Novela zákona o energetike
12. 1. 2023
Novela zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike zabezpečuje implementácio nariadenia Rady (EÚ) 2022/1854 zo 6. októbra 2022 o núdzovom zásahu s cieľom riešiť vysoké ceny energie.
Nariadenia Európskej Únie sú zo svojej povahy právnymi aktami, ktoré sa uplatňujú priamo, v prípade nariadenia (EÚ) 2022/1854 však ide o právny predpis, ktorý nie je bez vnútroštátnej právnej úpravy použiteľný. Nariadenie ponecháva členským štátom široký adaptačný priestor ako v otázkach hmotnoprávnych, tak aj v otázkach procesných, nakoľko nerieši, akým spôsobom sa nadmerné príjmy budú vyberať. Neupravuje ani tak zásadnú otázku, akou je uloženie povinnosti konkrétnym výrobcom strpieť odvedenie časti svojich výnosov. Je preto nevyhnutné, aby zákonná právna úprava určila pravidlá pre určenie a inkaso povinného peňažného plnenia, pre ktoré sa zvolilo označenie odvod z nadmerných príjmov. Odvod z nadmerných príjmov bude z procesného hľadiska spravovaný ako daň podľa daňového poriadku.
Charakter povinného peňažného plnenia, pre ktoré sa na účely implementácie nariadenia zvolilo označenie odvod, vyplýva zo samotného nariadenia (EÚ) 2022/1854 a spôsobu jeho prijatia. Ide o nástroj pre reguláciu trhu s elektrickou energiou, ktorý má celoeurópsky charakter, aj keď v niektorých čiastkových parametroch sa členským štátom umožňuje zohľadniť individuálne vnútroštátne špecifiká. Materiálne ide o zákonné nastavenie hranice povolených trhových príjmov, kedy pri presiahnutí tejto hranice dochádza k odvodu do štátneho rozpočtu.
Zatiaľ čo príležitostné a krátkodobé cenové špičky možno považovať za normálnu vlastnosť trhu s elektrinou a pre niektorých investorov môžu byť užitočné na to, aby sa im vrátili investície do výroby elektriny, extrémny a trvalý nárast cien elektriny pozorovaný od februára 2022 sa výrazne líši od normálnej situácie na trhu s príležitostnými cenovými špičkami. Preto by sa strop príjmov na trhu nemal stanoviť pod primeranými očakávaniami účastníkov trhu, pokiaľ ide o priemernú úroveň cien elektrickej energie v hodinách, keď bol dopyt po elektrickej energii najvyšší, pred ruskou vojnou proti Ukrajine.
Súčasná energetická kríza nepriaznivo ovplyvnila všetky členské štáty Európskej únie. Prudký nárast cien energií výrazne prispel k celkovej inflácii v eurozóne a spomaľuje hospodársky rast v Európskej únii. Únia na tento vývoj reagovala okrem iného prijatím nariadenia, ktoré sa zaoberá vysokými cenami energií a ktorého súčasťou je aj otázka tzv. stropu trhových príjmov a rozdelenie nadmerných príjmov a príjmov z preťaženia medzi konečných spotrebiteľov elektriny, ktoré sa bude uplatňovať od 1. decembra 2022.
Novelou zákona sa zavádza povinnosť označovania ruskej ropy dodanej do Slovenskej republiky ropovodom a ropných výrobkov vyrobených z takejto ropy, ako aj povinnosť vedenia evidencie nakladania s takto označenými výrobkami. Súčasne sa precizujú a dopĺňajú niektoré ustanovenia zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov v oblasti uplatňovania cenovej regulácie v regulovaných činnostiach. Zavádza sa nový inštitút tzv. krízovej regulácie, ktorý sa zaraďuje do zákona o regulácii za mimoriadnu reguláciu. Upravuje sa postup a podmienky pre uplatnenie cenovej regulácie za regulované činnosti v tepelnej energetike určením limitu nárastu ceny, ktorý určí vláda nariadením. Taktiež rozširuje použitie ustanovení zákona č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení neskorších o poskytovanie dotácií na pokrytie rozdielu cien tepla.
S
Spotrebiteľské úvery a pôžičky
19. 10. 2016
Novela zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon čo spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, bola schválená so zámerom vypracovať minimálny okruh regulatórnych požiadaviek za účelom obozretného poskytovania spotrebiteľských úverov veriteľmi a zohľadniť vzniknuté nedostatky vyplývajúce z aplikačnej praxe v tejto oblasti. Novela nadobudne účinnosť 1. januára 2017.
Spotrebiteľské úvery tvoria významný podiel na celkovom poskytovaní úverov v rámci ekonomiky Slovenskej republiky. V oblasti spotrebiteľských úverov je aktuálne zaznamenaný ich vysoký nárast. Objem spotrebiteľských úverov poskytnutých veriteľmi za obdobie posledného roka dosiahol medziročný rast 12 % až 15 %. Z pohľadu stability slovenského finančného sektora bolo preto nevyhnutné, aby bol tento rast postavený na zdravých a udržateľných základoch a nebol len dôsledkom neobozretného uvoľňovania (zmierňovania) podmienok poskytovania spotrebiteľských úverov veriteľmi, ktoré bolo v mnohých prípadoch identifikované ako negatívny dopad na spotrebiteľa.
Vyššie uvedené sa týka napríklad refinancovania spotrebiteľských úverov. Veritelia mnohokrát v praxi nevyužívali pokles úrokových sadzieb na zníženie splátky úveru, ale spolu s predĺžením splatnosti spotrebiteľského úveru ho využili na navýšenie objemu dlhu (pri rovnakej výške splátky spotrebiteľského úveru). Uvedené refinancovanie spotrebiteľského úveru sa v mnohých prípadoch realizovalo bez dodatočného overenia schopnosti spotrebiteľa splácať tento refinancovaný úver, čo malo vo viacerých prípadoch nepriaznivý dopad na užívateľa úveru, ktorým je spotrebiteľ.
Novelou zákona sa dosiahne rozšírenie uplatňovania týchto pravidiel pre všetkých poskytovateľov spotrebiteľských úverov, vrátane takých poskytovateľov spotrebiteľských úverov, ktorí nie sú bankami a ktorí tvoria nezanedbateľný podiel na trhu spotrebiteľských úverov.
Novela zákona o spotrebiteľských úveroch obsahuje predovšetkým špecifikáciu obozretných zásad pre poskytovanie spotrebiteľských úverov v oblasti stanovenia a dodržiavania limitov pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľské úvery, overovania príjmov spotrebiteľa, obozretného stanovenia, dodržiavania limitov a pravidiel pre maximálnu splatnosť a spôsob splácania spotrebiteľského úveru a špecifikáciu obozretných pravidiel pre poskytovanie spotrebiteľských úverov prostredníctvom finančných sprostredkovateľov.
Riešenie krízových situácii na finančnom trhu
19. 10. 2016
V roku 2015 sa do slovenského právneho poriadku zaviedol nový rámec prevencie a riešenia krízových situácií na finančnom trhu. V Októbri roku 2016 bola schválená novela zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu.
Hlavným dôvodom novely zákona je zavedenie možnosti podpisu dohody o preklenovacom financovaní vo forme úverovej linky, resp. dohody o úverovom mechanizme, ktorú bude môcť podpísať vláda SR s Jednotnou radou pre riešenie krízových situácií. Úverový mechanizmus bude slúžiť pre potreby riešenia krízovej situácie úverovej inštitúcie so sídlom na území Slovenskej republiky. Novelou sa zároveň zosúlaďujú právomoci Protimonopolného úradu Slovenskej republiky pri riešení krízových situácií na základe konzultácií s Európskou komisiou v oblasti ochrany hospodárskej súťaže. Novela tiež spresňuje znenie zákona najmä s ohľadom na stále prebiehajúci vývoj pri výkone činnosti Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií na európskej úrovni a Rady pre riešenie krízových situácií na úrovni Slovenskej republiky a z toho vyplývajúce interakcie a prieniky ich činností.
Vyššia efektivita, nižšie náklady. VW šetrí
17. 10. 2016
Nemecký automobilový koncern Volkswagen (VW) chce zlepšiť efektivitu svojich závodov o 5 až 8 percent ročne. Uviedol to dnes denník Handelsblatt s odvolaním sa na zdroje z koncernu, ktoré nechceli byť menované. Informáciu prevzala agentúra Reuters.
Podľa denníka koncern tak môže vypustiť každú tretiu pracovnú zmenu a zrejme už pre neho nebudú efektívne ani drahé víkendové zmeny. Najväčší výrobca áut v Európe má v pláne výrazne zredukovať svoje náklady, aby zvládol výdavky na emisný škandál. VW sa k článku v novinách nevyjadril.
Na budúci mesiac sa 18. novembra stretne dozorná rada VW, aby schválila nové výdavkové ciele pre nadchádzajúce roky. Volkswagenom vlani otriasol najväčší škandál v histórii firmy. Koncern sa minulý rok v septembri pod tlakom amerických úradov priznal, že do dieselových vozidiel nainštaloval softvér, ktorý mu umožnil manipulovať s emisiami a počas testovania zamaskovať skutočné hodnoty oxidov dusíka. Po celom svete jazdí zhruba 11 miliónov takýchto vozidiel, z toho približne 8,5 miliónov v Európe.
zdroj: hnonline.sk
Firmám chýbajú pracovníci
7. 10. 2016
Nedostatok pracovných síl je rizikom pre hospodársky rast Slovenska, príchod nových investorov ako aj rozširovanie prevádzok existujúcich spoločností. Uplatnenie na trhu práce by mohli nájsť pracovníci zo zahraničia.
Firmy však pri zamestnávaní cudzincov narážajú na problémy s dodržiavaním viacerých zákonných povinností. Ukázala to štúdia, ktorú vypracovala Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) v spolupráci s Inštitútom INEKO. Do roku 2018 by sa na Slovensku mohlo vytvoriť 84-tisíc nových pracovných miest, z toho 44-tisíc v obchode a službách. PAS upozorňuje na to, že pokiaľ sa ich nepodarí obsadiť, môžu sa presunúť do iných krajín. Napriek tomu, že zamestnávatelia využívajú viaceré spôsoby na prilákanie pracovnej sily na domácom trhu, efektivita využívaných nástrojov je výrazne nižšia ako v minulosti. Práve preto sa obracajú na pracovnú silu zo zahraničia. Takzvanou novou krvou pre slovenskú ekonomiku by preto mohli byť aj cudzinci. Podnikatelia v štúdii navrhujú niekoľko riešení, ktoré by mohli uľahčiť ich zamestnávanie na slovenskom trhu práce. Firmy majú v súčasnosti podľa Kremského pri cudzincoch problém napríklad s vybavovaním pracovných povolení.
zdroj: hnonline.sk