, zdravotníctve a sociálnej starostlivosti.
Dlhodobý je dopyt po ošetrovateľkách najmä v nemecky hovoriacich krajinách.
Nehnuteľnosti sú na Slovensku lacnejšie o 22 % ako pred krízou
4. 2. 2013
Ceny nehnuteľností na bývanie dosahujú momentálne na Slovensku úroveň z polovice roka 2007 a v porovnaní s predkrízovým maximom sú nižšie približne o 22 %.
Okrem Slovenska sú ceny nehnuteľností na bývanie stále nižšie vo väčšine krajín Európskej únie. Najvýraznejší prepad počas krízy zaznamenalo Írsko, kde sa nehnuteľnosti na bývanie predávajú za sumy o polovicu nižšie než pred krízou. Na čele rebríčka sú aj niektoré pobaltské krajiny a napríklad aj Španielsko. Tamojšie nehnuteľnosti sú stále lacnejšie viac ako o 30 %.